Michal Staňák: O legislatívnom prílepku ohľadne NIHO netušil ani len štátny tajomník Slobodník

Riaditeľa NIHO Michala Staňáka čakajú vo funkcii zrejme posledné týždne, ak nie dni. Parlament totiž schválil poslaneckým prílepkom zmeny ohľadne fungovania NIHO, kritérií pre potenciálneho riaditeľa ale aj to, že po novom môže minister zdravotníctva riaditeľa odvolať bez udania dôvodu.
Novela však zároveň odstraňuje niektoré diskriminačné kritéria, ktoré tancujú na hrane ústavnosti. Riaditeľom NIHO sa totiž nemohol stať niekto, kto posledné tri roky pracoval pre súkromné zdravotné poisťovne Union a Dôveru. Práca pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu však prekážkou nebola. Súčasný riaditeľ NIHO Staňák v týchto doteraz platných kritériách nachádza logiku a neoznačil ich za diskriminačné.
V rozhovore s Michalom Staňákom hovoríme:
- ako a kedy sa dozvedel o poslaneckom prílepku, ktorý predložil poslanec Svoboda
- či legislatívu pre šéfa NIHO ušil na vlastnú mieru
- prečo sa doteraz nestretol s ministerkou zdravotníctva Zuzanou Dolinkovou
- o tom, či o pripravovanej zmene vedel aspoň štátny tajomník ministerstva zdravotníctva, pod ktorého lieky a zdravotnícke pomôcky spadajú
- ako hodnotí zmenené kritériá pre zmenu riaditeľa NIHO
- o tom, ako podľa vyjadrení NIHO ušetrili daňovým poplatníkom 110 miliónov eur
Stáli ste pri vzniku NIHO, avšak participovali ste aj pri tvorení legislatívy. Napísali ste legislatívu tak, aby bola šitá na vašu mieru?
Nie. Legislatívu sme nastavovali so všetkými relevantnými stakeholdrami a bola schválená ústavnou väčšinou, myslím, že aj s hlasmi opozície. Navrhli sme ju po vzore zahraničných HTA agentúr. Pozreli sme sa na to, aké sú kritériá pre riaditeľa HTA v agentúre napríklad vo Francúzsku, respektíve kritériá ohľadom konfliktu záujmov v európskej spolupráci v HTA (EUnetHTA).
Dôležité pri nastavení kritérií bolo, aby potenciálny riaditeľ prešiel tzv. cooling period, teda istý čas nemôže pracovať pre záujmové alebo biznisové skupiny.
{{suvisiace}}
Pred nedávnou zmenou zákona budúci riaditeľ nesmel pracovať pre súkromné zdravotné poisťovne Dôvera alebo Union, no mohol pracovať pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Aký to má zmysel?
Nebol to náš pôvodný návrh. Tento návrh vzišiel z medzirezortného pripomienkového konania.
Dôvodom je, že súkromné zdravotné poisťovne operujú na trhu s cieľom zisku, preto sa riaditeľom NIHO nemohol stať niekto z týchto súkromných poisťovní. Tejto pripomienke bolo vyhovené, no za mňa to v zákone vôbec nemuselo byť.
Všetky zdravotné poisťovne by minimálne na papieri mali operovať za rovnakých podmienok. Zákon pred zmenou bol diskriminačný voči súkromným poisťovniam a naopak, pozitívne diskriminoval potenciálnych uchádzačov, ktorí pracujú pre VšZP.
Je rozdiel, ak niekto operuje v systéme za účelom zisku, ako to robia súkromné zdravotné poisťovne, a myslím, že v celku jasne nemajú všetky tri poisťovne rovnaké podmienky.
Zároveň by som rád pripomenul, že pôvodný zákon o NIHO prešiel celým niekoľkomesačným legislatívnym procesom, verejnou kontrolou a hlavne kontrolou legislatívnych rád, ktoré tam diskrimináciu nenašli.
Poisťovne operujú na základe identických zákonov, líšia sa vo vlastníckej štruktúre a v tom, že do VšZP sme naliali stovky miliónov eur na to, aby sme zvýšili jej základné imanie.
Ak by platilo čo vravíte, prečo musí VšZP zverejňovať zmluvy v centrálnom registri a verejne obstarávať, pričom ostatné poisťovne nemusia? Táto podmienka mi nebola proti srsti.
Vidím dôvody, prečo sa riaditeľom nemohol stať niekto, kto pracoval pre zdravotné poisťovne, ktoré na trhu operujú za účelom zisku.
Takže VšZP je v poriadku, lebo na trhu operuje za účelom straty?
Všeobecná zdravotná poisťovňa sanuje náš nefunkčný systém a nebyť VšZP, tak by sme na tom boli ešte horšie, ako sme na tom v súčasnosti. To je, ale myslím, iná debata.
{{odporucane}}
V čom VšZP sanuje systém sa zrejme nedozviem. Minulý týždeň došlo k legislatívnej zmene, ktorou sa menia podmienky zvolenia riaditeľa NIHO, ako aj podmienky jeho odvolávania. Vedeli ste, že sa chystajú tieto legislatívne zmeny?
