Alzheimerova choroba je neurodegeneratívne ochorenie, teda postupný zánik nervových buniek, a žiadna potravina jej spoľahlivo nezabráni. Strava je ale jednou z mála vecí v prevencii, ktoré má človek naozaj vo vlastných rukách.

Levická nemocnica k téme vydala tlačovú správu s primárkou neurologického oddelenia MUDr. Zuzanou Dean, PhD. Odvoláva sa v nej na čerstvú prácu z časopisu Neurology. Otvorili sme si ju. Je zaujímavejšia, než ako vyznieva zo správy.

{{suvisiace}}

Čo štúdia skutočne merala

Ide o prácu tímu Song-Yi Park z onkologického centra Havajskej univerzity, publikovanú 8. apríla 2026 v časopise Neurology, ktorý vydáva Americká neurologická akadémia (AAN). Vedci pracovali s dátami Multiethnic Cohort Study, dlhodobého sledovania 92 849 ľudí piatich etnických skupín. Priemerný vek na začiatku bol 59 rokov, sledovanie trvalo v priemere 11 rokov. Za ten čas dostalo 21 478 účastníkov Alzheimerovu chorobu alebo inú formu demencie.

Účastníkov rozdelili do piatich rovnako veľkých skupín (kvintilov) podľa troch indexov:

• PDI je celkový rastlinný index: koľko rastlinnej stravy človek zje bez ohľadu na jej kvalitu.
• hPDI je zdravý rastlinný index: celozrnné obilniny, ovocie, zelenina, strukoviny, orechy, rastlinné oleje, čaj a káva.
• uPDI je nezdravý rastlinný index: sladkosti a dezerty, sladené nápoje, ovocné džúsy, rafinované obilniny a zemiaky.

Pri porovnaní najvyššej a najnižšej pätiny účastníkov vyšli tieto výsledky:

Pomer rizík (HR) menší ako 1 znamená nižšie riziko, väčší ako 1 vyššie. Ak 95 % interval spoľahlivosti (IS) nepretína číslo 1, výsledok je štatisticky významný.

Oproti tlačovej správe však treba jednu vec spresniť: porovnávala sa najlepšie a najhoršie sa stravujúca pätina účastníkov navzájom, nie voči priemeru populácie.

Správa zároveň vynechala číslo, ktoré je zo všetkých troch najväčšie. Pri celkovom rastlinnom indexe vyšiel rozdiel 12 %, teda takmer dvojnásobok toho, čo ukázal index kvality. Znie to protirečivo. Ako môže hrubý index, ktorý na kvalitu vôbec nehľadí, vyjsť lepšie než ten, ktorý ju meria?

Na kvalite záleží, no spomínané indexy nemerajú to, čo sa na prvý pohľad zdá. Všetky tri fungujú rovnako v jednej veci: mäso, mlieko, vajcia a ryby v nich strhávajú body, nech počítame ktorýkoľvek z nich. Líšia sa len v tom, na ktorú stranu váhy položia nezdravé rastlinné potraviny. V celkovom indexe sa hranolky rátajú ako plus, lebo sú z rastliny. V indexe kvality ako mínus.

Fakt, že práve hrubý index vyšiel najsilnejšie, ide proti očakávaniu, pre ktoré index kvality vôbec vznikol. V harvardských kohortách pri ischemickej chorobe srdca index kvality celkový index jasne prekonal: 25 % nižšie riziko oproti ôsmim. Stalo sa to však už aj inde. Čínska kohorta 6 136 seniorov našla ten istý smer, dokonca s väčším rozdielom, hoci merala kognitívnu poruchu testom MMSE, nie diagnostikovanú demenciu. Prečo to tak vychádza, zatiaľ nikto presvedčivo nevysvetlil. Že by na kvalite nezáležalo, to však nie je: nezdravý index z tej istej štúdie riziko demencie zvýšil.

{{gift}}

Rastlinné ≠ zdravé

Slovo „rastlinné“ samo osebe nehovorí nič o tom, či je jedlo zdravé. Zemiakové hranolky sú z rastliny, rovnako sladený džús či biele pečivo. Práve preto epidemiológovia index kvality vôbec zaviedli, pôvodne Satija a kolegovia v roku 2016. Bez neho by šošovica a cukríky skončili v štatistike v jednej kolónke.

Za jeden z najperspektívnejších prístupov sa dnes považuje stredomorský typ stravovania a jeho variant zameraný na mozog, takzvaná MIND diéta. Skratka spája dva staršie stravovacie postupy: stredomorskú stravu a diétu DASH, vyvinutú na znižovanie vysokého krvného tlaku. Vedci ich zlúčili a upravili tak, aby čo najviac oddialili neurodegeneratívne zmeny v mozgu. Odtiaľ aj celý anglický názov, Mediterranean-DASH Intervention for Neurodegenerative Delay.

