Cievna mozgová príhoda (CMP) je závažný stav, pri ktorom dochádza k poškodeniucnervového tkaniva. Pri cievnej mozgovej príhode časť mozgu stráca prívod krvi, táto strata mozog poškodí.

Na Slovensku každý rok približne 13 000 pacientov dostane cievnu mozgovú príhodu, pri ktorej je dôležitým faktorom – čas. Ak je pacient správne diagnostikovaný a liečený, je možné zlepšiť jeho prognózu a minimalizovať aj jeho trvalé následky.

Vďaka spolupráci s občianskym združením Život po porážke nájdete na webe ozdravme.sk rozhovory, ktoré sa venujú cievnej mozgovej príhode. Postupne sa v nich budeme venovať témam, ktoré sú späté s prekonaním cievnej mozgovej príhody.

V nasledovných rozhovoroch sa venujeme:

1. Čo sa deje s pacientom po prekonaní cievnej mozgovej príhody
2. Spasticita po cievnej mozgovej príhode. Prečo vzniká a ako ju zvládať?
3. Inovácie v rehabilitácii po cievnej mozgovej príhode. Kedy začať?
4. ‍Ako fyzioterapia zlepšuje život po cievnej mozgovej príhode

{{suvisiace}}

Rehabilitácia je komplexný proces, ktorým pacient po prekonaní cievnej mozgovej príhody prechádza. Jednou z častí celkovej rehabilitácie, ktorú pacient absolvuje, je fyzioterapia.

O tom, ako fyzioterapia zlepšuje život po cievnej mozgovej príhode, sme sa rozprávali s PhDr. Martinom Gáborom z Univerzitnej nemocnice Bratislava.

Nástup fyzioterapie

Pacienti prichádzajú za fyzioterapeutmi so zníženou kvalitou života. Po cievnej mozgovej príhode majú ochrnutie na pol časti tela, väčšinou pravá alebo ľavá, teda pravá ruka - pravá noha alebo ľavá ruka - ľavá noha. Ako hovorí Martin Gábor, akonáhle má pacient porušenú motoriku na jednej strane tela, tak zrazu základné, bežné veci, ktoré vykonával, začínajú byť problém a tým pádom kvalita životaprudko klesá.

Gábor vysvetľuje, že fyzioterapeut prichádza s pacientom po cievnej mozgovej príhode do kontaktu deň dva po cievnej mozgovej príhode. „Vtedy nie je veľká intervencia, ale musíme začať s pacientom pracovať. Základné vstupy musia byť už na jednotke intenzívnej starostlivosti, čo sa týka polohovania, riešenia motoriky, respiračná fyzioterapia, lebo pacienti akonáhle začnú dlhšie ležať,hrozí veľké riziko bronchopneumónie, polohovanie v rámci otáčania, naučiť pacienta ako sa otočiť v posteli. Ak to pacient zvládne, prichádza prvá vertikalizácia, to znamená posadenie, postavenie. Sú to náročné úlohy pre pacienta,“ konštatuje.

Kvalita života po fyzioterapii

Nakoľkoterapia pacientov po cievnej mozgovej príhode predstavuje dlhotrvajúci proces,pacienti by podľa Gábora mali cvičiť každý deň. „Ideme krôčik po krôčiku. Efektterapie nebude obrovský za týždeň, presun motorických sekcií z jednej hemisférydo druhej určitú dobu trvá a preto treba dávať kvalitné vstupy do pacienta,aby sme to podporovali. A to nie je zo dňa na deň,“ hovorí fyzioterapeut.

To, či sa niektorí pacienti, dokážu vrátiť do svojho pôvodného, „normálneho“ života závisí podľa Gábora od toho, ako rozsiahla je lézia alebo mŕtvica. „Niektorí si ani neuvedomujú, že nejaký život potom bude, ale veľmi veľa pacientov sa vie vzchopiť vďaka rodine aj personálu a postupne sa pacient začne pýtať na to, kam to vie dotiahnuť. My sa ho snažíme dotiahnuť čo najďalej, ale nie veľké percento pacientov začne žiť ten istý život, ako žilo predtým,“ podotýka. Preto podľa jeho slov musia pacienta po psychologickej stránke pripraviť na to, že budú nejaké obmedzenia, ale že sa naučí s nimi žiť, prekonávať ich a fungovať v bežnom živote.

„Celá fyzioterapia je smerovaná k tomu, aby sme znova pacienta zaintegrovali do spoločnosti a aby mohol mať aspoň akú takú kvalitu života ako predtým,“ dodáva.

Gábor v rozhovore vysvetľuje i rozdiel medzi pasívnym cvičením a aktívnym tréningom. Pasívne cvičenie vykonáva fyzioterapeut alebo rodinný príslušník. A je účinné skôr na zachovávanie, udržiavanie rozsahu pohyblivosti v daných kĺboch a segmentu. Aktívne cvičenie je zamerané na cvičenie, kedy pacient musí cvičiť aj sám, používať vlastnú svalovú silu. V tomto prípade zohráva rolu, akú veľké oslabenie pacient má.

