Jedno letné spálenie: čo si koža pamätá aj po desaťročiach
Začervenanie zmizne za pár dní, poškodenie DNA v kožných bunkách zostáva a narastá celý život. Dermatovenerológ rozoberá štyri letné mýty, ktoré Slovákov stoja najviac, a to, čo o nich hovoria dáta.
Pokožka sa zahojí, začervenanie zmizne, koža prestane lúpať. A s tým odchádza aj pocit, že sa nič nestalo. Podľa dermatovenerológa MUDr. Ivana Vojtáša z Nemocnice AGEL Banská Štiavnica je práve tento pocit jedným z najnebezpečnejších letných omylov. Po spálení totiž zostáva niečo, čo nevidno: poškodenie genetického materiálu v kožných bunkách. To sa už nezahojí.
„Ľudia hodnotia spálenie podľa toho, čo vidia. Keď zmizne začervenanie, majú pocit, že je všetko v poriadku. Fakt je však taký, že každé spálenie zanecháva trvalú stopu v genetickom materiáli buniek a tieto poškodenia sa nekopia roky, ale desaťročia.“ — MUDr. Ivan Vojtáš
Čo sa v koži deje, keď sa spálite
Ultrafialové (UV) žiarenie nie je len teplo zo slnka. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) pri Svetovej zdravotníckej organizácii ho zaraďuje medzi karcinogény prvej skupiny, teda do rovnakej kategórie preukázaných ľudských karcinogénov ako tabak alebo azbest. Ide o najvyšší stupeň, aký veda pre rakovinotvorné látky pozná.
{{gift}}
UV lúče pri dopade na kožu poškodzujú DNA priamo v jadrách buniek. Vznikajú takzvané pyrimidínové diméry, chybné zlepenia dvoch susedných písmen genetického kódu (najčastejšie tymínu). Zjednodušene ide o preklep v návode, podľa ktorého bunka funguje. Väčšinu takýchto chýb telo priebežne opraví. Niektoré však opraviť nestihne alebo ich opraví zle a mutácia v bunke ostane navždy. Pri spálení vznikne týchto chýb naraz priveľa, a tak koža reaguje zápalom, sčervenaním a odumieraním buniek. Pod povrchom sa medzitým hromadí zásoba mutácií, ktorá narastá celý život.
{{suvisiace}}
Mýtus č. 1: „Jedno spálenie je neškodné“
Toto tvrdenie považuje lekár za najzradnejšie práve preto, že znie vierohodne. Koža sa naozaj zahojí, takže omyl si človek ľahko obháji. Dáta ho však vyvracajú. Rozsiahla metaanalýza z časopisu European Journal of Cancer, ktorá spojila výsledky desiatok štúdií, zistila, že anamnéza spálenia zvyšuje riziko melanómu na viac než dvojnásobok.
Mýtus č. 2: „Melanóm hrozí len tým, čo sú na slnku stále“
Je to naopak a patrí to k najdôležitejším poznatkom dermatoonkológie. Väčšie riziko nenesie rovnomerná, celoročná záťaž, akú majú napríklad ľudia pracujúci vonku, ale nárazové intenzívne spálenia. Ohrozený je tak skôr kancelársky pracovník, ktorý sa raz či dvakrát do roka vyleží na dovolenke, než murár alebo poľnohospodár. Tá istá metaanalýza to vyčíslila v číslach:
Nárazové spálenie na dovolenke je teda merateľne rizikovejšie než rovnomerné celoživotné vystavenie slnku. Vyššie riziko majú ľudia so svetlou pokožkou, pehavou pleťou, väčším počtom materských znamienok či s kožnými nádormi v rodine. Ani zďaleka sa to však netýka len ich.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
Mýtus č. 3: „Krém stačí naniesť raz pred plážou“
„Opaľovací krém nie je kozmetika, ktorú si raz natriete a máte pokoj. Treba ho aplikovať v dostatočnom množstve, obnovovať každé dve hodiny a nezabúdať na miesta, ktoré ľudia bežne preskakujú, ako sú uši, krk, priehlavky nôh či línia vlasov. Práve tam vidíme zmeny najčastejšie.“ — MUDr. Ivan Vojtáš
Odporúčanie natierať sa približne každé dve hodiny, a vždy po kúpaní alebo spotení, potvrdzuje Svetová zdravotnícka organizácia aj Európsky kódex proti rakovine. Rozhoduje pritom aj množstvo. Dospelý by mal na jedno celotelové ošetrenie minúť zhruba 30 až 40 mililitrov krému, teda plnú dlaň. Ak nanesie menej, skutočná ochrana klesne hlboko pod číslo uvedené na obale.
