Zásahmi politikov sme získali noblesnú parádu za takmer 1,7 milióna eur. Na čo nám je NIHO?
Ministerstvo zdravotníctva vo svojej časti Programového vyhlásenia vlády napísalo stať o tom, že chce odpolitizovať zdravotníctvo. Niekto aj čakal, že sa tento bod naplní? Úsmevne, i keď nie také roztomilé, ako keď vám dieťa povie, že už bude poslúchať.
Lebo potom príde poslanec Zdenko Svoboda s pozmeňujúcim návrhom, ktorým navrhuje zmeny týkajúce sa Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve - NIHO.
Prílepok poslanci schválili a z vyjadrenia ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej mám pocit, že odteraz bude NIHO inštitúciou, v ktorej aj stroj času na počkanie vynájdu.
Menia sa tu zákony, ako sa komu hodí, bez diskusie, bez informovania, len tak, lebo niekto chce. Vieme viacerí, že by to takto nemalo vyzerať a fungovať, žiaľ, i tak to tu roky takto funguje.
{{suvisiace}}
Spomienky na úvod
Na dávnejšej diskusii pred voľbami, ktorých víťazom boli obyčajní ľudia, padla aj otázka vzniku HTA úradu/inštitúcie. Čiže inštitúcie, ktorá by hodnotila zdravotnícke technológie.
Môj pohľad bol, a stále je, že úrad veľkých rozmerov nepotrebujeme, sme malá krajina s malým trhom, postačí nám fungujúci odbor – oddelenie na ministerstve zdravotníctva alebo ako súčasť Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv. Na čo nám je samostatná agentúra? Chceme snáď šprintovať s odborníkmi NICE (anglická HTA agentúra), IQWiQ (nemecká HTA agentúra)?
Jeden zástupca politickej strany (a asi stále aj predstaviteľ Slovenskej spoločnosti pre farmakoekonomiku) sa vtedy zdôveril, že si vie predstaviť založiť agentúru HTA, nemusí byť taká veľká ako v zahraničí, ale vie si to predstaviť. Následne mi v diskusii povedal, nech mu neberiem sen o HTA agentúre.
Každý máme svoje sny, niekto chce byť ministrom, niekto chce byť riaditeľom, niekto chce nájsť v lesoch draky či jednorožcov.
Vtedajší tieňový minister obyčajných ľudí Marek Krajčí to tiež nejak nepriaznivo nevidel, agentúru sľuboval, veď mali na to aj odborníka z Rakúska.
A tak sa aj stalo. Agentúru sľúbil, agentúru dodal
Po voľbách vznikol odbor na ministerstve zdravotníctva a odborník z Rakúska – Michal Staňák - mal z neho postupne vybudovať samostatný inštitút. Pripravil zákon o slovenskom HTA inštitúte. A následne 1. januára 2022 vznikol Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve.
Súčasťou tohto zákona sú definované i platové ohodnotenie a podmienky výberu riaditeľa NIHO.
Od prvého januára 2022 mal nastúpiť na čelo inštitútu i riaditeľ. Ministerstvo zdravotníctvo dočasne poverilo Michala Staňáka.
Keď som sa koncom januára 2022 ešte za Zdravotnícke noviny pýtala, kedy bude vymenovaný riaditeľ inštitútu a či bude výberové konanie, z ministerstva zdravotníctva prišla odpoveď, že Staňák „bol poverený ministrom zdravotníctva SR v súlade s ustanovením § 13 zákona č. 358/2021 Z. z. o Národnom inštitúte pre hodnotu a technológie v zdravotníctve v platnom znení výkonom funkcie riaditeľa – štatutárneho a výkonného orgánu Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve so sídlom v Bratislave s účinnosťou od 1. januára 2022 na dobu určitú – do doby vymenovania víťaza výberového konania do funkcie riaditeľa, najdlhšie do 31. decembra 2023“.
Takže do výberového konania sa veľmi nik nehrnul.
Aby sa všetko stihlo v termínoch, výberové konanie sa realizovalo 18. septembra 2023. Výberového konania som sa zúčastnila a písali sme o tom tu.
{{odporucane}}
Vtedy ticho, teraz pomaly na barikády
Toľko na úvod. A teraz k zmenám, ktoré včera prešli parlamentom. Poslanec Zdenko Svoboda podal pozmeňujúci návrh, ktorým navrhoval zmeny týkajúce sa NIHO.
