Komentár Mateja Mišíka: Aj poistenec, ktorý nečerpal žiadnu starostlivosť, bude mať dopad na prerozdelenie zdrojov
„Mŕtve duše“ sú dôsledkom technických nedostatkov v evidencii obyvateľstva a netýkajú sa nutne iba starších poistencov.
Početnosť
Pochopiteľne, však najvypuklejšie (a najľahšie identifikovateľné) je to v kategórii 100 a viac ročných.
Počet poistencov nad 100 rokov, ktorí nečerpali zdravotnú starostlivosť, bolo približne 2800 (v tomto počte sú aj osoby, ktoré možno počas roka zomreli a v ďalšom zozname poistencov už nebudú).
Ak sa na to pozrieme z pohľadu ich príslušnosti k poisťovni, zdravotná poisťovňa Union nemala žiadneho takéhoto poistenca, zdravotná poisťovňa Dôvera 1 % a Všeobecná zdravotná poisťovňa 99 % z nich.
{{suvisiace}}
V prípade Všeobecnej zdravotnej poisťovne takýto poistenci tvoria 0,094 % poistného kmeňa, v prípade ZP Dôvera 0,002 % poistného kmeňa. Zároveň je ale aj potrebné povedať že napriek tomu, že VšZP má okolo 57 % podielu poistencov celkovo, vo vekovej skupine nad 80 rokov už nakupuje zdravotnú starostlivosť pre 83 % poistencov.
Finančné zdroje
Z pohľadu finančných zdrojov je potrebné rozlišovať metodiku stanovovaniu zdrojov v systéme VZP, ktorá sa akurát opäť mení na systém platby za každého individuálneho poistenca štátu v stanovenej výške. Pre úplnosť preto v závislosti od tvorby rozpočtu rozlíšime tieto dva varianty:
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
- Variant A) Rozpočet stanovený podľa predpokladaných výdavkov: platba za poistencov štátu sa stanovuje ako jedna reziduálna suma určená štátnym rozpočtom ako rozdiel medzi stanovenými výdavkami systému a príjmami od ekonomický aktívnych obyvateľov. Takto sa rozpočtuje v ostatných rokoch.
V tomto systéme takéto „mŕtve duše“ nepredstavujú extra náklad pre systém, ale ovplyvňujú rozdelenie celkového balíka medzi jednotlivé zdravotné poisťovne.
- Variant B) Platba za poistencov štátu stanovená ako per capita za poistenca štátu. Tak ako v minulosti, opäť od budúceho roku bude platba za poistenca štátu stanovená ako určité percento z priemernej mzdy z pred dvoch rokov (v novele zákona 580/2004 z minulej jesene to bolo stanovené ako 5 % z priemernej mzdy z pred dvoch rokov (v § 12 ods. 1 písmeno f) resp. počas pre roky 2024 a 2025 ako 4,5 % (v prechodnom ustanovení).
Vo variante B „mŕtve duše“ predstavujú dodatočnú záťaž pre verejné zdroje a teda navyšujú celkovo dostupné zdroje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Prerozdeľovací mechanizmus
Je potrebné zohľadniť, že na Slovensku funguje tzv. prerozdeľovací mechanizmus, ktorý zabezpečuje aby sa pri rozdeľovaní disponibilných zdrojov prihliadalo na rizikovosť poistného kmeňa. Z celkového objemu prostriedkov sa prerozdeľuje 96 % (do roku 2023 to bolo 95 %). Zvyšné 4 %, sa neprerozdeľujú a zostávajú v ZP, ergo čím vyšší podiel „mŕtvych duší“ tým zostáva nominálne viac prostriedkov mimo prerozdeľovacieho mechanizmu.
To, že dopad je z hľadiska prerozdelenia nulový pravdou, nie je. Každý poistenec má stanovený tzv. index rizika. Tieto indexy rizika sa stanovujú ekonometrickým modelom a majú za cieľ zachytiť zvýšené riziko nákladov pacientov pre férové rozdelenie zdrojov medzi jednotlivé zdravotné poisťovne.
{{odporucane}}
Index rizika poistenca ovplyvňujú napr. základné demografické ukazovatele (ako vek či pohlavie), chronické ochorenia zachytávajú tzv. farmaceuticko-nákladové skupiny alebo viac-ročné nákladové skupiny. Tieto indexy sú stanovené vo vyhláške, pre rok 2023 je to vyhláška 56/2023. Z toho plynie, že aj poistenec, ktorý nečerpal žiadnu starostlivosť, je klasifikovaný aspoň podľa pohlavia a veku a teda jeho/jej nečerpanie zdravotnej starostlivosti bude mať dopad na modelované indexy a zároveň na prerozdelenie zdrojov.
Poistenci nad 80 rokov majú jeden z najvyšších indexov rizika, takže „mŕtva duša“ v prerozdeľovacom mechanizme zohrá istú rolu a bude mať dopad ako bol popísaný vyššie - inak povedané - po vyradení mŕtvych duší sa index tejto skupiny zvýši, nakoľko z nej vypadnú poistenci s nulovými nákladmi, ktorí umelo ponižovali priemerné náklady v tejto skupine.
Dopad na rozdiel výsledku ročného prerozdelenia s mŕtvymi dušami a bez nich (pri variante B) je približne 0,03 % z celkového predpisu poistného, čo predstavuje približne 1,4 milióna. Podstatná časť tejto sumy je však tvorená vyššími platbami za mŕtve duše, nie samotnými zmenami v indexoch rizika.
Matej Mišík je riaditeľom Inštitútu zdravotných analýz na Ministerstve zdravotníctva SR.
