Šaškova reforma sa hlási ku kritike kontrolórov. Odpovedá však na otázku, ktorú nikto nepoložil
Lieková reforma, vlajková loď ministra Šaška, diery v lodi nezapchá. Naopak, navŕta nové. A tie existujúce v princípe nerieši.
NKÚ v čerstvo zverejnenej správe vyčíslil, že systém úhrad liekov, nastavený novelou ešte za minulej vlády, pripravil verejné zdroje o stovky miliónov eur. Ku kritike NKÚ sa z pochopiteľných príčin pridáva aj minister Kamil Šaško. Najzávažnejšie zistenia kontrolórov však jeho rezort v horšom prípade ignoruje, v lepšom obchádza. A navyše tvrdí, že vratky za lieky sú v poriadku a farmafirmy nám nič nedlhujú.
Ešte v marci 2026 zverejnil Najvyšší kontrolný úrad výsledky kontroly systému kategorizácie liekov. O necelé dva mesiace vláda schválila novelu zákona č. 363/2011 Z. z., ktorú minister zdravotníctva Kamil Šaško predstavil ako odpoveď na nedostatky, na ktoré kontrolóri upozornili. V ozdravme sa riadime heslom: verí sa v Pána Boha, politici sa kontrolujú — a merať môžeme len to, na čo máme dáta. Preto sme porovnali zistenia NKÚ s textom novely bod po bode. Z piatich problémov, ktoré úrad pomenoval, reforma dva nerieši, dva zhoršuje a jeden rieši len čiastočne.
Neveselá bilancia. O to viac, že lieková reforma je zrejme posledný výstrel, ktorým môže Kamil Šaško v sektore ešte niečo väčšie zlepšiť. Do volieb ostáva zhruba trinásť mesiacov, koaličná zmluva sa končí približne pol roka pred nimi — Šaškovi tak zostáva možno sedem mesiacov na to, aby po sebe zanechal pozitívnu stopu. V opačnom prípade sa do histórie zapíše ako minister, ktorému pred tvárou vybuchol záchrankový tender.
O tom, že súdy päťkrát zrušili rozhodnutia ministerstva o cenách liekov a reforma ich napriek tomu necháva v rukách rezortu, sme písali v prvom diele série. V tomto článku sa primárne venujeme tomu, či novela z dielne MVDr. Martiny Vulganovej & spol. podobným excesom zabráni.
{{suvisiace}}
Ako sme uviedli už v predchádzajúcich článkoch a videách: kontrolky majú blikať vtedy, keď sú s liekovou novelou spokojné prakticky všetky farmafirmy. Nuž — viac-menej sú.
Čo kontrolóri našli
Protokol z kontroly KA-017/2025/1062 má 125 strán a NKÚ ho koncom marca postúpil Generálnej prokuratúre. Kontrolóri zistili, že pri približne 51 % hodnotených liekov ministerstvo rozhodlo o cene alebo úhrade vyššej, než odporúčal Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO). Škodu odhadli na 244 až 356 miliónov eur za päť rokov.
Správa opisuje, ako k tomu dochádza. Zdravotné poisťovne pri rokovaniach o dôverných zmluvách s výrobcami (takzvaných MEA zmluvách) nesedia za rokovacím stolom. Entity, ktoré máme okrem iného na to, aby pre pacientov nakúpili čo najviac zdravotnej starostlivosti za čo najnižšie ceny, lege artis a v adekvátnej kvalite, sú pri rokovaniach o cenách (sic!) liekov štatistami. A to napriek tomu, že práve ony tieto lieky platia za svoj poistný kmeň.
{{gift}}
Samotné zmluvy sú pre verejnosť z veľkej časti začiernené. Odborné pracovné skupiny ministerstva, ktoré pripravujú podklady, nemajú definované odborné predpoklady a riadenie konfliktu záujmov v nich podľa NKÚ nefunguje. A spätné platby, ktoré majú výrobcovia vracať, keď úhrady prekročia dohodnutý limit, sa nevymáhajú: zo 72,6 milióna eur za roky 2023 a 2024 sa poisťovniam vrátilo 29,1 milióna.
