Tretia zaujímavosť

Verejnosť síce mohla byť prítomná, ale nemohla sa pýtať. Neviem, kto písal Smernicu o výberovom konaní na funkciu riaditeľa organizácie Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve. A v súvislosti s verejnosťou sa v nej uvádza nasledovné:

1. Výberové konanie je verejné.
2. Účasť verejnosti na výberovom konaní je limitovaná maximálne do obsadenia počtu miest určených na sedenie v miestnosti, v ktorej sa výberové konanie uskutočňuje.
3. Verejnosť je povinná zdržať sa všetkého, čo by mohlo narušiť pokojný a nerušený priebeh výberového konania, najmä počas výberového konania nie je dovolené používať mobilný telefón, zaznamenávať priebeh výberového konania pomocou technických zariadení určených na zaznamenávanie obrazu a/alebo zvuku a pod.
4. Predseda komisie môže sám alebo na návrh niektorého z členov komisie vylúčiť verejnosť alebo jej časť z výberového konania z dôvodu rušenia priebehu výberového konania podľa ods. 5 tohto Článku Smernice.

Nedočítala som sa v celej smernici nič o tom, že by sa verejnosť nemohla pýtať. Nemohla, lebo zákon, lebo smernica, lebo ide o výberové konanie a nie verejné vypočutie. Napríklad v porovnaní s výberovým konaním na funkciu riaditeľa NCZI (pozn. v tomto prípade) sa verejnosť mohla pýtať. Priam bola k tomu vyzvaná.

Zarážajúce celkom bolo, že počas vypočutia jedného uchádzača padla veľmi závažná informácia o inštitúte a komisia na to nereflektovala (téme sa budeme venovať).

Štvrtá zaujímavosť

Prekvapivý bol úvod výberového konania. V miestnosti bol dostatočný počet stoličiek pre verejnosť (hoci samotná smernica upozorňuje, že to tak nemuselo byť). Zaujímavosťou však bolo, že v miestnosti boli aj obaja kandidáti. Až jedna osoba z verejnosti sa ozvala, že nebýva zvykom, že pri vypočutí jedného kandidáta býva v miestnosti aj druhý kandidát.

Komisia sa napokon rozhodla, že druhý uchádzač môže byť prítomný pri prezentovaní projektu prvého uchádzača, ale pri otázkach komisie už druhý uchádzač nemôže byť prítomný v miestnosti.

Začínam mať pocit, že toľko rozprávame o nezávislosti, transparentnosti a férovosti, až zabúdame na význam a podstatu týchto slov. Podobne ako keď jeden uchádzač opakovane hovorí o politickej nezávislosti a sám bol dosadený politikom. Alebo druhý uchádzač hovorí o transparentnosti a nedá súhlas na zverejnenie svojho projektu koncepcie rozvoja a riadenia inštitútu.

Piata zaujímavosť

Drobná pripomienka. V porovnaní s výberovým konaním na post riaditeľa NCZI verejnosť, resp. všetci v miestnosti vedeli, kto je členom komisie. Nepamätám si, či boli predstavení predsedom komisie alebo sa predstavili sami, ale všetci v miestnosti sme vedeli, kto je v komisii a z ktorej inštitúcie boli jednotliví členovia vyslaní.

Na výberovom konaní na funkciu riaditeľa NIHO takéto niečo nebolo. Kto sa nachádzal v komisii, sme sa dozvedeli, až keď bola zverejnená zápisnica.

Pre úplnosť členmi komisie mohli byť:

- dvaja členovia, ktorých navrhuje a vymenúva minister, z ktorých jeden člen musí mať odpracovaných úhrnne najmenej desať rokov v oblasti hodnotenia zdravotníckych technológií pre verejnú inštitúciu v zahraničí,

- ďalších členov komisie vymenuje minister po jednom na návrh:

i. Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,

ii. organizácie združujúcej zdravotné poisťovne,

iii. Ministerstva financií Slovenskej republiky,

iv. Slovenskej lekárskej komory,

v. Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve,

vi. Slovenskej akadémie vied,

vii. verejného ochrancu práv ako zástupcu pacientov.

Nie je však možné preveriť, či člen navrhovaný MZ má odpracovaných úhrnne najmenej desať rokov v oblasti hodnotenia zdravotníckych technológií pre verejnú inštitúciu v zahraničí.

Na základe zverejnenej zápisnice je zrejmé, že tou osobou je doktorka Jana Mazelová z českého Státního ústavu pro kontrolu léčiv. MZ sme sa preto po zverejnení zápisnice pýtali, či túto požiadavku spĺňa a či bolo by možné poslať jej životopis.