Nie, nemal som o tom ani šajnu. Táto zmena nastala z ničoho nič. Nedostal som ani žiaden signál o tom, že by malo dôjsť k zmenám v NIHO, s výnimkou toho, že sa so mnou pani ministerka zdravotníctva Dolinková nestretla ani raz. Stretnutie s pani ministerkou som opakovane inicioval.
Sme však v blízkom kontakte s odbormi, ktoré majú na starosti lieky.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Aká bola vaše reakcia, keď ste sa dozvedeli o predkladaných zmenách?
Povedal som si, že už to prišlo. Žijem v tejto krajine a videl som, čo sa deje v iných inštitúciách nielen v zdravotníctve. V tomto zmysle ma to neprekvapilo. Veril som však, že to môžeme ustáť, lebo si myslím, že sme pre systém veľmi dôležití. Sme inštitúcia, ktorá je zriadená zákonom a napriek tomu bola naša nezávislosť naštrbená v priebehu niekoľkých hodín.
O zmenách, ktoré parlament prijal, neprebehla žiadna diskusia, od podania návrhu poslanca Svobodu až po jeho schválenie uplynulo len niekoľko hodín.
Stretli ste sa aspoň s niekým zo zboru poradcov pani ministerky alebo so štátnym tajomníkom? Aké boli vaše prvé kroky po tom, čo ste sa dozvedeli, o chystanej legislatívnej zmene?
Snažil som sa zistiť, čo sa deje. Bol som otvorený konštruktívnej diskusii, ak by sme mali niečo zmeniť a to naďalej zostávam. Kontaktoval som pána štátneho tajomníka Ladislava Slobodníka, ktorý má na starosti liekovú agendu a s ktorým som sa stretol. O pripravovaných zmenách netušil ani len on.
Dokedy podľa vášho odhadu vydržíte vo svojej súčasnej funkcii?
Tým, že sa zmenil zákon, tak od 01.08.2024 nespĺňam kritériá na funkciu riaditeľa. Verím však ešte stále, že pán prezident zákon nepodpíše a vstúpime s ministerstvom do diskusie. Ak ho podpíše, predpokladám, že niekedy v auguste prebehne výberové konanie.
Mám síce tento odbor vyštudovaný a roky som v ňom pracoval v zahraničí a na Slovensku, no do výberového konania sa prihlásiť nemôžem, na rozdiel od tisícok lekárov a farmaceutov.
Podľa tlačovej správy, ktorú ste uverejnili, ste činnosťou NIHO ušetrili daňovým poplatníkom 110 miliónov eur. Viete to dokázať?
To, ako sme to vypočítali, je v našej výročnej správe.
Tomu rozumiem, avšak NIHO odporúča, akú zľavu by si Slovensko malo pýtať od firiem pri vstupe liekov alebo zdravotníckych pomôcok na trh. Zmluvy medzi farmaceutickými firmami a štátom sú však tajné. Prečo by sme vám mali veriť, že ste daňovým poplatníkom ušetrili akúkoľvek sumu?
Máte pravdu, že si túto informáciu nemôžete z verejne dostupných dát overiť, ale to, že sme ušetrili 110 miliónov eur, si dokáže overiť každá zdravotná poisťovňa, Ministerstvo zdravotníctva SR a členovia kategorizačnej komisie.
V poriadku, no vaše tvrdenia nevieme verifikovať. Tomu, že ste ušetrili 110 miliónov eur, môžeme, no nemusíme veriť.
Áno, taká je realita. Je však mnoho aktérov v systéme, kto to verifikovať môže. Od nášho príchodu je jasné, že firmy sú ochotné dať kategoricky vyššie zľavy. To je všetkým aktérom zjavné.
Musím však povedať, že my sme riešenie problému nie samotným problémom. Máme paralelné ceny a paralelné úhrady. Mám na mysli oficiálne cenníkové ceny a ceny po zľave. V minulosti sme na Slovensku nerobili tieto „dôverné“ zmluvy a dôsledkom bolo, že na náš trh vstupovalo menej liekov, keďže farmaceutické firmy nechceli oficiálne znížiť ceny liekov, aby sa dostali k slovenským pacientom.
Situácia so vstupom liekov na náš trh sa reálne zlepšila v roku 2022. Začali sa robiť hodnotenia a tieto „dôverné“ MEA zmluvy.
Má zmluvy vyjednávať ministerstvo zdravotníctva, ktoré nie je platiteľom zdravotnej starostlivosti ani liekov, alebo naopak platcovia, teda zdravotné poisťovne?
V pilotnej fáze medzi 2018 a 2022 mali dôverné úhrady vyjednávať zdravotné poisťovne. V tom čase sa do systému dostalo do desať liekov.
Od roku 2022, teda od kedy ceny dohaduje ministerstvo zdravotníctva, prišli na trh desiatky liekov, teda neporovnateľne viac. Zároveň je to úplne legitímny model zo zahraničia, že jednania robí ministerstvo.
Áno, je však potrebné dodať, že sa zvýšil prah vstupu liekov na náš trh.