NKÚ nahliadol aj do vnútra rozhodovania ministerstva — teda procesu, v ktorom rezort určuje, akú cenu a úhradu dostane liek z verejného poistenia. Záver kontrolórov: ochrana verejných zdrojov je dnes „viac viazaná na výsledok vyjednávania než na systematicky uplatňované ekonomické pravidlá “ . A našli prípady, v ktorých „rovnaké osoby pripravovali analytické podklady, hodnotili ich a zároveň predkladali odporúčanie pre konečné rozhodnutie ministra“.
Nie je to abstraktná výčitka. Protokol obsahuje menovitú tabuľku konfliktov. Pri Mgr. Dominike Kozaitkovej, MBA — členke všetkých troch kategorizačných komisií a súčasne pracovnej skupiny pre farmakoekonomiku — NKÚ označil riziko konfliktu záujmov za vysoké: ide o priame prepojenie analytickej skupiny s rozhodovacou. Riadiace pozície súvisiace s kategorizáciou sa podľa protokolu obsadzovali aj bez výberového konania. O stámiliónoch eur ročne tak rozhoduje proces, v ktorom môže byť tá istá osoba autorom podkladu, jeho hodnotiteľom aj predkladateľom odporúčania — a na pozíciu sa nemusela dostať v súťaži.
A ešte jeden právny detail, na ktorý sa zabúda. Odklon od odporúčania NIHO nie je len rozdiel názorov medzi úradmi. Zákon č. 363/2011 v § 16 ods. 4 písm. g) zakazuje zaradiť do úhrad liek, ktorého nákladová efektivita nedosahuje úroveň iných intervencií hradených z verejného poistenia — s výnimkou osobitných režimov, napríklad pri niektorých liekoch na zriedkavé ochorenia či pri MEA zmluvách. Ak teda ministerstvo obišlo prepočty inštitútu, nestačí povedať „máme iný názor“. Zákonnú podmienku efektivity malo samo preukázať a dopočítať. Z dokumentov, ktoré máme k dispozícii, nevyplýva, že to urobilo. Či išlo o porušenie zákona, je otázka pre Generálnu prokuratúru — protokol NKÚ má na stole od konca marca.
Päť testov reformy
Novela je v parlamente, druhé čítanie sa má konať v septembri. Prešli sme päť hlavných zistení NKÚ. Pri každom sme porovnali, čo s ním novela robí.
{{odporucane}}
Prvý test: kto rokuje o zmluvách. NKÚ, NIHO aj poisťovne kritizujú centralizovaný model, v ktorom o MEA zmluvách rokuje výlučne ministerstvo. Novela poisťovniam zmluvu sprístupní a o návrhu bude hlasovať Kategorizačná komisia. Zmluvnou stranou však poisťovne nebudú ani po novom. A ministerstvo sa od odporúčania komisie môže odkloniť. Návrat zmlúv do rúk poisťovní rezort odmietol už pri vyhodnotení pripomienok — s odôvodnením, že v minulosti „sa tento spôsob z hľadiska dostupnosti liečby pre pacientov neosvedčil“. Žiadne dáta k tomu nepriložil. Zastavme sa pri tej vete. Model, ktorý sa podľa ministerstva „osvedčil“, má na konte päť súdmi zrušených rozhodnutí, stámiliónové škody vyčíslené kontrolórmi a 43,5 milióna eur nevymožených vratiek. Ak sa toto na Limbovej počíta ako úspech, radi by sme videli, ako vyzerá zlyhanie. Verdikt: nerieši.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
Druhý test: odporúčania NIHO. Práve ich obchádzanie vyčíslil NKÚ na stovky miliónov eur. Novela rozširuje výnimku podľa § 7 ods. 5 — úhradu bez preukázanej nákladovej efektivity — na podmienene registrované lieky a lieky s pediatrickou indikáciou. Tieto lieky NIHO nebude posudzovať vôbec. Nahradí ho skrátený 60-dňový proces na ministerstve, v tých istých odborných pracovných skupinách, ktoré kontrolóri kritizovali. Lieky zaradené touto cestou ostanú v systéme najmenej tri roky bez farmakoekonomického rozboru a ďalšie lieky v rovnakej indikácii sa budú cenovo porovnávať s nimi. A pozor na formulku „lieky s pediatrickou indikáciou“. Znie ušľachtilo, funguje ako emocionálne baranidlo — kto by nechcel liek pre choré dieťa? Lenže presne cez detské diagnózy sa do systému najľahšie tlačia terapie bez preukázaného prínosu. Pri kauze Zolgensma sme videli, ako sa dá verejnosť citovo vydierať detskými osudmi. Novela z tohto vydierania robí paragraf. Verdikt: zhoršuje.
