Medzi varovné signály patrí opuch jazyka, tváre, pier či očných viečok, problémy s dýchaním alebo rozprávaním, chrčanie a pretrvávajúci kašeľ. Rizikovými príznakmi sú tiež náhla únava, závraty, bledosť a svalová slabosť. Na alergickú reakciu môžu upozorniť aj kožné prejavy, napríklad začervenanie, svrbenie alebo žihľavka.

Ak sa objaví rýchlo sa šíriaca červená vyrážka, nevoľnosť, zrýchlený pulz, prudký pokles krvného tlaku, problémy s prehĺtaním, dýchavičnosť či poruchy vedomia, podľa farmaceutky Balážovej treba okamžite volať lekársku pomoc a aplikovať pacientovi adrenalín v podobe injekčného pera, ktoré by mali alergici neustále nosiť pri sebe. Môže totiž dôjsť k anafylaktickému šoku a zástave srdca.

Človek, ktorý je pri postihnutom, často váha, či má alebo nemá podať adrenalín. „Keď sa adrenalínové pero podá neindikovane, je to lepšie ako keď sa podá neskoro. Dávka adrenalínu v ňom nie je taká dramatická, aby človeku, ktorý ho vyslovene nepotrebuje, ublížila,“ ubezpečil prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie Miloš Jeseňák.

Nie je vhodné, aby sa človek s vážnou alergickou reakciou snažil do nemocnice šoférovať sám alebo aby ho niekto blízky viezol. Môže totiž v aute odpadnúť, prípadne má po podaní adrenalínu narušené vnímanie.

Lekár, záchranár a bývalý riaditeľ Operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby SR Július Pavčo preto inštruoval, že pri alergickej reakcii na bodnutie hmyzom treba volať číslo 155. Operátor tejto linky je školený zdravotnícky záchranár. „Zisťuje samozrejme miesto, kde sa postihnutý nachádza, symptómy a približný vek, keďže dieťa nie je zdrobnenina dospelého a reakcie u detí môžu byť niekedy podstatne prudšie. Ďalej sa pýta na to, či už človek niekedy mal podobnú alergickú reakciu a či má pri sebe nejaký liečebný prostriedok, napríklad adrenalínové pero. Pokiaľ volajúci napríklad v prírode nevie presne povedať, kde je, záchranná služba ho dokáže lokalizovať na základe údajov z mobilu. Operátor ostáva na linke, až kým sanitka nepríde. Stav sa totiž môže vyvíjať veľmi dramaticky,“ konštatoval Pavčo.

Do príchodu záchranky je potrebné opuch chladiť a poskytnúť prvú pomoc podľa pokynov operátora. Ak človek má adrenalínové pero, príbuzní alebo spolubývajúci by mali byť pre prípad potreby informovaní o tom, kde ho skladuje. Taktiež by si ho ťažký alergik vždy mal pribaliť na vychádzku do prírody či na dovolenku. Pri ťažších stavoch a rýchlejšom opúchaní treba povoliť oblečenie, napríklad rozopnúť košeľu, uvoľniť dýchacie cesty, dať človeka do polosedu alebo poloľahu s nohami trochu vyššie. Ak dôjde k zastaveniu krvného obehu, vtedy treba začať s resuscitáciou.

Prisatie kliešťa nepodceňujte

Počas pobytu v prírode treba myslieť aj na kliešte, ktoré môžu prenášať lymskú boreliózu či kliešťovú encefalitídu. Podľa údajov zdravotnej poisťovne bolo v roku 2025 na kliešťovú encefalitídu liečených 121 poistencov. V prvých štyroch mesiacoch roku 2026 evidovala VšZP ďalších 22 pacientov s týmto ochorením.

Kliešťová encefalitída je závažné vírusové ochorenie, proti ktorému existuje účinná ochrana – očkovanie. Minulý rok sa proti kliešťovej encefalitíde zaočkovalo viac ako 17 300 poistencov VšZP, z toho vyše 9000 detí do 18 rokov. Všetky tri zdravotné poisťovne svojim poistencom po splnení podmienok prispievajú na vakcínu proti tomuto ochoreniu 50 % z ceny.

Výrazne častejšie sa vyskytuje lymská borelióza, proti ktorej na rozdiel od kliešťovej encefalitídy neexistuje vakcína. V minulom roku bolo na ňu liečených vyše 2270 poistencov VšZP, pričom od januára do apríla 2026 ich pribudlo ďalších 475. Dôležité je preto kliešťa odstrániť čo najskôr pomocou vhodnej pinzety a miesto následne vydezinfikovať. Ak sa v nasledujúcich dňoch alebo týždňoch objaví typické kruhové začervenanie kože, treba kontaktovať lekára.

{{odporucane}}