Spustila sa kritika z radov opozície a rôznych expertov. Priznám sa, že trošku s prekvapením som sledovala niektoré vyjadrenia. Áno, kritiku si celý postup i návrh zaslúži. Jediným plusom pozmeňujúceho návrhu je, že zrušil diskriminačný prvok v zákone o NIHO. Inak je kritika oprávnená.
Zaujímavé na tom je, že sa ozývajú i tí, čo v minulosti prešli kroky NIHO mlčaním a teraz ich je najviac počuť.
Podľa dnešnej rétoriky, ktorá zaznieva, by sa dalo povedať, že Michal Staňák napísal podmienky pre pozíciu riaditeľa tak, aby boli šité na jeho osobu.
Zákon definuje, že riaditeľom inštitútu môže byť ten, kto má vysokoškolské vzdelanie najmenej druhého stupňa v oblasti medicíny, farmácie, verejného zdravotníctva, prírodných vied, matematiky, ekonómie, práva, etiky alebo spoločenských vied.
A Staňák má vyštudovanú etiku. I keď musím dodať, že pôsobil v rakúskej HTA agentúre.
Na hrad iba princezné a princovia a šéfom železníc môže byť iba ten, kto riadi vlaky!
Zadefinované požiadavky, čo sa týka vzdelania, odbornosti, boli oveľa prísnejšie, ako teraz prešli parlamentom vďaka pozmeňujúcemu návrhu. Po novom riaditeľom môže byť lekár alebo farmaceut.
Ak sa pýtate, prečo lekár, no tak preto lekár, lebo NIHO vypracováva posudky pre lieky na predpis. A kto predpisuje lieky? No lekár predsa!
Nenapáda mi bizarnejšie vysvetlenie ako to, ktoré poskytol predkladateľ pozmeňujúceho návrhu. Podľa návrhu sú uvedené dva študijné odbory kľúčové a sú predpokladom pre kvalifikované predpisovanie liekov pacientom.
Ministerka zdravotníctva ako bonus dodala, že tieto podmienky boli tak zle nastavené, že do výberového konania na pozíciu riaditeľa sa mohol prihlásiť iba obmedzený okruh ľudí. Veď do výberového konania sa prihlásili iba DVE osoby! Z toho ani jeden lekár. No keby pani ministerka, alebo ten, kto jej to písal, bola dôslednejšia, tak by zistila, že jeden z kandidátov vo výberom konaní bol lekárka.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Pevne verím, že tým, že sa môžu prihlásiť iba lekári a farmaceuti, tak sa do výberového konania prihlásia aspoň 10 uchádzači. Ak teda predpokladáme, že výberové konanie bude.
O niečo akceptovateľnejšie by bolo možno vysvetlenie, že v súčasnosti certifikát v súvislosti s činnosťou hodnotenia farmakoekonomiky môže získať iba lekár a farmaceut. Čo spomína i pozmeňujúci návrh, že medicína a farmácia sú predpokladom pre „dosiahnutie certifikácie pre činnosti farmakoekonomiky, sústreďujúcej sa na používanie metód v oblasti hodnotenia nákladovej efektivity liekov“.
Čo to má s riadením inštitútu, úplne tak nerozumiem. Ale nemusím všetkému rozumieť.
Jeden by aj očakával nejaké manažérske vzdelanie, ale to asi pre riadenie inštitútu nie je potrebné.
Rovní a rovnejší
Zachytila som i tvrdenia, že pozmeňujúci návrh je napísaný tak, aby sedel pre nového riaditeľa. Keď sa písal pred niekoľkými rokmi zákon tak, aby sedel pre povereného riaditeľa, nikto neprotestoval. Teraz áno.
A netvrdím, že je to v poriadku.
Keď sa poverený riaditeľ, ktorý napísal podmienky-kritériá na pozíciu riaditeľa do zákona, zúčastnil výberového konania, ktoré vychádzalo z kritérií z daného zákona, tak nikto neprotestoval z tých, čo protestujú teraz.
Keď sa v zákone objavil diskriminačný prvok a síce, že riaditeľom nemohla byť osoba, ktorá za posledné tri roky pracovala pre súkromnú poisťovňu, nikto neprotestoval z tých, čo protestujú teraz.