Tretí test: výdavkový strop na výnimkové lieky. Výnimky sú lieky, ktoré poisťovňa uhradí, hoci neprešli kategorizáciou — nikto pri nich teda neposúdil, či cena zodpovedá prínosu. Práve preto pre ne od roku 2022 platil výdavkový strop: posledná poistka, ktorá držala tieto úhrady na uzde. Novela strop ruší a nahrádza ho vágnou podmienkou, že prostriedky poisťovne musia stačiť na úhradu všetkých liekov. Fér dodatok: zrušenie stropu dlhodobo žiadal aj verejný ochranca práv, lebo strop mohol pacientom brániť v prístupe k liečbe. Odpoveďou na ústavné výhrady však mohol byť lepší mechanizmus posudzovania výnimiek, nie vyhodenie poslednej finančnej poistky bez náhrady. Kohútik zostáva, uzáver sa vyhadzuje. NKÚ varoval pred rastom výdavkov bez kontroly nákladovej efektivity — a rezort odpovedá tým, že ruší aj tú kontrolu, ktorá existovala. Verdikt: zhoršuje.
Štvrtý test: utajovanie zmlúv. NIHO dostane právomoc posudzovať návrhy na utajenie údajov v MEA zmluvách. Jeho stanovisko je však len odporúčajúce, konečné slovo má ministerstvo. Verdikt: čiastočne rieši. S jedným háčikom. Na našu žiadosť podľa infozákona ministerstvo odpovedalo, že rozsah utajenia „vyplýva z § 7a ods. 7 zákona č. 363/2011 Z. z.“ a držiteľ registrácie žiadny návrh na začiernenie nepredkladá. Ak je to pravda, novela zavádza kontrolu procesu, ktorý podľa ministerstva neexistuje. Verdikt: čiastočne rieši.
Piaty test: spätné platby. Novela mechanizmus ich vymáhania nemení. A ministerstvo problém dlho nevidelo ani vo vlastnej agende. V odpovedi na našu infožiadosť ešte 2. júla uviedlo, že „neeviduje žiadnu pohľadávku po dátume splatnosti, ktorá by vznikla na základe zmluvy o podmienkach úhrady lieku a nebola by uhradená“. Celkové dohodnuté a skutočne uhradené sumy odmietlo sprístupniť. Verdikt: nerieši.
O jedenásť dní neskôr, 13. júla, rezort vydal tlačovú správu s titulkom o „návrate viac ako 40 miliónov eur pre pacienta“: rozhodnutiami z rokov 2025 a 2026 vraj rozhodol o vyrovnávacích rozdieloch za 25,2 a 15 miliónov eur a — citujeme — „zachránil približne 30 konaní, pri ktorých bezprostredne hrozilo premlčanie“. Znie to ako úspech a sčasti ním aj je. Prečítajme si však tú správu ešte raz. Štát v nej sám priznáva, že zákonná povinnosť sa „v predchádzajúcich rokoch uplatňovala nedôsledne“ a desiatky konaní stáli tak dlho, až takmer premlčali. „Rozhodnúť o vrátení“ navyše neznamená „vrátiť“ — koľko peňazí reálne prišlo na účty poisťovní, ministerstvo nesprístupnilo ani na priamu otázku. A hlavne: novela, ktorú ten istý rezort predkladá parlamentu, mechanizmus vymáhania nijako neposilňuje. Chváliť sa teda dnes dá len tým, že úradníci začali robiť, čo im zákon kázal celý čas. Verdikt: nerieši
Ministerstvo mlčí
Mimo tlačových konferencií sa rezort k zisteniam kontrolórov nehlási. K správe NKÚ nevydal žiadne oficiálne stanovisko. K medializovaným tvrdeniam o finančných prepojeniach expertov s farmaceutickým priemyslom uviedol, že „nevykonáva a neiniciuje opatrenia na základe medializovaných tvrdení“. Vyhlásenia o konflikte záujmov členov odborných pracovných skupín a Kategorizačnej komisie odmietol sprístupniť.
