Komentár Jany Andelovej: Psst! Tu sme pri výberovom konaní

Diskusia (1)

1. JH26.09.2023 (10:03)

   Google ma dnes upozornil na tento clanok, asi preto, ze v nedelu som zhodou okolnosti narazil na ten minuly clanok, spominany aj v tomto aktualnom - akurat, ze som ho nasiel v Trende. Aj podla spristupneneho uvodu clanku vidim, ze ma asi moj nos neklamal, ze tu nieco smrdi. Asi zvazim predplatne OZDRAVME, aby som si to mohol precitat cele... Kazdopadne, to, na co som narazil cez vikend, ma celkom "nastartovalo", pozrel som sa na to hlbsie a na zaklade toho, co som nasiel, som napisal pomerne rozsiahly diskusny prispevok. Myslim, ze ten prispevok ma velku relevanciu aj pre aktualny clanok, pretoze uz uvod naznacuje, ze sa tu asi deju veci, ktore nie su celkom s kostolnym poriadkom. Takze som sa rozhodol, ze kopiu mojho vikendoveho komentaru k starsiemu clanku pridam aj do tejto diskusie... Tu je: Dnes je upršané počasie, tak si browsujem po internete, aj v Trende a náhodou som narazil na tento článok. A keďže problematika zdravotníctva ma celkom zaujíma, tak som prečítal pár dostupných dokumentov. A bolo to celkom zaujímavé čítanie - až tak, že ma to celkom chytilo – a tak som sa rozhodol oprášiť svoje amatérske novinárske bunky - kedysi veľmi, veľmi dávno som pár článkov napísal. Táto téma sa totiž ukázala byť tak zaujímavá, že by si zaslúžila ešte ďalšiu novinársku investigatívu. Ale po poriadku – keďže článok vychádza z citácie konkrétneho ustanovenia zákona, pozrel som sa najprv na príslušný zákon. Prvé, čo ma prekvapilo bolo, aká je ten zákon nekvalitná zlátanina. Je úplne zrejmé, že tento text právnik ani nevidel. Aj bez detailnejšej analýzy tam je niekoľko do očí bijúcich právnych nekonzistencií, ktoré by si akýkoľvek právnik, nieto ešte legislatívec, dokonca si trúfam povedať, že aj študent práva od 3. ročníka vyššie, okamžite všimol. Pozrel som sa aj na stránku Ministerstva na to zmienené výberové konanie. Bolo vypísané, aj sa dokonca už uskutočnilo - je tam zápisnica a je tam zverejnený aj životopis terajšieho riaditeľa Michala Staňáka a dokument nazvaný „Koncepcia riadenia a rozvoja Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve“, ktorý bol povinne požadovaný k výberovému konaniu. Tak som si všetky dokumenty preletel. Nebola to žiadna hlboká analýza ale znovu mi okamžite udrelo do očí zopár zaujímavostí. Začnem od tej koncepcie, lebo tou som začal, aby som sa dozvedel niečo viac o NIHO. Veď kto iný ako terajší riaditeľ, ktorý je vo funkcii necelé 2 roky, by mal mať lepší prehľad. A áno, niečo som sa o práci NIHO dozvedel, ale zase ma zarazili najmä niektoré do očí bijúce negatíva. V prvom rade, od aktuálneho riaditeľa - a treba povedať, že doteraz jediného riaditeľa, ktorý NIHO vybudoval a teda ho musí poznať dokonale - by som očakával oveľa viac – vôbec to nepôsobí ako dokument písaný skúseným senior manažérom ale skôr ako bakalárska (aj to nie veľmi dobrá) práca. Vágne, nekonkrétne, plné pravopisných a štylistických chýb s obrovským množstvom biznis slangu, ktorý v oficiálnom dokumente nemá čo hľadať. Sám pracujem dlhé roky na manažérskom poste a ak by som dostal v podobnej situácii od niekoho takýto vstup, tak mi“ začnú blikať všetky kontrolky“. Základným pravidlom pri tvorbe každého oficiálneho „externého“ dokumentu je totiž proces review, t.j. dať si to po sebe aspoň niekomu prečítať a keď už nič iné, pustiť na to aspoň spellchecker. Tu nebolo spravené ani jedno ani druhé. Bolo by zaujímavé pre porovnanie vidieť aj dokument „Koncepcie“ druhého uchádzača, resp. podľa zápisnice uchádzačky, na jej zverejnenie však nedala súhlas, a teda na stránke nie je. Ale keďže všetko zlé je aj na niečo dobré, práve