Ústavný súd rozhodol: novela o NIHO je s kostolným poriadkom
Schválená legislatívna úprava, ktorá vstúpila do platnosti 1. augusta 2024, zmenila podmienky, pre potenciálnych uchádzačov na funkciu riaditeľa Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO), ako aj podmienky jeho odvolania.
Zákon pred augustom 2024 určoval, že riaditeľ má mať najmenej päťročnú prax v oblasti hodnotenia zdravotníckych technológií. Zároveň má mať vysokoškolské vzdelanie najmenej druhého stupňa v oblasti medicíny, farmácie, verejného zdravotníctva, prírodných vied, matematiky, ekonómie, práva, etiky alebo spoločenských vied. Túto legislatívu pripravoval i exriaditeľ inštitútu Michal Staňák.
Po auguste 2024 sa podmienky zmenili tak, že je potrebná päťročná prax v oblasti medicíny alebo farmácie. Zároveň má mať šéf NIHO vysokoškolské vzdelanie najmenej druhého stupňa v študijnom odbore všeobecné lekárstvo alebo farmácia.
Zmenou legislatívy sa dosiahlo i to, že šéfa inštitútu môže minister zdravotníctva odvolať kedykoľvek a bez udania dôvodu. Čo sa o niekoľko mesiacov po novelizácii zákona aj stalo.
Vtedajší šéf NIHO Michal Staňák od zmienenej platnosti legislatívy nespĺňal zákonné kritériá na pozíciu inštitútu. Vo svojej pozícii však zostal ešte niekoľko mesiacov, nakoľko novela zákona č. 175/2024, ktorou sa mení a dopĺňa 358/2021 Z. z. o NIHO, obsahovala i prechodné ustanovenie, vďaka ktorému Staňák viedol NIHO aj po 1. auguste. 2024.
{{suvisiace}}
Staňák so zmenami v zákone nesúhlasil. „Na základe ústavnoprávnej analýzy máme za to, že novela zákona o NIHO (zákon 358/2021 Z.z.) schválená 12. 6. 2024 na základe pozmeňujúceho návrhu poslanca Zdenka Svobodu má viaceré prvky protiústavnosti. Apelujeme preto na kompetentných, aby dali podnet na Ústavný súd na začatie konania o súlade právnych predpisov a pozastavenie účinnosti zákona o NIHO,“ uviedol pre ozdravme.
V právnej analýze sa napríklad uvádza: „V prechodných ustanoveniach zákon zavádza tzv. pravú retroaktivitu právnej úpravy: podľa textu napadnutých ustanovení sa totiž nová právna úprava odo dňa svojej účinnosti uplatňuje aj na riaditeľa a členov dozornej rady vymenovaných podľa doterajších predpisov. Nové podmienky sa stanú účinnými v deň účinnosti novej zákonnej úpravy, ktorá má nastať 1. 8. 2024, čím zo dňa na deň nastane stav, že súčasný riaditeľ prestane spĺňať podmienky na výkon funkcie a stane sa odvolateľným kedykoľvek aj bez udania dôvodu. Rovnako odvolateľnými sa stanú aj členovia dozornej rady.“
Podľa právnej analýzy NIHO spomínaná právna úprava odporuje princípom právnej istoty, legitímnych očakávaní a zákazu pravej retroaktivity noriem na konštituované právne vzťahy vo vzťahu k základnému právu na prístup k voleným a iným verejným funkciám (čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 30 ods. 4 Ústavy).
Legislatívne úpravy, ktoré sa týkali zákona o NIHO, v tom čase kritizovala opozícia. KDH sa rozhodlo v súvislosti s prijatými zmenami v zákone podať podnet na Ústavný súd. NIHO vzniklo práve v čase, kedy ministerstvo zdravotníctva viedol Marek Krajčí a jeho štátnym tajomníkom bol, okrem Jany Ježíkovej, aj súčasný poslanec za KDH Peter Stachura.
19. novembra 2025 však Ústavný súd SR nevyhovel návrhu poslancov. 18. 12. 2025 vyhlásil rozhodnutie o návrhu skupiny 40 poslancov Národnej rady SR.
Odvolateľný riaditeľ
Navrhovatelia kritizovali zmenu podmienok pre kandidáta na funkciu riaditeľa NIHO a člena dozornej rady NIHO, ako aj zmenu dôvodov na ich odvolanie. V návrhu sa tiež zmienili, že inštitút „vniesol do systému procesov fungujúcich v oblasti zdravotníctva nový vysoko odborný prvok, ktorý v prostredí zdravotníctva podľa navrhovateľov preukázateľne pomáha ušetriť vynakladané verejné zdroje vo vysokom objeme. Práve na tento účel zákonodarca pri schvaľovaní zákona č. 358/2021 Z. z. zakotvil požiadavku nezávislosti NIHO od záujmových skupín aj od politických vplyvov, ktorá predstavuje „základný kameň“ jeho funkčnosti“.
O úsporách, ktoré mal inštitút dosiahnuť, informoval NIHO každý rok. Ako reálne však tieto úspory boli, sme informovali tu.