Podobne dopadla otázka, ako ministerstvo rozhoduje, keď sa odkloní od odporúčania NIHO. Rezort odkázal na metodickú príručku a na ustanovenie zákona, podľa ktorého hodnotí podklady „podľa svojej úvahy“. Internú smernicu, ktorá by odklony upravovala, nesprístupnil.
Ministerstvo v odpovedi tvrdí aj to, že v období od januára 2025 do marca 2026 „neeviduje, v rámci riešenej sporovej agendy, prípady, v ktorých sa zásielky zo súdov dostávali do nesprávnej elektronickej schránky alebo neboli včas spracované“. Jeho vlastná tabuľka súdnych sporov, ktorú poslalo v tej istej odpovedi, hovorí niečo iné. V konaní, v ktorom sa Union domáha vyše 1,3 milióna eur, padlo kontumačné rozhodnutie — súd rozhodol bez ministerstva, lebo to na žalobu nereagovalo. Súd ho neskôr zrušil. Štát, ktorý spravuje miliardové výdavky na lieky, prehral spor kontumačne — a novinárom píše, že s doručovaním problém nemá.
Tvrdenia rezortu vs. dokumenty
Zdroje: odpovede MZ SR na infožiadosti redakcie (2. 7. a 16. 6. 2026), protokol NKÚ KA-017/2025/1062, tlačová správa MZSR z 13. 7. 2026.
Politicky sa reforma ku kritike NKÚ hlási. Úradne sa rezort správa, akoby sa nič nestalo.
„Môžeme s tým počítať úplne bez debaty“
Na probléme sa zhodujú aktéri, ktorí inak nestoja na rovnakej strane: kontrolóri, poisťovne aj ľudia, ktorí systém hodnotia zvnútra. Katarína Fedorová, právnička a expertka na liekovú politiku, vo verejnom vyjadrení z 3. októbra 2025 napísala: „Problémom teda skutočne je novela z roku 2022. Ťažko totiž možno funkčne aplikovať nejasné, zmätočné a vzájomne rozporné ustanovenia, ktoré si každý aktér môže vyložiť presne tak, ako práve potrebuje.“
V podcaste ozdravme dostala otázku, či môžu pod politickým tlakom pretiecť verejné peniaze do lieku bez preukázaného prínosu. Odpovedala: „Akože, či s tým môžeme počítať, môžeme s tým počítať úplne bez debaty.“
K rozšíreniu výnimky na podmienene registrované lieky dodáva: „My máme množstvo podmienene registrovaných liekov v Európskej únii... trebárs na malej skupine pacientov sa zistilo, že áno, nejaké ukazovatele sa v tom klinickom skúšaní dosiahli. Napríklad pacient bol schopný sedieť bez opory, alebo v šesťminútovom teste chôdze prešiel určitý počet metrov.“ Medzi takýmto ukazovateľom a preukázaným predĺžením či skvalitnením života je zásadný rozdiel. A ten novela stiera.
Liek za milióny vyradili s vyše osemmesačným odstupom
Paragrafy bývajú abstraktné. Skúsme teda jeden konkrétny liek, na ktorom celý princíp „nové neznamená inovatívne“ vidno voľným okom — aj s cenovkou, ktorú sme zaplatili my všetci.
Translarna, liek na Duchennovu svalovú dystrofiu, dostala v roku 2014 podmienenú európsku registráciu — smela sa predávať, hoci jej účinok ešte nebol definitívne preukázaný. Desať rokov výrobca dostával šancu prínos dokázať. Nepodarilo sa: Európska lieková agentúra jej 18. októbra 2024 definitívne odmietla registráciu obnoviť. Slovensko podľa NIHO len medzi januárom 2022 a júnom 2024 zaplatilo za tento liek viac ako 5,7 milióna eur.