Odklad terapie prináša riziko nezvratných zmien

Gábor upozorňuje na riziká, ktoré sú spojené s odkladaním fyzioterapie. „Ak máme veľké zanedbanie, zmeny sú ireverzibilné, to znamená nezvratné. Často sa nám to stáva u pacientov, ktorí majú výraznú spastickú párezu, že pokiaľ sa s tým nič nerobí, tak daný sval mení svoju štruktúru, elasticitu a zo zvýšeného napätia v svale a potom neskôr skrátenia nám vzniká tzv. kontraktúra, ktorá už je tkanivová prestavba v svale, ktorá sa už nedá úplne rozcvičiť a jediná možnosť liečby je chirurgické riešenie, aby sa dané svaly povolili,“ opisuje.

„Pacientom vieme uľahčiť a zlepšiť kvalitu života,“ zdôrazňuje. U pacientov po cievnej mozgovej príhode je prítomná často porucha stability tým, že nefunguje jedna polovica tela. Gábor zároveň podotýka, že pri cievnej mozgovej príhode nejde iba o postihnutie motoriky na hornej a dolnej končatine, ale aj trupového svalstva. „Určite to treba riešiť a vieme to riešiť,“ podotýka.

Pacienti sa fyzioterapie nemusia obávať. „Keby sme to brali hodnotením, že 10 je neznesiteľná bolesť a 1 je šteklenie, tak mojim pacientom hovorievam, že do 3-4 to môže byť bolestivé. Keď má pacient tuhší kĺb, alebo svaly sú výrazne spastické, tak vie to byť možno viac nepríjemné. Pacient môže cítiť aj nepríjemné pocity, ale nemôže to byť úplne nepríjemné. Každopádne, sám musí vnímať po terapiách, že sa cíti lepšie,“ hovorí Gábor. Následne podotýka, že si je dôležité uvedomiť, že pacient sa nebude cítiť markantne lepšie po dvoch, troch terapiách. „Bavíme sa o týždňoch a mesiacoch. Evidence based medicine (medicína založená na dôkazoch) hovorí, že pacient musí pracovať minimálne 8 týždňov,“ dodáva.

V rozhovore tiež podotýka, že využívanie fyzioterapie má isté limity. „Hovoríme tomu tzv. red flags, kedy sa nám pacient začne výrazne zhoršovať neurologicky. Ale výrazné limity toho, že teraz nemôžem úplne nič robiť, skôr nie sú. Každý môže aspoň niečo robiť,“ hovorí.

Gábor tiež vyzdvihuje podporu rodiny, „ak je podpora v rámci rodinného zázemia dobrá až vynikajúca, vidíte obrovský posun pacientov. Pokiaľ majú kvalitné zázemie, tak príde pacient na kontrolu a zrazu zistíte, že to je skoro iný človek, ako ste videli pred mesiacom“. Dobré rodinné zázemie má významnú úlohu v rekonvalescencii a znovunavrátenia pacienta po cievnej mozgovej príhody do spoločnosti.

{{odporucane}}

Inovácie majú limity, ale posúvajú fyzioterapiu vpred

Gábor pozitívne hodnotí nové prístupy ako napríklad robotickú rehabilitáciu či virtuálnu realitu, ktoré podľa jeho slov posúvajú fyzioterapiu výrazne vpred.„Mám z toho veľmi dobrý pocit, ale nemôžeme stále zabúdať aj na základné princípy a postupy. Nemôžem ísť hneď do robotickej rehabilitácie u pacienta,ktorý neprešiel základnou fyzioterapiou a rehabilitáciou,“ podotýka.

Podobne hodnotí využívanie telemedicíny pri fyzioterapii. „Som za, ale opäť to má svoje limity. V určitej chvíli nedokážete v rámci telemedicíny relevantne vyhodnotiť stav pacienta. Niekedy musíte chytiť ruku, nohu a cítiť, ako to tam vyzerá,aké je tam napätie, ako tá ruka pracuje. Cez video to všetko nedáte. Ale vie nám stále pomôcť v rámci konzultácie,“ hovorí.

V rozhovore hovoríme aj o týchto témach:

• aké najčastejšie ťažkosti majú pacienti po cievnej mozgovej príhode
• v čom pomáha fyzioterapia v prípade pacientov, ktorí prekonali cievu mozgovú príhodu
• čo sa deje v organizme pri pravidelnom fyzioterapeutickom cvičení
• ako často by mal pacient absolvovať fyzioterapiu
• očakávajú pacienti, že sa vďaka fyzioterapii vrátia do svojho „normálneho“ života?
• aký je rozdiel medzi pasívnym cvičením a aktívnym tréningom
• aké riziká hrozia z odkladania fyzioterapie
• ako môže fyzioterapia znižovať riziko komplikácií
• čo môže pacient očakávať od fyzioterapie
• akú úlohu zohrávajú nové prístupy, ako napríklad robotická rehabilitácia, virtuálna realita alebo telemedicína
• aká je rola pacientov a rodiny
• s kým spolupracuje fyzioterapeut v terapii o pacienta po cievnej mozgovej príhode
• dostupnosť fyzioterapie