Základom je dostatok zeleniny, ovocia, strukovín, celozrnných potravín, orechov a semien, k tomu ryby a kvalitné tuky. Obmedzujú sa ultra-spracované potraviny, teda priemyselne upravené výrobky s pridanými cukrami, tukmi a aditívami, ďalej sladené nápoje, rafinované sacharidy a potraviny s vysokým obsahom nasýtených tukov.

„Základ stravovania by mala tvoriť zelenina, ovocie, potraviny z celozrnných obilnín, ale taktiež strukoviny, orechy, riasy, zrná a semená. Naopak, vysoko procesované, vyprážané potraviny rastlinného pôvodu s vysokým obsahom cukru a soli majú pravdepodobne opačný efekt na zdravie.“

MUDr. Zuzana Dean, PhD., primárka neurologického oddelenia Nemocnice AGEL Levice

Ani po šesťdesiatke nie je neskoro

Najzaujímavejšia časť práce sa týka podskupiny 45 065 ľudí, ktorí vyplnili stravovací dotazník znovu po približne desiatich rokoch. Demenciu z nich dostalo 8 360. Nešlo pritom o hocijaké kolísanie jedálnička: porovnávali sa ľudia, ktorým sa nezdravý index posunul aspoň o jednu smerodajnú odchýlku, teda výrazne, s tými, ktorí sa držali svojho. Komu nezdravé rastlinné potraviny takto výrazne pribudli, tomu stúplo riziko demencie o 25 %. Naopak, komu v strave ubudli, u toho kleslo o 11 %.

Priemerný vek účastníkov bol na začiatku 59 rokov. Ide teda o zmeny urobené zhruba medzi šesťdesiatkou a sedemdesiatkou.

Spomínané percentá však znamenajú niečo iné, než sa zdá. Ide o relatívnu zmenu rizika, nie o počet ľudí zo sto. V celej kohorte dostalo za jedenásť rokov demenciu zhruba 23 zo 100 sledovaných. Sedempercentné zníženie teda neuberie sedem ľudí zo sto, ale sedem percent z tých dvadsiatich troch, čo je hrubo prepočítané jeden až dva prípady. V podskupine, ktorá menila návyky, ochorelo asi 19 zo sto, takže štvrtinový nárast tam znamená zhruba päť prípadov navyše.

Aj to je len rádový odhad. Pomer rizík nie je to isté ako pomer počtu chorých a pri takto častom ochorení ho skôr nadhodnocuje. Skutočný rozdiel bude o niečo menší.

Na úrovni jednotlivca sú to malé čísla a nikto by pre ne nemal panikáriť nad každým obedom. Avšak na úrovni populácie, kde na Slovensku pribúda vyše trinásťtisíc prípadov ročne, malé nie sú.

{{odporucane}}

Kde končí dôkaz

Ide o observačnú, teda pozorovaciu štúdiu. Vedci nikomu nepredpisovali, čo má jesť, len sledovali, čo ľudia jedia a čo sa s nimi ďalej deje. Taký dizajn ukáže súvislosť, nie príčinu. Ľudia, ktorí jedia veľa zeleniny a orechov, sa spravidla aj viac hýbu a menej fajčia, takže časť rozdielu môže patriť týmto faktorom, aj keď ich autori štatisticky zohľadnili. Strava sa navyše zisťovala dotazníkom, teda z pamäti účastníkov.

A potom je tu MIND diéta, tá istá, na ktorú sa tlačová správa odvoláva. Keď ju konečne otestovali v randomizovanej klinickej štúdii, teda najsilnejšom type dôkazu, kde sa účastníci do skupín prideľujú náhodne, výsledok bol vlažný. Práca publikovaná v New England Journal of Medicine v roku 2023 zaradila 604 ľudí a tri roky ich sledovala. Rozdiel v kognitívnych funkciách medzi skupinou na MIND diéte a kontrolnou skupinou nebol štatisticky významný.

Kontrolná skupina však nebola pasívna. Dostala rovnaké poradenstvo od dietológa aj rovnaké obmedzenie príjmu o 250 kilokalórií denne, len bez pokynu meniť druhy potravín. Obe skupiny za tri roky schudli zhruba päť kilogramov a obom sa kognícia mierne zlepšila, len skupine na MIND diéte o niečo viac.

Autori štúdie to komentovali otvorene: keď sa zlepšia obe skupiny, rozdiel medzi nimi sa hľadá ťažko. Netestovala sa teda MIND diéta proti bežnému stravovaniu, ale proti kontrolnej skupine, ktorá si jedálniček tiež zlepšila.