táto nízka kvalita štylistiky mi udrela do očí s tým, že mi veľmi pripomínala spôsob, akým je napísaný už spomínaný zákon. A tak som sa zo zvedavosti pozrel na stranku Národnej rady SR, konkrétne do archívu všetkých prerokovávaných zákonov, kde sú uložené všetky súvisiace dokumenty – pôvodný navrhovaný paragrafový text, dôvodová správa a množstvo ďalších súvisiacich dokumentov. Podľa dokumentu (Properties) je jeho autorom Michal Staňák. To samé o sebe nie je samozrejme nič zlé. Potom som si prečítal životopis pána Staňáka a veci do seba začali zapadať. Jednak životopis potvrdil údaje z návrhu zákona, pán Staňák naozaj necelé 2 roky pracoval na Ministerstve zdravotníctva a v náplni jeho práce bola práve príprava zákona o NIHO, aj keď je ťažko pochopiteľné, ako mohol potom vzniknúť za také dlhé obdobie taký nekvalitný návrh zákona. Okrem toho som sa dozvedel, že bakalárske vzdelanie nadobudol pán Staňák v odbore etika a religionistika, magisterské v odbore politika, filozofia a zdravotná ekonómia a doktorandské v odbore aplikovaná etika. Inými slovami, vzdelaním je zameraný na spoločenské vedy s dôrazom na etiku. Poďme do zákona - ten stanovuje ako jednu z podmienok na miesto riaditeľa: má vysokoškolské vzdelanie najmenej druhého stupňa v oblasti medicíny, farmácie, verejného zdravotníctva, prírodných vied, matematiky, ekonómie, práva, etiky alebo spoločenských vied Zaujímavý je najmä to explicitné uvedenie „etiky alebo spoločenských vied“, čo sú aspekty, do ktorých zasahuje bežná činnosť NIHO len okrajovo a zároveň je to veľmi neobvyklá kvalifikácia. Nepochybne najmä etika má svoje miesto pri celkovom hodnotení zdravotníckej technológie, ale z hľadiska rozsahu aktivít sú kľúčové hodnotenia medicínskeho prínosu a hodnotenie nákladovej efektivity. Inými slovami a veľmi zjednodušene povedané, ideálne vzdelanie by bolo medicína/farmácia + matematika/ekonómia. K tomu by som jednoznačne očakával manažérske skúsenosti. Je ale zaujímavé, že práve tie v požiadavkách v zákone uvedené nie sú. Tieto schopnosti zároveň nie sú uvedené ani v životopise. Je tam síce viditeľná snaha nejaké skúsenosti sa snažiť „vyrobiť“, typu „tréning junior kolegov“, „rozbiehanie odboru bioetiky“, ale to je zjavne len prázdny obal bez reálneho manažérskeho obsahu. Rovnako ako funkcia „riaditeľ odboru agentúry pre HTA“ na Ministerstve, kde je uvedený podrobný popis kľúčových zodpovedností, z ktorých ani jedna nesúvisí s manažmentom. Reálne schopnosti s manažmentom sú v rámci pohovoru veľmi ľahko preveriteľné jednoduchými otázkami. Možno je to dôvod, prečo v požiadavkách nie sú.. A teraz k tomu, kam smerujem, čo sa mi ako občanovi vôbec nepáči a je v príkrom rozpore so základnými etickými princípmi, zásadami dobrej správy vecí verejných, dobrých mravov, ale aj obyčajnej ľudskej slušnosti. A čo ma vlastne primälo obetovať zhruba 3 hodiny môjho času na napísanie tohto textu. A zároveň to možno dáva možné odpovede na otázky zmienené v článku. Mnohí si ešte pamätajú klasickú zimnú rozprávku Mrázik. Je tam taká scéna, keď Ivan stojí pred zrkadlom a spieva si „Keď sa vidím v zrkadle, som so sebou spokojný...“ Mám silný pocit, že aj autor zákona stál pri jeho písaní pred zrkadlom a zákon napísal presne na svoj obraz. Tá neskutočná zhoda jeho životopisu s požiadavkami nevyzerá byť náhodná. Ako agent Gibbs v populárnom seriáli NCIS hovorí - náhody neexistujú. V článku zmienené sporné ustanovenie zároveň diskvalifikuje takmer všetkých ostatných kandidátov. Téma HTA je totiž relevantná len pre malú skupinu subjektov, okrem NIHO a Ministerstva zdravotníctva sú to zdravotné poisťovne a farmaceutické firmy. To samé o sebe znamená, že na slovenskom pracovnom trhu