A teraz to hlavné. Ministerstvo nám na infožiadosť napísalo, že Translarnu vyradilo zo zoznamu kategorizovaných liekov až od 1. júla 2025 — vyše osem mesiacov po tom, čo liek definitívne prišiel o registráciu. Zákon rezortu ukladá vyradiť taký liek z vlastného podnetu, teda bez čakania na čokoľvek. Namiesto toho úradníci mesiace nekonali a poisťovne museli zo zákona ďalej uhrádzať liek, o ktorom európsky regulátor konštatoval, že jeho účinok sa nepodarilo preukázať. Prečo to trvalo vyše osem mesiacov, ministerstvo nevysvetlilo. A kto zaplatí účet za tie mesiace, sa nepýta nikto — zaplatili ho poistenci.
Translarna nie je výnimka. Za liek Keytruda žaluje Dôvera štát o 6,68 milióna eur (konanie 53C/47/2024). Podľa štúdie v BMJ Open z roku 2024 nedosahuje 75 % nedávno schválených onkologických liekov zo skupiny ADC hranicu podstatného klinického prínosu podľa klasifikácie ESMO-MCBS. Novela otvára skrátenú cestu do úhrad podmienene registrovaným liekom — teda tým, pri ktorých sú dôkazy najslabšie. Patrí sem aj Voxzogo na achondropláziu: zvyšuje rast, prínos pre kvalitu života pacientov preukázaný nie je.
Čo ostáva zatvorené
Na záver sme sa ministerstva aj NKÚ pýtali na veci, ktoré by v normálne fungujúcom štáte mali byť samozrejmosťou: kto nesie zodpovednosť za opakovane nezákonné rozhodnutia, s kým štát podpísal tajné zmluvy o liekoch a koľko peňazí z nich reálne vymohol. Časť odpovedí sa nám získať nepodarilo — a aj to je zistenie. Platí totiž: kto mlčí, ten svedčí, a kto „mlží“, detto. Ministerstvo odmietlo sprístupniť informácie o personálnych dôsledkoch, zoznam MEA zmlúv aj celkové sumy spätných platieb. NKÚ zasa odmietol výpočtové podklady k odhadu škody 244 až 356 miliónov eur, pripomienky ministerstva k protokolu a prepisy zvukových nahrávok z rokovaní o MEA zmluvách. Pre poriadok: pri výpočtoch a nahrávkach má NKÚ zviazané ruky aj objektívne — obsahujú neverejné ceny liekov, ktoré zo zákona sprístupniť nemožno. O to dôležitejšie je, čo s nimi urobí prokuratúra, ktorá k nim prístup má.
Pri akých nahrávkach? NKÚ vo svojej správe opisuje, že rokovania ministerstva s farmafirmami o cenách a podmienkach úhrad sa nahrávajú — a že na záznamoch, ktoré preskúmal, sa diskutovalo aj „mimo oficiálneho záznamu“, pričom niektoré pasáže sú tiché či nezrozumiteľné. Podstatný detail: nahrávky kontrolórom poskytlo samotné ministerstvo. Existujú teda a rezort ich má. Verejnosť si ich nevypočuje — zákon rokovania o týchto zmluvách zo sprístupňovania vyníma.
V ďalšom rozhodnutí zo 16. júna ministerstvo potvrdilo, že „každé rokovanie o MEA zmluve, ktoré prebehne ústne, je dôkladne nahrávané a je vyhotovovaný a archivovaný audiozáznam v spise“. Zoznam týchto rokovaní však nevedie — na otázku, koľko ich bolo v roku 2025, by vraj muselo prácne vstupovať do niekoľkých desiatok spisov. Rezort, ktorý cez dôverné zmluvy spravuje stámiliónové výdavky, nemá centrálnu evidenciu vlastných rokovaní. Alebo tvrdí, že ju nemá.
Odpoveď bez otázky
Ak je novela odpoveďou na zistenia NKÚ, nie je jasné, na čo vlastne odpovedá. Z piatich problémov, ktoré kontrolóri pomenovali, dva nerieši, dva zhoršuje a jeden rieši čiastočne. Systém, ktorý podľa kontrolórov pripravil verejné zdravotné poistenie o stovky miliónov eur, ostáva v jadre nedotknutý. V niektorých bodoch dostáva ešte viac priestoru.
Tretí diel série bude o tom, prečo sa NKÚ, NIHO (vo svojich 49 pripomienkach k novele) aj obe súkromné zdravotné poisťovne zhodujú na rovnakej diagnóze — a prečo si z tejto zhody reforma nič nezobrala.
