Sága ohľadne NIHO nekončí. KDH podá podnet na Ústavný súd
Zákon v parlamentnom pléne ostro kritizovala celá opozícia. Predmetný legislatívny prílepok zmenil nielen odolávanie riaditeľa, ale zmenil aj kritériá pre budúcich potenciálnych uchádzačov o kreslo riaditeľa NIHO.
Ministerka bude môcť odvolať šéfa NIHO bez udania dôvodu
Zákon pred „novelizáciou“ určoval, že riaditeľ má mať najmenej päťročnú prax v oblasti hodnotenia zdravotníckych technológií. Zároveň má mať vysokoškolské vzdelanie najmenej druhého stupňa v oblasti medicíny, farmácie, verejného zdravotníctva, prírodných vied, matematiky, ekonómie, práva, etiky alebo spoločenských vied.
{{suvisiace}}
Po novom to už nebude musieť platiť a bude stačiť päťročná prax v oblasti medicíny alebo farmácie. A má mať vysokoškolské vzdelanie najmenej druhého stupňa v študijnom odbore všeobecné lekárstvo alebo farmácia.
{{odporucane}}
Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré tento poslanecký prílepok kritizovalo, sa rozhodlo podať v súvislosti s prijatými zmenami v zákone o NIHO podnet na Ústavný súd. Príprava podnetu je podľa Stana Župu z komunikačného oddelenia KDH v poslednej fáze a o organizačných detailoch bude KDH informovať až v čase, kedy budú ich podnet na Ústavný súd podávať.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Ku KDH sa podľa dvoch od seba nezávislých zdrojov pripoja aj poslanci SaS, ktorí dodajú svoje podpisy pod tento podnet. Tlačovému oddeleniu strany Progresívne Slovensko sme adresovali otázky o tom, či sa pod podanie pripoja aj ich poslanci, no na otázku nám neodpovedalo.
Tlačového odboru KDH sme sa pýtali i na to, či bude požadovať, aby Ústavný súd vydal predbežné opatrenie, ktorým by sa posunula platnosť parlamentom prijatej novely. Na túto otázku však KDH neodpovedalo.
Zdravotnícka expertka KDH Monika Kolejáková však zmeny v zákone o NIHO okomentovala nasledovne:
„Situácia ohľadne NIHO demonštruje podstatu celého problému nestability zdravotníckeho systému u nás. Hocikto si hocičo hocikedy zmení a po 2-4 rokoch sa to opakuje dookola. Nič sa nestihne rozbehnúť, zastabilizovať, overiť a už treba robiť niečo iné. Chýbajú odborne konzultácie, obzvlášť, keď sa niekto vyhlási za génia (často tu platí, čím nižšie vzdelanie, tým väčší pocit geniality) a ostatní sú nehodní byť ku konzultáciám prizvaní. Po 20 rokoch takejto skúsenosti sa netreba diviť, že kto robí s pacientom, kto zaňho priamo berie zodpovednosť, sa už riadi len odbornými nariadeniami, žiadnymi inými, lebo vie, že o chvíľu sa tie ostatné opäť zmenia a tak robí svoju prácu tak, ako sa to naučil a ako sa to zdá najefektívnejšie. Preto nemáme systém a trpíme na rozdrobenosť. Účelové zmeny sa robili vždy, nebolo tomu inak ani v 2020-2023. Za mňa je najpodstatnejšia odbornosť a osožnosť tohto zákona a tak komplexnú problematiku dokážu posúdiť len ľudia so skúsenosťami v danom odbore, na čo je priestor v medzirezortnom pripomienkovom konaní alebo medzinárodní konzultanti. A toto by malo byt dodržané. Pravne kľučky odbornosti nepomáhajú.“
NIHO má k dispozícii právnu analýzu o protiústavnosti zmien
V súvislosti s podaním KDH na Ústavný súd sme sa obrátili aj na samotný Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO). V stanovisku, ktoré nám zaslal súčasný riaditeľ inštitúcie Michal Staňák, NIHO uviedol: „na základe ústavnoprávnej analýzy máme za to, že novela zákona o NIHO (zákon 358/2021 Z.z.) schválená 12. 6. 2024 na základe pozmeňujúceho návrhu poslanca Zdenka Svobodu má viaceré prvky protiústavnosti. Apelujeme preto na kompetentných, aby dali podnet na Ústavný súd na začatie konania o súlade právnych predpisov a pozastavenie účinnosti zákona o NIHO“.
NIHO zároveň disponuje ústavnoprávnou analýzou zmien v zákone č 358/2021 Z.z., ktoré boli v parlamente schválené 12. 07. 2024. Predmetná analýza bola zaslaná všetkým členom zdravotníckeho výboru. V predmetnej právnej analýze sa uvádza, že novela zákona vykazuje známky protiústavnosti vo viacerých ohľadoch.
„V prechodných ustanoveniach zákon zavádza tzv. pravú retroaktivitu právnej úpravy: podľa textu napadnutých ustanovení sa totiž nová právna úprava odo dňa svojej účinnosti uplatňuje aj na riaditeľa a členov dozornej rady vymenovaných podľa doterajších predpisov. Nové podmienky sa stanú účinnými v deň účinnosti novej zákonnej úpravy, ktorá má nastať 1. 8. 2024, čím zo dňa na deň nastane stav, že súčasný riaditeľ prestane spĺňať podmienky na výkon funkcie a stane sa odvolateľným kedykoľvek aj bez udania dôvodu. Rovnako odvolateľnými sa stanú aj členovia dozornej rady.“
V noci z 31. 07. na 01. 08. 2024 dôjde podľa súčasnej platnej legislatívy k paradoxnej situácii. Riaditeľ Staňák prestane spĺňať kvalifikačné kritériá pre to, aby mohol svoju funkciu zastávať, no i napriek tomu automaticky o funkciu nepríde. Môže o ňu prísť však v prípade, ak by sa ho rozhodla ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková odvolať.
Podľa právnej analýzy NIHO táto právna úprava odporuje princípom právnej istoty, legitímnych očakávaní a zákazu pravej retroaktivity noriem na konštituované právne vzťahy vo vzťahu k základnému právu na prístup k voleným a iným verejným funkciám (čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 30 ods. 4 Ústavy).
Novela zákona o NIHO je ďalej podľa predmetnej analýzy v nesúlade s článkom Ústavy číslo 40 a rovnako v nesúlade s čl. 55 ústavy, s čl. 1 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a vady legislatívneho procesu.
Celú právnu analýzu si môžete prečítať tu.
