Diskriminácia v súlade so zákonom? Šéfom NIHO nesmie byť nikto, kto pracoval pre Dôveru alebo Union
Podľa wikipédie je diskiminácia také konanie, keď sa v tej istej situácii zaobchádza s jedným človekom (skupinou ľudí, organizáciou, krajinou, skupinou krajín) inak než s iným človekom (skupinou ľudí, organizáciou, krajinou, skupinou krajín) na základe jeho odlišnosti napr. rasového alebo etnického pôvodu, vierovyznania, veku, rodu, pohlavia alebo sexuálnej orientácie, pričom rozhodovanie o tom, či došlo alebo nedošlo ku diskriminácii, sa uskutočňuje na základe toho, či existuje príčinná súvislosť medzi znevýhodnením a použitím kritéria pre rozlišovanie.
Diskriminácia je v moderných demokratických spoločnostiach považovaná za neprípustnú a minimálne jej vyššie vymedzené formy sú v súčasnosti zakazované zákonmi a medzinárodnými zmluvami.
O kačici a diskiminácii
Keď niečo chodí ako kačica, kváka ako kačica, vyzerá ako kačica, je to kačica, modifikovaná obdoba by mohla znieť takto „keď niečo vyzerá ako diskriminácia, javí to známky diskiminácie a ešte je to ukotvené v zákone, tak to asi diskiminácia bude“.
Ministerstvo zdravotníctva uverejnilo na svojej stránke 30.06. 2023 Oznámenie o vyhlásení výberového konania na funkciu riaditeľa organizácie Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO). Na tom by nebolo nič zvláštne, ak by sa v podmienkach prijatia na túto pozíciu neobjavila i táto podmienka: „uchádzač nebol za posledné tri roky v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu alebo inom pracovnoprávnom vzťahu s držiteľom registrácie zdravotníckej technológie, alebo so zdravotnou poisťovňou s menej ako 100 % majetkovou účasťou štátu, ani od nich neprijímala majetkové plnenie alebo nemajetkové plnenie“.
Jednou z podmienok prijatia budúceho riaditeľa NIHO teda je, aby posledné tri roky nepracoval pre súkromné zdravotné poisťovne Dôveru alebo Union. Pre štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu však uchádzač pracovať mohol alebo rovno pracuje aj v tejto chvíli. To, že sa na prvý, druhý i tretí pohľad zdá, že sa jedná o rýdzo diskiminačné konanie, ktoré znevýhodňuje zamestnancov alebo ex-zamestnancov Unionu a Dôvery je zrejmé.
Ešte zaujímavejšie však je, že ministerstvo zdravotníctva je pri výbere možných kandidátov viazané zákonom 358/2021 Z. z. o Národnom inštitúte pre hodnotu a technológie v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
{{suvisiace}}
V tomto zákone je podmienka, aby uchádzač nebol za posledné tri roky v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu alebo inom pracovnoprávnom vzťahu s držiteľom registrácie zdravotníckej technológie, alebo so zdravotnou poisťovňou s menej ako 100 % majetkovou účasťou štátu, ani od nich neprijímala majetkové plnenie alebo nemajetkové plnenie.
Dôvodová správa, ktorá bola pri tomto zákone predložená, absolútne túto podmienku nevysvetľuje.
„Pre jeho nezávislosť je nutné, aby neboli pochybnosti o jeho vzťahu k medicínsko-technologickému priemyslu, ktorý je producentom hodnotených technológií. V tejto oblasti je nutné byť obzvlášť citlivý. Nesmie preto existovať skrytý vplyv, ktorý by mohol priemysel aplikovať na riaditeľa. Mnohoročná práca v predmetnom priemysle dáva veľký potenciál pre širokú paletu vzťahov a potenciálnych konfliktov záujmov. Podobne aj práca pre súkromné zdravotné poisťovne. Zároveň však platí, že počet odborníkov s?relevantnými skúsenosťami je na Slovensku malý a?preto sa nastavilo ako výlučné kritérium to, ak za obdobie posledných päť rokov kandidát na riaditeľa bol v pracovnom pomere, alebo v obdobnom pracovnoprávnom vzťahu pre, alebo spolupracoval s?držiteľmi registrácie zdravotníckych technológií a?pre súkromné zdravotné poisťovne,“ píše sa v dôvodovej správe.
I na základe predloženej dôvodovej správy nie je vôbec jasné, prečo je práca pre súkromné zdravotné poisťovne pre budúceho NIHO neprípustná, no pôsobenie v štátnej zdravotnej poisťovni, ktorá sa riadi úplne identickými zákonmi, problém nepredstavuje.