je takýchto ľudí veľmi obmedzený počet, osobne odhadujem, že ich bude 10-20. Zákon v podstate vylučuje všetkých s výnimkou tých, ktorí pracujú v NIHO, na Ministerstve (ale tí boli aspoň ako som čítal v zákone presunutí do NIHO) alebo VŠZP. Čo v praxi znamená, že terajší riaditeľ sa na svojej pozícii v podstate zabetónoval. Obmedzujúce ustanovenie totiž hovorí o posledných 3 rokoch zákazu činnosti v súkromnej sfére (zjednodušene parafrázované). Keďže funkčné obdobie riaditeľa je 5 rokov a podľa zápisnice sa dá predpokladať opätovné vymenovanie pána Staňáka, tak to znamená, že akýkoľvek záujemca o budúce výberové konanie by sa musel najneskôr o 2 roky zamestnať vo VŠZP, pretože zamestnať sa priamo v NIHO s potenciálnou ambíciou kandidovať proti svojmu nadriadenému by bolo asi iluzórne. Zároveň z toho vyplýva, keďže zákon bol schválený len pred 2 rokmi, takmer žiadny záujemca - aj keby sa rozhodol v deň schválenia zákona – by nemal šancu splniť toto trojročné kritérium. Ak toto neporušuje ústavný zákaz diskriminácie, tak potom už neviem čo. Nehovoriac o tom, že takto vymedzené obmedzenie v podstate zavádza prezumciu viny, pretože predpokladá, že všetci ľudia, pracujúci v súkromnej sfére budú automaticky rozhodovať zaujato a v neprospech štátu. Toto je dovolím si tvrdiť okrem toho, že to porušuje ústavné princípy, zároveň urážkou všetkých ľudí zo súkromnej sféry. Osobne by som sa síce nemohol uchádzať o túto pozíciu, ale s kľudným svedomím môžem deklarovať, že bez ohľadu na to, či by som v akejkoľvek oblasti pracoval v súkromnej alebo verejnej sfére, snažil by som sa podať čo najlepší výkon v prospech svojho zamestnávateľa. V praxi sa možné konflikty záujmov ošetrujú procesne, je to bežný a plne funkčný štandard. Pripomeňme si, že zákon nezabudol ani na takú drobnosť - priznať riaditeľovi na slovenské pomery celkom zaujímavú mzdu – štvornásobok priemernej mzdy, síce nie aktuálnej ale 2 roky dozadu, ale aj tak to je suma nad 5000EUR. Zaujímavé je porovnanie s predchádzajúcou pozíciou na ministerstve (hlavný štátny radca podľa zákona o štátnej službe), pričom existuje jasná kontinuita medzi prácou na ministerstve a následne na NIHO. Hlavný štátny radca je podľa zákona o štátnej službe v platovej triede 8 (druhá najvyššia trieda podľa tohto zákona), kde je plat stanovený na cca 1000EUR, s rozličnými príplatkami podľa zákona sa dá predpokladať dohromady približne dvojnásobná suma. Takže miesto na NIHO, napriek jasnej kontinuite náplne práce vyzerá byť oproti práci na Ministerstve celkom zaujímavým prilepšením a skvelým „teplým miestečkom“. Nepopieram, že získanie a udržanie kvalitných ľudí niečo stojí a platy podľa zákona o štátnej službe nie sú úplne konkurencieschopné s komerčným pracovným trhom, zaráža ma však úplne zvrátená a jednoznačne zištná formulácia zákona o NIHO. Ak teda zákon o NIHO de-facto vylúčil možných kandidátov zo súkromnej sféry, ktorí by možno priniesli vyššiu kvalitu, ale aj vyššie mzdové požiadavky a jediní „správni“ kandidáti, skrátka „naši ľudia“ sú tí zo štátnej sféry a teda s nižšími platovými očakávaniami, prečo je mzda riaditeľa postavená tak vysoko, ako je? Predpokladám, že odpoveď by bola niečo v zmysle, že mzdová ponuka nemôže byť postavená diskriminačne oproti zvyšku trhu... Na záver si zase pomôžem citátom, tentokrát zo známej série Slunce, seno...“ „To je hnus velebnosti.“ Celý príbeh okolo NIHO vyzerá byť bohužiaľ všetkým iným, len nie úprimnou snahou o zlepšenie nášho zdravotníctva. Je smutné, že za tento paškvil hlasovala ústavná väčšina parlamentu. Zároveň to ale aj vypovedá veľmi veľa o ich profesionálnych, morálnych a etických vlastnostiach. A to je veľmi zlá správa pre túto krajinu.