V minulom roku parlament schválil legislatívu, ktorá zmenila podmienky fungovania Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve. Zmena sa dotkla i kritérií, ktoré má spĺňať šéf inštitútu.
Nové kritériá doterajší riaditeľ Michal Staňák nespĺňal. Napriek tomu podľa prechodného ustanovenia mohol byť riaditeľom inštitútu. Minister zdravotníctva Kamil Šaško v pondelok (17.2.) oznámil, že Staňáka odvoláva z funkcie.
„Ide o manažérske rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR s cieľom zabezpečiť kontinuitu a naštartovaný proces rozvoja tejto organizácie. Ministerstvo vyjadruje bývalému vedeniu poďakovanie za doterajšiu prácu a dosiahnuté výsledky,“ oznámil rezort.
Šaško poveril vedením inštitútu prof. Tomáša Tesařa do uskutočnenia riadneho výberového konania.
Na toto odvolanie sa spustila kritika z radov opozície (ktorá Staňáka svojho času menovala do funkcie), či Lekárskeho odborového združenia, na druhej strane ohlasy zo sektora nie sú žiadne.
Cisárove nové šaty. Ako skutočné sú úspory inštitútu?
Kritici sa opierajú predovšetkým o úspory, ktoré prezentoval inštitút v minulom roku. Išlo o úspory vo výške 111 miliónov eur.
Sú však tieto úspory pretavené aj do reality? Obzvlášť, keď inštitút počíta raz s verejnými cenami liekov, inokedy s neverejnými cenami liekov.
V prvom rade to, čo si mnohí pravdepodobne nevšimli, je, že úspora 111 miliónov eur je definovaná ako kumulatívna úspora v najbližších piatich rokoch. Nejde teda o celkovú úsporu za rok 2023.
NIHO argumentuje, že „je to úspora, ku ktorej dôjde v horizonte 5 rokov, ale zodpovedá práci inštitútu za jeden rok. Čiže naša práca v roku 2024 a vyjednávania ministerstva budú viesť k novým úsporám, ktoré nie sú zarátané v týchto 111 mil. eur. Rozloženie úspory na jednotlivé roky v praxi nebude rovnomerné. Prvé mesiace až roky je zvyčajne dopad na rozpočet (a teda aj úspora) nižšia, keďže pacienti postupne prechádzajú na nový liek“.
Napriek tomu, že Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje na prekročenie rozpočtu na lieky za rok 2023, inštitút tvrdí, že „zdravotníctvo však za nové lieky minie vplyvom NIHO menej prostriedkov, ako keby NIHO nefungovalo“. Nejde pritom o novú aktivitu v zdravotníctve, pred NIHO ju realizovalo ministerstvo zdravotníctva, ktoré to ale nikdy neprezentovalo ako úspory.
|
Predstavme si to na úplne jednoduchom príklade s maslom.
Na základe platnej legislatívy príde za vami váš šéf a povie vám, aby ste urobili analýzu, za akých podmienok – s akou zľavou je vaša firma ochotná a schopná nakupovať isté maslo, ktoré bežne stojí 2,90 eur.
Pustite sa do práce. Do svojho modelu výpočtov zaradíte rôzne parametre, koľko masla ste spotrebovali, koľko spotrebujete, akú efektivitu má maslo (sú ľudia s ním spokojní, ľahko sa rozotiera, chuť, atď.), porovnáte s inými maslami... Vyskladáte to a vypočítate, že výrobca daného masla by vám mal dať zľavu 17%, aby ste u neho dané maslo nakúpili.
Váš šéf vašu správu zoberie na vedomie. Ďalej neriešite, či naozaj vami stanovenú zľavu vyjednal šéf dané maslo s jeho výrobcom, či je vôbec daná cena reálna. Šéf možno vyjednal lepšie, možno horšie. Vy sa ale v nasledujúcom kalendárnom roku budete chváliť, že ste ušetrili firme takmer 25-tisíc eur. Ide iba o maslo, predstavte si, že ste to robili pri viacerých produktoch. A zrazu vaša aktivita, vaše výpočty dosahujú miliónové úspory.
Aspoň u vás v exceli, realita je iná. Filiálky firmy, v ktorej pracujete, prekročili svoje rozpočty na produkty. Platí sa totiž za niektoré produkty v zľave, za niektoré bez zľavy. Pri tých bez zľavy filiálky očakávajú, že výrobca zľavu doplatí. Nič z toho sa nedeje.
Ale vy ste spokojný, lebo ste vypočítali miliónové úspory.
A teraz si predstavte, že vy ste NIHO, váš šéf je ministerstvo zdravotníctva, filiálky sú zdravotné poisťovne, maslo je liek a výrobca masla je farmaceutická firma.
|
Príchod liekov na slovenský trh
Na Slovensku máme lieky, ktoré sú hradené z verejného zdravotného poistenia, hradené čiastočne z verejného zdravotného poistenia a pacientom a hradené plne pacientom.