Navrhovatelia tiež uviedli, že „po nadobudnutí účinnosti novely je riaditeľ NIHO odvolateľný kedykoľvek a bez udania dôvodu, nemôže byť nezávislý, ale dostáva sa do pozície politickej zodpovednosti voči tomu, kto ho môže odvolať. Ak sa riaditeľ NIHO z pôvodného nezávislého postavenia dostane do pozície politickej zodpovednosti, teda podriadenosti voči ministrovi zdravotníctva (ktorý z princípu je a má byť politickým nominantom), odborná protiváha voči politickým rozhodnutiam, ktorú má NIHO plniť, sa v skutočnosti nebude dať dosiahnuť“.
Pri tomto bode je dôležité spomenúť, že inštitút NIHO nemá rozhodovaciu právomoc, ale svojimi analýzami ponúka „iba“ odporúčania, čiže nie sú pre ministerstvo zdravotníctva záväzné.
Odporúčací charakter inštitútu konštatuje i ústavný súd v posúdení dôvodnosti návrhu: „Je zrejmé, že NIHO nie je ústavným orgánom a jeho postavenie nie je definované ústavou, ale je upravené „iba“ v zákone č. 358/2021 Z. z. Ako vyplýva z tohto zákona, NIHO je právnickou osobou, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra (§ 1 ods. 3), ... . NIHO je tak zásadne definovaný ako právnická osoba s poradenskými úlohami, ktorá vytvára a zverejňuje odborné hodnotenia, vykonáva vedecko-poradenskú činnosť a výsledky jeho činnosti majú odporúčací charakter“.
Ústavný súd vo vyhlásení pripomína, že národná rada sa prijatím novely rozhodla zmeniť obsah zákona a realizovala tým svoje zákonodarné oprávnenie. „Ostatne, aj samotní navrhovatelia v návrhu uznávajú, že vo všeobecnosti sa nedá spochybniť právo národnej rady zmeniť zákonnú reguláciu NIHO“.
Ďalej podotýka, že „dôvody na zmenu jednotlivých ustanovení zákona vyplynuli z dôvodovej správy a dostatočne objasňujú úmysel zákonodarcu, resp. predkladateľa pozmeňujúceho návrhu. ... . Zmena v odvolávaní riaditeľa, resp. členov dozornej rady v zmysle rozšírenia možnosti ich odvolania, bola odôvodnená snahou o efektívnejšie riadenie NIHO, zvýšenie jeho výkonnosti, kvality a adaptácie, ako aj efektívnejšiu kontrolu hospodárenia NIHO ministerstvom zdravotníctva a implementácie administratívnych rozhodnutí“.
Podľa ústavného súdu „zároveň nedošlo k výraznému zhoršeniu doterajšej právnej pozície dotknutých osôb a prijatú zmenu nemožno označiť ani za arbitrárnu. Záujem štátu na konkrétnej podobe fungovania NIHO, ktorý bol vytvorený na účel poskytovania odborného poradenstva výkonnej zložke moci vo sfére zdravotníctva, tu preto vyvažuje právnu istotu jeho riaditeľa či členov dozornej rady. Spôsob ustanovenia ich odvolávania z funkcie je koncepčnou vecou demokraticky zvoleného zákonodarcu, ktorú je navyše potrebné hodnotiť komplexne aj v spojení s úpravou spôsobu výkonu právomoci ministra zdravotníctva ako verejného funkcionára odvolať z funkcie riaditeľa NIHO a členov dozornej rady, ktorá rovnako odráža vzťah NIHO ako poskytovateľa odborného poradenstva k mocensky vybavenej sústave orgánov verejnej správy na úseku zdravotníctva, na ktorej vrchole stojí ministerstvo zdravotníctva, ...“.
{{odporucane}}
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
Vzdelanie
Navrhovatelia v návrhu kritizovali i to, že sa pre riaditeľa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie najmenej druhého stupňa výlučne len v študijnom odbore všeobecného lekárstva alebo farmácie, a to s päťročnou praxou v oblasti medicíny alebo farmácie, namiesto pôvodne stanoveného vysokoškolského vzdelania najmenej druhého stupňa v oblasti (nie len) medicíny, farmácie, (ale aj) verejného zdravotníctva, prírodných vied, matematiky, ekonómie, práva, etiky alebo spoločenských vied a praxe v oblasti hodnotenia zdravotníckych technológií.
„Toto zúženie (sprísnenie) predpokladov nemožno hodnotiť tak, že znižuje požiadavky odbornosti riaditeľa NIHO, najmä ak hlavnou činnosťou NIHO je hodnotenie liekov s výdajom na lekársky predpis, čomu novo definované vyžadované vzdelanie zodpovedá,“ konštatuje ústavný súd.
