Znečistené ovzdušie skracuje život Slovákov o viac ako rok. Ktoré regióny sú najviac zasiahnuté?
Znečistenie ovzdušia patrí medzi najvýznamnejšie faktory ovplyvňujúce dĺžku života. Dá sa porovnať s rozdielmi spojenými s nižším vzdelaním.
Znečistenie ovzdušia pripravuje obyvateľov Slovenska v priemere o viac ako jeden rok života. V najviac zasiahnutých obciach je rozdiel ešte výraznejší, ľudia tam žijú o viac ako dva roky kratšie ako v najčistejších oblastiach. Vyplýva to z novej štúdie slovenských expertov a výskumníkov, ktorá po prvýkrát analyzuje dopady znečistenia ovzdušia na zdravie obyvateľstva. Bola publikovaná vo vedeckom časopise Npj Clean Air.
Štúdia prináša prvý komplexný pohľad na vplyv znečistenia ovzdušia na zdravie obyvateľov celého Slovenska. Vedci analyzovali 935 057 úmrtí počas 17 rokov a prepojili ich s údajmi o žijúcej populácii a znečistení ovzdušia tuhými časticami PM2.5. Identifikovali tak regióny s najvyšším zdravotným rizikom. Výsledky ukazujú, že vplyv znečistenia ovzdušia patrí medzi najvýznamnejšie faktory ovplyvňujúce dĺžku života na Slovensku a je porovnateľný s rozdielmi spojenými s nižším vzdelaním.
„Znečistenie ovzdušia na Slovensku nie je len environmentálny problém, ale zásadný faktor verejného zdravia. Výsledky ukazujú, že zlepšenie kvality ovzdušia môže významné predĺžiť život obyvateľov,“ vysvetlil Imrich Berta z Inštitútu zdravotných analýz na ministerstve zdravotníctva.
{{gift}}
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
„Výrazné dopady znečistenia sa prejavujú nielen vo veľkých mestách či priemyselných regiónoch. Problém je často ešte výraznejší v menších obciach, kde je rozšírené vykurovanie tuhými palivami, najmä drevom. Práve takéto vykurovanie domácností patrí na Slovensku medzi hlavné zdroje jemných prachových častíc PM2.5 aj karcinogénneho benzo(a)pyrénu. Riziko sa ďalej zvyšuje pri spaľovaní nekvalitného alebo nedostatočne vysušeného dreva,“ hovorí Jakub Linda z Inštitútu environmentálnej politiky na ministerstve životného prostredia. Tieto látky sú pre zdravie nebezpečné, lebo prenikajú hlboko do pľúc a zvyšujú riziko srdcovo-cievnych aj respiračných ochorení.
{{suvisiace}}
Kde je najhorší vzduch?
„Znečistenie ovzdušia patrí podľa Svetovej zdravotníckej organizácie medzi najvýznamnejšie ovplyvniteľné rizikové faktory zdravia a významne prispieva k vzniku srdcovo-cievnych, respiračných aj nádorových ochorení. V našej štúdii sme prvýkrát kvantifikovali riziko predčasného úmrtia súvisiace so znečisteným ovzduším v slovenskej populácii, pričom výsledky potvrdzujú, že zlepšenie kvality ovzdušia môže významne predĺžiť dĺžku života a znížiť záťaž populácie chronickými ochoreniami,“ konštatuje epidemiologička Alexandra Bražinová z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Rozdiely v kvalite ovzdušia tak priamo ovplyvňujú každodenný život ľudí, od zdravia detí až po riziko predčasného úmrtia. Najhoršie sú na tom regióny, kde sa viac vykuruje tuhými palivami. Znečisťujúce látky sa koncentrujú v oblastiach, kde je veľa lokálnych emisných zdrojov a geografické podmienky obmedzujú rozptyl znečistenia. Na Slovensku je tak najviac zasiahnutý juh stredného a východného Slovenska a menšie oblasti na Orave a Liptove.
Výsledky naznačujú, že ak sa zlepší kvalita ovzdušia, môže to mať významné zdravotné prínosy pre ľudí. Opatrenia zamerané na modernizáciu vykurovania domácností, podporu kvalitného paliva a znižovanie emisií z lokálnych zdrojov môžu vplývať porovnateľne ako iné kľúčové faktory ovplyvňujúce zdravie, teda vzdelanie alebo dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
O štúdii
Štúdia „Quantification of Life Expectancy Loss from Air Pollution in Slovakia“ vznikla v spolupráci Inštitútu zdravotných analýz MZ SR, Inštitútu environmentálnej politiky MŽP SR, Lekárskej fakulty UK, Slovenského hydrometeorologického ústavu a Vysokého učení technického v Brne. Ide o prvú analýzu svojho druhu na Slovensku a jednu z mála na svete, ktorá hodnotí dosahy znečistenia ovzdušia na dĺžku života na úrovni jednotlivých obcí.
Výskum kombinuje modelované a namerané údaje o kvalite ovzdušia s dátami o úmrtnosti za obdobie rokov 2008 až 2024. Hodnotí dosah dvoch hlavných znečisťujúcich látok - jemných prachových častíc (PM2.5) a benzo(a)pyrénu. Model na slovenských dátach vedci porovnali s epidemiologickými vzorcami založených na medzinárodných štúdiách.
Analýza umožňuje detailnú identifikáciu regionálnych rozdielov a poskytuje nový podklad pre tvorbu verejných politík v oblasti ochrany ovzdušia a verejného zdravia. Interaktívna mapa je dostupná na tomto odkaze.
{{odporucane}}
.jpg)