Teraz tento prvok pozmeňujúci návrh zmenil. A to je asi to jediné správne, čo pozmenil. Zákony majú platiť pre všetkých rovnako, a ako povedal advokát Peter Kováč, „riaditeľ HTA by nemal mat vzťah ku žiadnej zdravotnej poisťovni, nielen k tým súkromným“.
Verejné obstarávanie
Keď na výberovom konaní jeden z kandidátov upozornil, že NIHO pod vedením povereného riaditeľa Staňáka nedodržiava zákon, nikoho z komisie ani neťuklo. Nikto nezareagoval, nepýtal sa na to.
Problémom totiž je, že NIHO ako štátna inštitúcia má verejne obstarávať a má mať status verejného obstarávateľa. Nuž a na túto skutočnosť poverený riaditeľ a celé NIHO akosi takmer pozabudli.
A nikto neprotestuje. Nikomu to neprekáža.
Ako pre ozdravme Úrad pre verejné obstarávanie uviedol, „žiadosť o registráciu a zriadenie profilu bola doručená na ÚVO 08.06.2022. Dňa 15.06.2022 bola žiadosť vybavená a profil zriadený“.
Neviem o tom, že by inštitút niečo obstarával, techniku či priestory napríklad.
„Zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác, či poskytnutie služieb je v podmienkach Slovenskej republiky upravené zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon o verejnom obstávaní pritom definuje okrem samotných postupov zadávania zákaziek aj subjekty, ktoré sú povinné podľa jeho pravidiel postupovať, ako aj skutkové podstaty správnych deliktov vo verejnom obstarávaní, za ktoré Úrad pre verejné obstarávanie takýmto subjektom obligatórne ukladá sankcie v prípade, ak postupujú v rozpore s týmto zákonom,“ vysvetlil ÚVO a dodal.
„Ak teda Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve spadá pod pôsobnosť zákona o verejnom obstarávaní, je jeho povinnosťou riadiť sa pri zadávaní zákaziek týmto zákonom a v prípade konania v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní sa vystavuje riziku udelenia sankcií zo strany úradu“.
Úrad spresnil, že „ak mal (inštitút) povinnosť postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní a nesplnil si ju, hrozí mu zo strany úradu uloženie sankcií. Pre úplnosť uvádzame, že skutkové podstaty správnych deliktov vo verejnom obstarávaní, za ktoré úrad obligatórne ukladá sankcie sú upravené v rámci § 182 zákona o verejnom obstarávaní“.
Na otázku, či sa ÚVO bude týmto zaoberať, a ak áno, aké kroky budú nasledovať, reagoval úrad nasledovne: „V prípade, ak v súvislosti s vyššie dotazovaným konaním, resp. nekonaním predmetného inštitútu bude úradu doručený kvalifikovaný podnet(-y) na výkon kontroly, úrad vykoná dohľad nad dodržiavaním povinností vyplývajúcim tomuto subjektu zo zákona o verejnom obstarávaní. Dovoľujeme si zároveň uviesť, že pre efektívnosť prípadného výkonu kontroly zo strany úradu je veľmi dôležitý rozsah informácií poskytnutých v rámci podnetu, nakoľko práve úplnosť informácií dopomáha k relevantnému posúdeniu oprávnenosti a opodstatnenosti doručeného podania ako aj následnému začatiu konania v predmetnej veci“.
Informácie o tom, ako podať podnet, nájdete tu.
Nuž, čo dodať.
Stratil úrad nezávislosť?
Minister mohol riaditeľa z funkcie odvolať aj predtým, teraz to však vyšperkovali k dokonalosti. Minister tak môže urobiť hockedy, hoc iba po ťažkom sne o NIHO. Či mal doteraz inštitút politickú (ne)závislosť, je na uváženie.
Čomu nerozumiem, sú vyhlásenia o tom, že tento návrh by nevyzeral inak, keby ho písali farmafirmy alebo súkromné zdravotné poisťovne? Zdravotné poisťovne?
Alebo ako NIHO píše vo svojej tlačovej správe: „Pre kvalitné hodnotenia je však kľúčová nezávislosť NIHO, ktorú novela zákona o NIHO prijatá cez pozmeňujúci poslanecký návrh zo dňa 12.6.2024 zásadne naštrbuje. Mení v nej možné zdroje financovania zo súkromných spoločností a zásadným spôsobom znižuje kvalifikačné kritéria na post riaditeľa“.