Nezávislosť
Vo vyhlásení sa uvádza, že „rozpor napadnutého zákona s čl. 40 ústavy (čl. 31 listiny) vidia navrhovatelia v tom, že riaditeľ NIHO sa stal odvolateľný z funkcie ministrom zdravotníctva aj bez udania dôvodu, čím sa stáva od ministra zdravotníctva závislým, a v tom, že boli zjemnené podmienky, ktoré musí spĺňať riaditeľ a člen komisie, čím sa mala oslabiť nezávislosť NIHO, a tým aj efektivita hodnotenia zdravotníckych technológií a mal byť znížený štandard základného práva na ochranu zdravia s negatívnym dopadom na jeho napĺňanie, pretože napadnutý zákon tým zhoršuje kvalitu zdravotnej starostlivosti“.
Napadnutý zákon však podľa názoru ústavného súdu vzhľadom na uvedené domnienky navrhovateľov o znížení miery nezávislosti NIHO, a tým kvality plnenia jeho úloh, nie je spôsobilý priamo zasiahnuť základné právo podľa čl. 40 ústavy (čl.31 listiny). „Nezasahuje ani podstatu a zmysel tohto základného práva, pričom nejde ani o prípad, že by napadnutý zákon nerešpektoval konkrétne ústavné garancie základného práva na ochranu zdravia.“
Ústavný súd poukazuje i na to, že „nezávislosť NIHO ako poradného orgánu môže byť síce pre mechanizmus fungovania zdravotného systému do istej miery významná, avšak netvorí jadro obsahu základného práva na ochranu zdravia garantovaného čl. 40 ústavy (čl. 31 listiny) a ani jej prípadné oslabenie preto nepredstavuje ústavne neudržateľný zásah do podstaty a zmyslu tohto základného práva“.
Podľa navrhovateľov sa „nezávislosť NIHO sa oslabuje aj tým, že novela vypustila podmienku, podľa ktorej za riaditeľa NIHO môže byť menovaná osoba, ktorá nebola za posledné tri roky v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu alebo inom pracovnoprávnom vzťahu so zdravotnou poisťovňou s menej ako 100 % majetkovou účasťou štátu ani od nej neprijímala majetkové plnenie alebo nemajetkové plnenie“.
Avšak na diskriminačný prvok, ktorý sa týka iba zamestnancov súkromných poisťovní a nie štátnej (informovali sme o tom tu), už nepoukázali.
Úspory
Vo vyhlásenom znení Ústavného súdu SR sa tiež uvádza, že „bez vyžiadania ústavného súdu doručil k návrhu navrhovateľov stanovisko z 22. júla 2024 aj NIHO. Uviedol v ňom, že pripravuje podklady pre ministerstvo zdravotníctva pri vyjednávaní s farmaceutickými spoločnosťami, ktoré majú zásadný význam, a v rokoch 2022 a 2023 sa na základe hodnotení vypracovaných NIHO podarilo ušetriť viac ako 160 miliónov eur, ktoré tak mohli byť použité na štandardné hradenie (tzv. kategorizáciu) ďalších liekov. Úspora je rozdielom medzi úhradou, o ktorú požiadala farmaceutická spoločnosť z verejného zdravotného poistenia a vyjednanou úhradou, ktorá bola dohodnutá v zmluve na základe hodnotenia NIHO“.
Ďalšia časť zo stanoviska NIHO uvádza, že „nezávislosť NIHO je dôležitá aj pre správne fungovanie procesov kategorizácie a je predpokladom následného posudzovania, či zľava dohodnutá v zmluve medzi ministerstvom zdravotníctva a farmaceutickou spoločnosťou spĺňa zákonné kritériá“.
Vtedajšie vedenie NIHO síce argumentuje hodnotenia, avšak, ako odznelo na tlačovej besede ministra zdravotníctva v máji 2025, od legislatívnej úpravy (pozn. red. prijatá legislatíva v roku 2022) bolo akceptovaných iba 49 percent odporúčaní NIHO.
Vo vyhlásení stanoviska ústavného súdu sa uvádza: „Vo vyjadrení NIHO prednesená kvantifikácia úspor dosiahnutých v dôsledku hodnotení NIHO za dva roky (2022 a 2023) v objeme 160 miliónov eur nielen sama osebe, ale ani v spojení s ostatnými argumentmi účastníkov konania na ústavnom súde nepreukazuje, že navrhovateľmi napadnuté zmeny v dotknutej právnej úprave akékoľvek úspory v budúcnosti vylučujú. Návrh navrhovateľov totiž dostatočne nepreukazuje, že napadnutý zákon naruší ochranu odborného kritéria činnosti NIHO s následkom pre rozhodovanie ministerstva zdravotníctva o nakladaní s verejnými prostriedkami (tu je úvaha navrhovateľov vybudovaná iba na premise, že ak dôjde k zníženiu odbornosti a nezávislosti riaditeľa, zníži sa tým odbornosť a nezávislosť NIHO). V tejto súvislosti navyše ústavný súd opakovane podčiarkuje absenciu rozhodovacej právomoci NIHO vo vzťahu k nakladaniu s verejnými prostriedkami v sektore zdravotníctva a taktiež zdôrazňuje, že ústavný text neobsahuje žiadne garancie nezávislosti v prostredí výkonnej zložky štátnej moci, kam patrí aj ministerstvo zdravotníctva ako ústredný orgán štátnej správy“.