Z jednej nulovej štúdie sa však nedá vyčítať, že randomizovaný dôkaz neexistuje vôbec. Kognitívna podštúdia španielskeho projektu PREDIMED zaradila 447 ľudí, z ktorých do konca vydržalo 334, a sledovala ich v mediáne 4,1 roka. Tí, ktorí k stredomorskej strave dostávali olivový olej alebo orechy, si kognitívne skóre udržali, kým kontrolnej skupine, ktorá mala len obmedziť tuky, kleslo. Prínos bol pritom v každej vetve iný: olivový olej vyšiel na celkové skóre a frontálne funkcie, orechy na pamäť.

Dôkazy teda ťahajú na obe strany. Pri rastlinných indexoch ostáva medzi formuláciami „súvisí s nižším rizikom“ a „znižuje riziko“ medzera, ktorú zatiaľ žiadna randomizovaná štúdia nepreklenula. Kto tvrdí, že je preklenutá, predáva.

Opatrne so stravou zaobchádza aj Lancet Commission 2024, referenčný prehľad prevencie demencie. Zo 14 ovplyvniteľných rizikových faktorov, ktorými by sa dalo predísť alebo oddialiť až 45 % prípadov, strava ako samostatná položka nefiguruje. Sú tam obezita, vysoký tlak, cukrovka, cholesterol či fajčenie, a strava pôsobí cez ne. Presne tak, ako to opisuje Dean.

„Zdravie mozgu sa nezačína až vo vyššom veku. To, ako sa stravujeme počas desaťročí, ovplyvňuje krvný tlak, hladinu cukru a tukov v krvi, telesnú hmotnosť aj stav ciev – a všetky tieto faktory súvisia so zdravím mozgu. Preto má zmysel myslieť na prevenciu dávno predtým, ako sa objavia prvé problémy s pamäťou.“

MUDr. Zuzana Dean, PhD.

Prečo to Slovensko zaujíma viac, než si myslí

Prvá epidemiologická štúdia demencií na Slovensku, ktorú z dát Národného centra zdravotníckych informácií spracoval Neuroimunologický ústav SAV v spolupráci s MZ SR, hovorí jasnou rečou. V roku 2023 žilo na Slovensku 84 774 ľudí s diagnostikovanou demenciou, v roku 2016 to bolo 78 906. Ženy sú postihnuté zhruba dvakrát častejšie ako muži a ročne pribúda v priemere okolo 13 700 nových prípadov.

Do roku 2040 má incidencia, teda počet nových prípadov za rok, narásť o vyše 65 % na takmer 24-tisíc. Prevalencia, čiže počet žijúcich pacientov, o približne 84 % na takmer 156-tisíc. Za sedemnásť rokov teda takmer dvojnásobok.

Česko sa vyvíja podobne. Podľa ÚZIS malo v roku 2023 Alzheimerovu chorobu okolo 80-tisíc ľudí a do roku 2050 má počet pacientov s demenciou vzrásť takmer na 266-tisíc. V oboch krajinách pritom platí, že reálny počet je vyšší než štatistika, lebo značná časť ľudí s demenciou diagnózu nikdy nedostane.

Čo z toho vyplýva prakticky

Zázračný potravinový recept neexistuje. Rozhodujúci je celkový stravovací vzorec a jeho dlhodobé dodržiavanie, k tomu pravidelný pohyb, kvalitný spánok, nefajčenie, primeraná konzumácia alkoholu a kontrola kardiovaskulárnych rizík.

„Nemusíme meniť jedálniček zo dňa na deň. Praktickým začiatkom môže byť pridať viac zeleniny a strukovín, nahradiť časť rafinovaných obilnín celozrnnými, zaradiť orechy a ryby a obmedziť vysoko spracované potraviny. Aj malé, dlhodobo udržateľné zmeny môžu byť hodnotnejšie než krátkodobé drastické diéty.“

MUDr. Zuzana Dean, PhD.

„Pre zdravší mozog teda platí jednoduché pravidlo: menej ultra-spracovaných potravín, viac rastlinnej stravy, kvalitné tuky, pravidelný pohyb a starostlivosť o srdcovo-cievne zdravie. Prevencia demencie nie je otázkou jednej potraviny, ale súboru návykov, ktoré si budujeme počas celého života.“

MUDr. Zuzana Dean, PhD.

Päť zámien, ktoré robia ten rozdiel

Žiadna potravina Alzheimerovu chorobu nezastaví a nikto zodpovedný to netvrdí. Rozdiel medzi pätinou ľudí s najzdravším a najnezdravším rastlinným jedálničkom je ale merateľný. A je to jedna z mála položiek prevencie demencie, ktorú má človek denne pod vlastnou kontrolou. Na rozdiel od génov a veku.