Odpoveď ministerstva bola nasledovná: „Všetci členovia komisie splnili zákonom stanovené požiadavky na funkciu člena komisie výberového konania. Ministerstvo zdravotníctva SR nie je oprávnené poskytnúť predmetný životopis, nakoľko nedisponuje súhlasom dotknutej osoby.“

Šiesta zaujímavosť

Za zmienku stojí aj iná časť zo smernice: „Za člena komisie môže byť navrhnutá iba fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, nebola za posledných päť rokov v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu alebo inom pracovnoprávnom vzťahu u držiteľa registrácie zdravotníckej technológie, ani od neho neprijímala majetkové plnenie alebo nemajetkové plnenie, má morálne a odborné predpoklady na nestranný výkon funkcie člena komisie a je bezúhonná.“

Bola napríklad dodržaná nestrannosť, keď zástupcu mal aj inštitút? Zástupcu, ktorému šéfoval, resp. šéfuje jeden z uchádzačov.

Ale dozvedela som sa, že to je vraj štandard, že členom komisie býva aj človek z danej inštitúcie. Tak potom je to v poriadku.

A poznali sa kandidáti s členmi komisie? Ak áno, ako veľmi?

Siedma zaujímavosť

Ako som spomínala, verejnosť sa pýtať nemohla. Aj keď sme sa s touto podmienkou nemuseli stotožňovať, akceptovali sme ju. Teda až na jednu výnimku. Chápem, že pre exzamestnankyňu ministerstva zdravotníctva, právničku zo sekcie liekovej politiky, môže byť náročné odvyknúť si, že už nepôsobí na rezorte a asi je aj náročné po strate funkcie a pôsobenia na rezorte vydržať byť ticho, obzvlášť, keď jej nikto nevenuje pozornosť. Chápem to. Nepovažujem však za dôstojné vykrikovať, keď máte byť ticho. Nesledovali sme s priateľmi futbalový zápas v pohostinstve. Už len dodám, že komisia na to nezareagovala a uchádzač odpovedal.

Z rytmu tiež rušilo, že jeden člen komisie bol pomerne často na telefóne a jedna osoba z verejnosti používala notebook. Ale ok, priebeh konania to nenarúšalo, takže asi to bolo v poriadku...   

A tiež nie som si istá, či bolo v poriadku, že kým uchádzačka prezentovala svoju koncepciu, tak uchádzač si robil poznámky. (pre úplnosť dodám, že keď uchádzač prezentoval svoj projekt, uchádzačka nebola prítomná.)

Ôsma zaujímavosť 

Zástupca ministerstva financií Adam Marek spochybnil v podstate ministerstvo zdravotníctva. V smernici sa uvádza: „Uchádzača, ktorý doručil žiadosť v lehote určenej v oznámení o vyhlásení výberového konania a splnil všetky predpoklady a požiadavky uvedené v oznámení, pozve ministerstvo na výberové konanie najmenej desať dní pred jeho uskutočnením.“

Kvalifikačné predpoklady a požiadavky:

• spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
• bezúhonnosť,
• vysokoškolské vzdelanie najmenej druhého stupňa v oblasti medicíny, farmácie, verejného zdravotníctva, prírodných vied, matematiky, ekonómie, práva, etiky alebo spoločenských vied,
• ovládanie anglického jazyka najmenej na úrovni C1,
• najmenej päťročná prax v oblasti hodnotenia zdravotníckych technológií,
• uchádzač nebol za posledné tri roky v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu alebo inom pracovnoprávnom vzťahu s držiteľom registrácie zdravotníckej technológie, alebo so zdravotnou poisťovňou s menej ako 100 % majetkovou účasťou štátu, ani od nich neprijímala majetkové plnenie alebo nemajetkové plnenie,
• Koncepcia rozvoja a riadenia inštitútu.

Práve na bod o pracovnom pomere/vzťahu sa zameral zástupca ministerstva financií pri uchádzačke a svoje pripomienky adresoval aj vo svojom hodnotení. Podľa neho uchádzačka nesplnila túto požiadavku. Ak by to bola teda pravda, ministerstvo zdravotníctva zle rozhodlo a pozvalo na výberové konanie osobu, ktorá nesplnila všetky predpoklady a požiadavky?  

Deviata zaujímavosť

Na záver sa môžeme pýtať, či uvedené požiadavky eliminovali väčšinu konkurencie, teda záujemcov šéfovať inštitútu.

Na jednej strane podľa požiadaviek u uchádzača na post šéfa inštitútu prekáža pracovný vzťah (píšem o pracovnom vzťahu, nie o pracovnoprávnom vzťahu) s držiteľom registrácie zdravotníckej technológie, ale na druhej strane neprekáža, keď sa ľudia z NIHO chodia školiť (alebo školili) u takého uchádzača.

Desiata zaujímavosť 

Ministerstvo (22.9.) zverejnilo z výberového konania zápisnicu. Je z nej zjavné, že komisia hlasovala za uchádzača – doteraz povereného riaditeľa inštitútu. 

Pre komplexnosť mi nedá na záver ešte spomenúť, že hoci členovia komisie nemuseli byť v téme hodnotenia technológií „doma“, otázkami dokázali oboch uchádzačov potrápiť. Obzvlášť otázky posledného pýtajúceho sa (predseda komisie), ktoré dokázali oboch kandidátov vyrušiť z rovnováhy istoty.