Aj v tomto prípade teda pozorujeme zvýhodňovanie štátnej poisťovne v neprospech súkromných.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Bez námietok zo strany výborov
O tomto zákone sa začalo jednať ešte 09.09. 2021. Ústavnoprávny výbor NR SR so znením zákona súhlasil a teda voči zákonu nemal žiadne námietky, druhou alternatívou je, že členovia výboru zákon nečítali a potenciálne diskiminačné výberové kritéria nepostrehli. Overovateľmi tohto výboru boli poslanci Ondrej Dostál (predseda OKS a člen poslaneckého klubu SaS) a Matúš Šutaj Eštok (Hlas).
16.09. 2021 sa stretol aj výbor pre zdravotníctvo, ktoré v tom čase viedla Janka Bittó Cigániková (SaS). Aj zdravotnícky výbor s návrhom zákona súhlasil a odporučil jeho schválenie. S otázkou, či považuje súčasné kritéria pre šéfa NIHO sme sa obrátili aj na poslankyňu Bittó Cigánikovú, podľa ktorej je na zváženie, či sa tento zákon dostane na Ústavný súd, keďže kritéria v súčasnej podobe považuje Cigániková za diskriminačné.
{{odporucane}}
Zákon bol v treťom čítaní schválený 22.06.2021. Za tento zákon hlasovalo 91 zo 138 prítomných poslancov. 100% poslancov SaS, Sme rodina hlasovalo za. Za hlasovali aj všetci poslanci OĽaNO, okrem ospravedlneného poslanca Petra Libu. Rovnako za boli aj poslanci Za ľudí a Tomáš Valášek z PS.
Reakcia Transparency International
S prosbou o reakciu sme oslovili Transparency International Slovensko (TIS). Právnik TIS Ján Ivančík na margo možnej diskiminácie uviedol: „Samozrejme, nevieme presne identifikovať, aký je dôvod ministerstva na uvedenie predmetnej požiadavky do výberového konania, avšak a priori by som ju nevidel ako diskriminačnú. Predpokladám, že cieľom môže byť minimalizovanie rizika konfliktu záujmov, avšak pre podrobnejšie stanovisko by bolo potrebné poznať vyjadrenie ministerstva“.
Právnička a kandidátka strany SaS v parlamentných voľbách Slavomíra Henčeková uviedla: „v tomto zákone vidíme možnú protiústavnosť, pretože je v zákone nerovný prístup vo vzťahu k súkromnej a štátnej zdravotnej poisťovni. Takéto podmienky nemusia byť hneď protiústavné, ale pre nerovný prístup musia mať nejaký legitímny dôvod. Dôvodová správa nevysvetľuje, prečo je tam rozdielny prístup k súkromným a štátnym poisťovniam, je dosť stručná v tejto veci, čo väčšinou znamená absenciu relevantného dôvodu. Pri tomto zákone vidím priestor pre obrátenie sa na Ústavný súd, aby preveril súlad s Ústavou“.
Fiktívna prax
V prípade, ak by sa do výberového konania prihlásil napríklad odvolaný riaditeľ VšZP Richard Strapko, tak by sa mohol podľa súčasného znenia zákona stať bez problémov riaditeľom NIHO. Má totiž to šťastie, že pracoval pre štátnu VšZP, nie pre súkromnú zdravotnú poisťovňu.
Nie je rozdiel medzi štátnou a súkromnou poisťovňou
Advokát a súdny lekár Peter Kováč zdôraznil, že z hľadiska právnej úpravy niet rozdielu medzi štátnou a súkromnou zdravotnou poisťovňou.
„Preto by riaditeľ HTA nemal mat vzťah ku žiadnej zdravotnej poisťovni, nielen k tým súkromným. Zákonodarca zrejme dobromyseľne predpokladá, že štátna poisťovňa je nejaká chránená dielňa, obsadená personálnom s vyšším stupňom morálnej integrity v porovnaní s tými súkromnými. Je to naivná a romantická predstava, ktorá nám v praxi môže pripraviť nejedno prekvapenie,“ skonštatoval Peter Kováč.
Súkromné poisťovne by v záujme zlepšovania hospodárskeho výsledku mohli blokovať vstup nákladných liekov
Iný názor zdieľa Andrea Letanovská, volebná líderka strany Demokrati. Vo svojej reakcii pre ozdravme napríklad uvádza, že súkromné poisťovne by mohli konať v neprospech inovatívnych a nákladných liekov a tak poškodzovať záujem pacienta.