Mýtus č. 4: „Podozrivú zmenu si doma spoľahlivo všimnem sám“
Dôvodom na návštevu dermatológa je zmena tvaru, farby alebo veľkosti znamienka, nový útvar na koži aj znamienko, ktoré sa odlišuje od ostatných. S návštevou sa neoplatí čakať, lebo čím skôr sa zmena zachytí, tým lepšie sa lieči. Pri samovyšetrení pomáha pravidlo ABCDE, ktoré používajú aj lekári:
Pravidlo je len pomôcka, nie diagnóza. Kontrolu u odborníka nenahradí, pretože časť melanómov nespĺňa ani jedno z týchto kritérií a odhalí ich až dermatoskopia, teda vyšetrenie znamienok špeciálnou lupou so silným zväčšením a osvetlením.
Slovensko v číslach
Rakovina kože na Slovensku dlhodobo pribúda a melanóm je jej najzávažnejšou formou. Čísla Ligy proti rakovine a Národného onkologického registra hovoria jasne:
Podobný obraz vidno aj v susednom Česku, ktoré patrí k európskym krajinám s najvyšším výskytom melanómu. České aj slovenské dáta sa zhodujú v jednom: o tom, či pacient prežije, rozhoduje najmä štádium, v ktorom sa nádor odhalí.
Kde si dať skontrolovať znamienka
Kožu si dnes možno dať skontrolovať aj bez dlhého čakania v ambulancii. Nejaký benefit na to ponúkajú všetky tri veľké zdravotné poisťovne, líšia sa však formou aj rozsahom:
Rozdiel medzi nimi je podstatný. Dôvera stavila na posúdenie z fotografie, Union a VšZP zostávajú pri osobnom vyšetrení u lekára. Appka dokáže rýchlo predtriediť problém a odbremeniť ambulancie: za približne päť mesiacov cez ňu prešlo vyše 10 000 vyšetrení a pomohla zachytiť osem melanómov a 54 ďalších zhubných nádorov kože. Pri reálnom podozrení však ani ona nenahradí fyzickú dermatoskopiu, presne ako sme písali pri mýte č. 4.
{{odporucane}}
Prevencia nie je o strachu zo slnka
„Pokožka si pamätá každé spálenie, aj to z detstva, na ktoré my sami dávno zabudli. Kumulatívne poškodenie, ktoré sa zbiera celý život, je základ, z ktorého kožné nádory vznikajú. Prevencia nie je o tom, aby ste sa slnku vyhýbali, ale o tom, aby ste k nemu pristupovali s rozumom.“ — MUDr. Ivan Vojtáš
Predstavu o „pamäti“ kože podopierajú migračné štúdie. Deti, ktoré sa do slnečnejších oblastí presťahovali pred desiatym rokom života, mali v dospelosti riziko melanómu porovnateľné s domácou populáciou. Spálenia z detstva sa teda rátajú rovnako ako tie neskoršie.
Nemocnica AGEL Banská Štiavnica pripomína, že dermatologická prevencia nie je vec kozmetiky, ale zdravia. Pravidelná kontrola kože a rozumné správanie na slnku sú kroky, ktoré zvládne každý sám. Pacientom, ktorí si všimli akúkoľvek zmenu na koži, je k dispozícii dermatovenerologická ambulancia nemocnice.
.jpg)