To je možno jeden z dôvodov, ale hlavný dôvod za mňa je ten, že poisťovne nemali kvalitné verejné hodnotenia, ktoré od 2022 robíme my, a teda nemali páku na vyjednanie zľavy.
Takto to funguje všade vo vyspelom svete, kvalitné hodnotenia plus „dôverná“ zmluva vedú k zľavám a dostupnosti nových liekov. Zároveň, ministerstvo zdravotníctva vyjednáva úhrady pre celé Slovensko, nielen pre poistný kmeň jednej poisťovne.
Reflektovalo ministerstvo zdravotníctva pripomienky, ktoré ste mu ohľadne cien a vstupu liekov adresovali?
V jasne väčšine áno.
Vaše stanovisko je však odporúčacie a nezáväzné. Má teda samotná existencia NIHO zmysel?
Bez hodnotenia pritlačíte na zľavu len veľmi ťažko. Hodnotenia sú síce nezáväzné, no vysoko odborné. Zároveň, svedectvom k dôležitosti NIHO je aj všetko to, čo sa práve deje ohľadom zmeny nášho zákona. Odpovedať na to si môžete tým, prečo je pre súčasnú koalíciu tak veľmi dôležité prílepkom k zákonu NIHO zmeniť.
Vplyv NIHO existuje aj bez toho, aby sme mali rozhodovacie právomoci. To, že impact máme vidíme na finančných prostriedkoch, ktoré sme ušetrili, no hlavne to vidíme na vstupe všetkých tých liekov, ktoré sa za lepších podmienok dostali k nám do systému a prinášajú pacientom zdravie.
Prečo sa zmeny v NIHO riešili poslaneckým prílepkom?
Chcel by som veriť tomu, že ak by táto legislatíva prešla riadnym legislatívnym procesom, tak by nebola schválená v tejto forme a bez odporu. Zmeny, ktoré parlament schválil, sú podľa mňa len ťažko obhájiteľné.
V tlačovej správe, ktorú ste vydali uvádzate: „Pre kvalitné hodnotenia je však kľúčová nezávislosť NIHO, ktorú novela zákona o NIHO prijatá cez pozmeňujúci poslanecký návrh zo dňa 12.6.2024 zásadne naštrbuje. Mení v nej možné zdroje financovania zo súkromných spoločností a zásadným spôsobom znižuje kvalifikačné kritéria na post riaditeľa“. Ako sa teda podľa vás menia zdroje financovanie NIHO?
Zdroje na financovanie NIHO mohli pochádzať až do minulého týždňa iba z verejných zdrojov. Táto podmienka vypadla, takže NIHO bude môcť byť po novom financované aj zo súkromných zdrojov.
Áno, vašu existenciu však financujú zdravotné poisťovne.
Áno, no momentálne sme v dôležitom období, kedy od roku 2025 začínajú spoločné európske hodnotenia.
Neodpovedáte na otázku, čo sa zmení?
NIHO bude môcť prijímať zdroje na svoju činnosť od akejkoľvek firmy.
Áno, no NIHO musí túto informáciu zverejniť.
Je však veľký rozdiel, či robíte analýzy pre farmaceutické firmy, ktoré si zaplatia hodnotenie, alebo či takúto prácu robíte pre štát.
Zrejme dokážete garantovať morálnu integritu vašich zamestnancov, ak dostane NIHO finančné prostriedky na vypracovanie analýzy od farmaceutickej firmy, tak ju zrejme vypracujete rovnako, ako keby ste mali finančné prostriedky len od zdravotných poisťovní.
Miešame hrušky s jablkami. Realita je taká, že NIHO má v systéme autoritu na to, aby pomohol s čo najlepšou distribúciou zdrojov, ktoré máme v systéme k dispozícii.
Nie je tajomstvom, že farmaceutické firmy sú na druhej strane. Prinášajú liečbu pacientom a zároveň operujú v systéme za cieľom zisku. NIHO sa týmto krokom dostáva na hranu toho, aby bol advokátom farmaceutických firiem.
Problémom z vášho pohľadu teda je, že si hodnotenie liekov a zdravotníckych pomôcok budú môcť objednať súkromní stakeholderi?
Áno.
Aká je momentálna atmosfére v NIHO?
Smutná. Projekt, ktorý sa nám podarilo vybudovať, je podľa nás úspešný. Mám v tíme 26 extrémne šikovných ľudí, ktorí prijali misiu NIHO za svoju. Tieto zmeny nimi zatriasli. Taktiež, naši kolegovia v zahraničí nás dávajú za príklad toho, ako sa aj v malej krajine dá vybudovať funkčná HTA agentúra.
Naviac sme to stihli vybudovať v čase, kedy od januára 2025 bude treba začať participovať na spoločných EÚ hodnoteniach. Bola by veľká škoda, ak by Slovensko malo tieto kapacity stratiť.
Neviem si predstaviť prínos tejto legislatívnej zmeny. Ktokoľvek po mne do funkcie nastúpi, bude mať nad sebou nonstop meč, keďže ho bude môcť minister zdravotníctva kedykoľvek a bez udania dôvodu odvolať.