„Vo svojej odpovedi budem vychádzať z cieľov NIHO. Účelom posudzovania (činnosti tejto v podstate HTA agentúry) nových liekov a technológií je identifikovať také lieky a metódy, ktoré sú pre pacientov na danú diagnózu adekvátne. Táto agentúra je podľa môjho úsudku a očakávania "advokátom" pacientov. Buď jednotlivo - tých, ktorí budú daný liek, či metódu používať alebo všetkých, v rámci systému - myslím tým efektívne vynakladanie financií, ktoré umožní financovať aj iné ochorenia a ich liečbu,“ reagovala Letanovská.
Podľa nej na to, aby mohla byť nezávislým advokátom pacientov, musí byť naozaj nezávislá a posudzovanie možného konfliktu záujmov je nutné robiť skutočne s vysokou mierou senzitivity a na vylúčenie neželaného vplyvu musíme nastaviť prah naozaj nízko.
„V tomto duchu musí byť vylúčený vplyv farmaceutického priemyslu, ktorý by mohol ovplyvňovať posudzovanie v prospech nových a drahých liekov (s opomenutím ich skutočného úžitku a efektivity). Podobne by však mal byť vylúčený vplyv subjektov, ktoré by mohli mať opačný vplyv - konať v neprospech inovatívnych a nákladných liekov, pretože sú na ich uhrádzaní zainteresované a ich úhrada zvyšuje náklady na liečbu,“ uviedla Letanovská a dodala: „Týmto subjektom sú podľa zriaďovateľa (= ministerstvo zdravotníctva) pravdepodobne myslené práve súkromné zdravotné poisťovne, ktoré by v záujme zlepšovania hospodárskeho výsledku mohli blokovať vstup mimoriadne nákladných liekov a tak poškodzovať záujem pacienta“.
Ako ďalej uviedla, „pri štátnej VšZP sa pravdepodobne počíta s vyššou kumuláciou "nákladných" diagnóz u ich pacientov a existuje mechanizmus na ich začlenenie do výdavkov. Alebo sa len nepočíta s tým, že by mohla štátna poisťovňa strážiť náklady a limitovať úhrady až do tej miery, že by sa to malo prejaviť na obmedzení jej poistencov k drahej liečbe? Na toto odpoveď nemám“.
Toto výberové konanie nepovažuje za diskriminačné voči pacientom. „Dokonca tam vidím brániť záujem pacientov, ktorí čakajú na nové lieky. Či je diskriminačné z obchodného hľadiska - to posúdiť neviem. Som však presvedčená, že vysvetlenie od zriaďovateľa by si verejnosť nielen zaslúžila, ale aj ocenila a nevznikali by mnohé - možno zbytočné otázky,“ uzavrela Letanovská.
"Širokú paletu vplyvov" mohol kandidát získať aj v štátnej poisťovni
Podľa ústavného právnika Tomáša Hubináka (pozn. pôsobí ako riaditeľ legislatívno-právneho odboru Kancelárie prezidenta SR. Stanovisko pre ozdravme je jeho osobný názor, ktorý sa nemusí stotožňovať s názorom Kancelárie prezidenta SR) samotné výberové konanie MZ asi nebude problematické, ak podmienky výberového konania kopírujú zákonom nastavené podmienky.
„Problém bude v samotnom zákone, kde sa mi javí takéto rozlišovanie medzi kandidátom s minulosťou zo "štátnej" zdravotnej poisťovne a kandidátom zo súkromnej zdravotnej poisťovne ako nelegitímne vzhľadom na pozíciu, na ktorú sa rozlišovanie vzťahuje a inštitút, ktorý má riaditeľ viesť. Nevidím ústavne legitímny dôvod, v čom je iná minulosť (zákon upravuje ban za hocaký pracovný pomer - nielen manažérsku pozíciu a pod.) kandidáta zo štátnej poisťovne v porovnaní s takou minulosťou zo súkromnej,“ uviedol pre ozdravme Hubinák.
Ako pripomenul, „všetky poisťovne pôsobia na tom istom trhu, majú rovnaký cieľ činnosti, majú rovnaký pool poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorý obsluhujú, a ich činnosť sa spravuje rovnakými zákonnými pravidlami. Nedáva mi teda taký ban len na súkromné zdravotné poisťovne moc zmysel a ani dôvodová správa nedáva relevantné ústavnoprávne odpovede na túto otázku“.
Hubinák zároveň dodal, že „"Širokú paletu vplyvov" (ako uvádza dôvodová správa) mohol kandidát získať aj v štátnej zdravotnej poisťovni. Samotné takéto konštatovanie v dôvodovej nie je ničím podložené. Skôr dojem predkladateľov/poslancov“.
O vyjadrenie sme požiadali ministerstvo zdravotníctva. Článok budeme aktualizovať.