Ako sa zmenia možné zdroje financovania zo súkromných spoločností?
Paveda?
V zákone chýba dôraz na farmakoekonomiku. Obzvlášť, keď zástupca liekovej sekcie na ministerstve zdravotníctva za predchádzajúceho vedenia označí farmakoekonomiku za pavedu. Farmakoekonomika je jeden z kľúčových (ak nie najdôležitejších) prvkov v hodnotení zdravotníckych technológií, ale tak asi nie pre každého.
Asi sa našlo viac ľudí, čo farmakoekonomiku považuje za pavedu, a možno i preto sme dokázali v minulom roku prekročiť rozpočet na lieky o skromných 180 miliónov eur. NIHO na túto skutočnosť reagoval?
Ale pokoj. Situáciu zachraňuje samotné NIHO, ktoré malo ušetriť systému verejného zdravotného poistenia za minulý rok až neuveriteľných 111 miliónov eur. Naozaj? Ako vznikla táto suma?
Oháňajú sa ňou teraz všetci kritici pozmeňujúceho návrhu (a že je čo kritizovať) bez toho, aby si overili, ako vznikla táto suma. Z akej sumy počítali v NIHO úsporu?
Uvidíme – k tejto téme pripravujeme článok a čitatelia ozdravme si ho budú môcť čoskoro prečítať, ako i rozhovor s Michalom Staňákom.
Máme inštitút na parádu?
A na záver zamyslenie, na čo nám je vôbec NIHO? Jeho odporúčania a „tipy“ na zľavy ministerstvo zdravotníctva vôbec nemusí akceptovať. Prečo teda potrebujeme inštitút za takmer 1,7 milióna eur ročne?
K financovaniu uvádza inštitút vo svojej výročnej správe za rok 2022: „V roku 2022 obdržal inštitút dva príspevky na svoju činnosť. Prvý príspevok na činnosť pre rok 2022 vo výške 1 300 265,88 € v januári 2022. Druhý príspevok na činnosť pre rok 2023 v decembri 2022 vo výške 1 720 471,67 €, z ktorého následne bola v januári 2023 vrátená suma 44 531,54 €, vzhľadom na nesprávne určenú výšku príspevku vyplatenú zdravotnými poisťovňami“.
Keď inštitút prišiel o ako takú kompetenciu za predchádzajúcej vlády (písali sme o tom tu), kto sa ozval s kritikou? Nezachytila som, že by sa ozvali tí, ktorí v nej sedeli, alebo tí, ktorí sedeli na ministerstve zdravotníctva.
Pri takých kompetenciách a postavení inštitútu potrebujeme mať NIHO v takej veľkosti? Má inštitút význam a benefit pre verejné zdroje? NIHO vypracováva odporúčania s návrhom zľavy na lieky v ich procese do kategorizácie (teda aby boli hradené z verejného zdravotného poistenia). Koľko z tých odporúčaní a návrhov zliav akceptuje ministerstvo zdravotníctva? V akej miere ministerstvo vôbec akceptuje odporúčania NIHO?
Na Slovensku je zopár ľudí, ktorí majú vzdelanie v HTA, robia hodnotenia zdravotníckych technológií, no riadiť inštitút nemôžu. Lebo nie sú lekármi a farmaceutmi. Ale lekár a farmaceut bez praxe v hodnotení zdravotníckych technológií môže inštitút riadiť.
Netreba sa už nad ničím čudovať. Veď i samotný inštitút vznikol, lebo si dvaja muži povedali – áno, ideme do toho. V začiatkoch HTA nepožiadali o spoluprácu ani len Slovenskú spoločnosť pre farmakoekonomiku. Na čo aj. I keď Michal Staňák v rozhovore pre ozdravme povedal: „Martin Višňanský, ktorý je súčasťou Slovenskej spoločnosti pre farmakoeknomiku, nám pri rozbehu NIHO radil“.
Možno si tak pán Višňanský napokon aspoň čiastočne splnil sen o HTA agentúre...
Po všetkých zmenách a postavení inštitútu s kompetenciami, ktoré má, sme získali noblesnú parádu za takmer 1,7 milióna eur z verejného zdravotného poistenia.
Čo by ste v zdravotníctve urobili za takmer 1,7 milióna eur ročne?
