Slováci si z dovoleniek často neprivezú len suveníry, ale aj nečakané tráviace ťažkosti. Najčastejšou príčinou býva kontaminovaná voda, ľad v nápojoch alebo nesprávne skladované potraviny. Čo s tým a kedy už netreba čakať, vysvetľuje Jakub Ďurčík, farmaceut z lekárne Dr. Max v Martine.

Nie je to reakcia tela na nové jedlo, ale infekcia

„Ľudia si často myslia, že ide len o reakciu tela na nové jedlo. Vo väčšine prípadov je však cestovateľská hnačka dôsledkom infekcie tráviaceho traktu spôsobenej kontaminovanou vodou alebo potravinami,“ vysvetľuje Jakub Ďurčík. Údaje amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) mu dávajú za pravdu. Za 75 až 90 percentami prípadov stoja baktérie. Najčastejšia sa jedná o E. coli (bežná črevná baktéria), presnejšie jej enterotoxické kmene, ktoré produkujú črevný jed. Ďalšími pôvodcami sú baktérie Campylobacter, Shigella či známejšia Salmonella. Sú to tie isté zárodky, ktoré dokážu vyvolať otravu z jedla aj doma. A práve v tom je rozdiel. Cestovateľská hnačka nie je znak, že si telo zvyká na cudzie jedlo, ale skutočná infekcia z pokazenej vody alebo potravín.

{{gift}}

Riziko sa navyše výrazne líši podľa toho, kam cestujete. V najrizikovejších oblastiach podľa CDC ochorie počas dvojtýždňového pobytu 30 až 70 z každej stovky turistov. Dôvodom sú odlišné hygienické štandardy, kvalita vody a pouličné stravovanie, ale aj vysoké teploty a vlhkosť, na ktoré organizmus Európana nie je zvyknutý.

Kde hrozí cestovateľská hnačka najviac:

Dovolenkári podľa farmaceuta riešia najmä lieky proti hnačke, no zabúdajú na to najdôležitejšie. „Pri dehydratácii nestrácame z tela len vodu, ale aj minerály a elektrolyty. Tie sú nevyhnutné pre správne fungovanie organizmu. Ich nedostatok môže ovplyvniť činnosť srdca, obličiek a v krajnom prípade viesť až ku kolapsu,“ vysvetľuje Ďurčík. Elektrolyty sú minerály s elektrickým nábojom (napríklad sodík a draslík), od ktorých závisí činnosť svalov aj nervov.

{{odporucane}}

Práve preto sú základom liečby rehydratačné roztoky, vrecúška s presnou dávkou solí a cukru, ktoré sa rozpustia vo vode a doplnia telu naraz vodu aj minerály. Ich zloženie odporúča Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a sú lepšou voľbou než obyčajná voda, ktorá minerály nenahradí. Prvými príznakmi dehydratácie bývajú slabosť, suché pery a sliznice, závraty či dezorientácia. Najviac ohrození sú deti, seniori a ľudia, ktorí súčasne vracajú alebo majú horúčku.

Kedy stačí piť a kedy vyhľadať lekára

Väčšina prípadov odznie za pár dní. Sú však situácie, ktoré netreba podceniť. „Ľudia často čakajú príliš dlho a spoliehajú sa, že ťažkosti samé prejdú. Ak sa však objaví krv v stolici, vysoká horúčka alebo príznaky dehydratácie, treba vyhľadať odbornú pomoc čo najskôr,“ upozorňuje Jakub Ďurčík.

Signály, pri ktorých je namieste lekár:

Koľko piť počas horúčav

Počas horúcich dní pri mori by mal dospelý vypiť aspoň dva litre tekutín denne. Pri športe, vyššej hmotnosti alebo intenzívnom potení sa potreba zvyšuje až na tri až tri a pol litra. „Odporúčam piť pravidelne počas celého dňa, nie až vtedy, keď sa objaví pocit smädu. Pomôcť môže aj jednoduché pravidlo, po každom alkoholickom alebo kofeínovom nápoji vypiť pohár vody navyše,“ radí farmaceut.

Na čo si dať pozor pri jedle a pití

Tráviace problémy nemusí spôsobiť len exotická špecialita. Rizikom býva aj na prvý pohľad nevinné nakrájané ovocie alebo ľad v nápoji. „Najbezpečnejšie je ovocie, ktoré si človek sám ošúpe. Opatrný by som bol pri ovocí, ktoré je už nakrájané a pripravené na konzumáciu. Podobne je to aj s ľadom v nápojoch, ak nepoznáte zdroj vody, je lepšie požiadať o nápoj bez ľadu,“ odporúča Ďurčík. Pri pouličnom jedle radí uprednostniť pokrmy pripravované priamo pred zákazníkom pred tými, čo dlhší čas stoja na pulte. Zjednodušene, čo sa nedá ošúpať alebo pripraviť priamo pred vami, toho sa preventívne nedotýkajte.

Prečo to miestnych netrápi

To, čo domácim nerobí problém, dokáže turistovi pokaziť celú dovolenku. Dôvodom je odlišný črevný mikrobióm, spoločenstvo baktérií, ktoré nám prirodzene žijú v čreve a pomáhajú tráviť. „Črevný mikrobióm miestnych ľudí je prispôsobený na prostredie, v ktorom žijú. Turisti sa s týmito mikroorganizmami stretávajú prvýkrát. Aj preto môže pomôcť užívanie vhodných probiotík ešte pred dovolenkou a počas nej,“ hovorí farmaceut.

{{suvisiace}}

Keď na dovolenke nastane opačný problém

Nie každého trápi hnačka. Mnohí sa počas ciest stretávajú aj so zápchou, za ktorou býva zmena prostredia, stres, nižší príjem tekutín alebo iný denný režim. „Ak sa stolica neobjaví tri dni a nepomáha zvýšený príjem tekutín ani vlákniny, môže ísť o zápchu. Pomôcť môže viac pohybu, ovocie, zelenina, celozrnné výrobky či probiotiká,“ vysvetľuje Ďurčík. Podľa neho dokáže črevá rozhýbať už obyčajná polhodinová prechádzka po pláži.

1 / 7