Ak na náš trh príde farmaceutická firma s liekom a chce, aby bol hradený z verejného zdravotného poistenia, podáva žiadosť na ministerstvo zdravotníctva o kategorizáciu. Firma v tejto žiadosti uvádza návrh ceny lieku, ktorý je verejne dostupný. Ministerstvo zdravotníctva po zohľadnení klinického prínosu, ktorý liek prináša, zadefinuje, ako je Slovensko schopné a ochotné hradiť tento liek, čiže ide o úhradu lieku. Zvyčajne je návrh ceny lieku a úhrada lieku rovnaká, ak nie je, vzniká doplatok pre pacienta.
Cena lieku je navrhnutá je na Slovensku odvodená z priemeru troch najnižších oficiálnych-verejných cien lieku v krajinách EÚ (ide o tzv. referencovanie cien liekov a býva schválená ako úradne určená cena lieku na Slovensku.
Nástup MEA zmlúv
NIHO pripomína, že „hoci platí, že na Slovensku máme v rámci EÚ oficiálne ceny liekov relatívne nízke, dlhodobo sme v minulosti za nové lieky platili viac ako viacero bohatších štátov EÚ“.
Podľa inštitútu to bolo spôsobené nevyužívaním zliav pomocou dôverných zmlúv. „Kľúčová nie je však výška oficiálnej ceny, ale výška reálnej úhrady zdravotných poisťovní a tá niekedy dokáže byť aj o viac ako 50% nižšia ako oficiálna. Vysoké zľavy vedia farmafirmy poskytnúť väčšinou, iba ak je zabezpečená ich dôvernosť – aby si farmafirmy nepokazili pozíciu v zahraničí v štátoch, ktoré sú ochotné zaplatiť viac,“ uvádza NIHO pre ozdravme.
Presné podmienky reálnej úhrady v zmluvách sú z tohto dôvodu na Slovensku považované za dôverné. NIHO však podotýka, že „sa aj v MEA zmluvách naďalej boríme s ochotou farmafiriem dávať na Slovensku menšie zľavy ako vo vyspelých krajinách EÚ - viď napríklad rozdiely v úhradách liekov Kaftrio a Kalydeco naprieč EÚ“.
V legislatíve máme stanovené, koľko si môžeme dovoliť zaplatiť za prínos nových liekov. „Všetky prínosy lieku sa prepočítavajú na jednotku QALY, ktorá vyjadruje množstvo pridaných rokov života štandardizovanej kvality. Čiže napríklad ak nový liek predĺži pacientovi život oproti doterajšej liečbe o 2 roky, ale iba v polovičnom zdraví, tento liek pridáva 1 QALY. Legislatíva definuje, že liečba týmto liekom môže stáť maximálne o 60-tisíc eur viac ako doterajšia liečba. Ak túto podmienku pomeru prínosov a nákladov nový liek splní, tak hovoríme, že je nákladovo-efektívny a môže byť štandardne preplácaný zdravotnými poisťovňami. Ak stojí viac, musí poskytnúť takú zľavu, aby podmienky splnil,“ vysvetľuje inštitút.
Jednou z úloh NIHO je v žiadosti farmaceutickej firmy zhodnotiť, či ňou vypočítaný pomer prínosov a nákladov nového lieku sedí s tým, čo sa dá očakávať v klinickej praxi.
„Často zistíme, že dôležité predpoklady v dodaných ekonomických modeloch sú nastavené nerealisticky, a preto tieto nastavenia po komplexnom zhodnotení upravíme na adekvátnejšie. V dôsledku toho často klesne výška úhrady, koľko môže naše zdravotníctvo maximálne zaplatiť za nový liek. NIHO dá následne ministerstvu odporúčanie, akú najnižšiu zľavu má ministerstvo od farmafirmy pri rokovaní požadovať,“ dodáva NIHO. (pozn. Ako spomíname v úvode textu, uvedené robilo do čias NIHO Ministerstvo zdravotníctva SR, ale nikdy to neprezentovalo ako úspory. Nejde tak o novinku s príchodom NIHO.)
Vzhľadom na uvedené sme sa zaujímali, či to znamená, že vo svojich modeloch upravuje NIHO aj predpokladané množstvo lieku, ktoré sa v sledovanom období spotrebuje – smerom dole, alebo len cenu a následnú výšku zľavy, ktorú by firma mala poskytnúť, aby bol liek nákladovo efektívny.
„Pracujeme štandardne s dvoma modelmi, ktoré dodáva farmafirma. Jeden je určený na výpočet nákladovej efektívnosti na jedného pacienta. Ak je potrebné, aby firma poskytla nejakú dodatočnú zľavu na liek, vyplynie to práve z tohto modelu. Druhý model je určený na odhad celkového dopadu na rozpočet z pohľadu verejného zdravotného poistenia. Ten pozostáva z odvodenia počtu pacientov a priradenia nákladov. Zohľadňujeme tiež, aká liečba v systéme bude nahradená novým liekom,“ vysvetľuje NIHO.
Aj v dodaných modeloch dopadu na rozpočet upravuje inštitút nastavenia, ak vyhodnotí, že tie predložené sú málo realistické. „Niekedy tieto zmeny navýšia očakávaný dopad na rozpočet, inokedy ho znížia oproti odhadom farmafirmy,“ dopĺňa inštitút.
Otázky okolo úspory – ako sa dospelo k danému číslu?
© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.