Okrem uvedených je ešte niekoľko ďalších mladších ako 100 rokov, ktorí nečerpajú zdravotnú starostlivosť.

„Konzervatívny odhad hovorí, že týchto ľudí je najmenej 7-tisíc. Môže ich byť viac, konzervatívny odhad je 7-tisíc. Prakticky všetci sú poistencami Všeobecnej zdravotnej poisťovne,“ povedal Szalay.

Nejde pritom len o administratívnu vec. Poisťovňa za týchto poistencov dostáva zaplatené peniaze.

„Za týmito 7-tisíc poistencami idú prostriedky z prerozdelenia poistného od ostatných zdravotných poisťovní. Starostlivosť o neexistujúcich poistencov je pre VšZP nepochybne veľmi výhodná. Konzervatívny odhad je, že minimálne 2,5 milióna eur ročne dostáva VšZP neoprávnene za týchto neexistujúcich poistencov, pretože s mŕtvymi dušami nemá spojené žiadne náklady,“ podotkol Szalay.

Problém nie je vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni

Ďalší člen Rady pre záchranu zdravotníctva Martin Barto uviedol prečo k takejto situácii došlo.

„VšZP vznikla 1. novembra 1994 transformáciou z Národnej poisťovne Správy fondu zdravotného poistenia a svojich poistencov dostala pridelením. Znamená to, že na rozdiel od zdravotných poisťovní Dôvera a Union časť kmeňa VšZP nevznikol prihláškami,“ povedal Barto.

„Predstavme si situáciu, že pani, ktorá sa narodila v roku 1936, mala tri deti a od roku 1993, keď už bola dôchodkyňou, sa stala bez toho, že by čokoľvek musela urobiť, poistenkyňou VšZP. Pričom údaje o nej mala na papieri Národná poisťovňa, ktorá ich odovzdala VšZP. Tie údaje vôbec nemuseli byť kompletné, ani presné. Mohla tam byť nesprávna adresa, pretože po čase sa pani presťahovala do domu sociálnych služieb. Ak zomrela, poisťovňa nemusela dostať túto informáciu, pretože register obyvateľov funguje až od roku 1998. Ak by ju poisťovňa skúsila hľadala, na mieste bydliska by ju nenašla a informáciu o jej smrti nie je možné zistiť,“ zhrnul Barto.

Ako ďalej podotkol, „zdravotné poisťovne Union a Dôvera vznikli neskôr a na základe prihlášok, čo znamená, že tieto poisťovne majú lepší prehľad o svojom kmeni“.

Preto podľa neho majú pravdepodobne podstatne menej mŕtvych duší než VšZP, prípadne ani žiadne nemajú.

„Tento problém vznikol s najväčšou pravdepodobnosťou už v 90-tych rokoch a odvtedy ho tlačíme pred sebou. To je 30 rokov. To je aj dôvod, prečo sa týka predovšetkým VšZP,“ podotkol Martin Barto.

Aj Bittó Cigániková zdôraznila, že toto nie je problém VšZP.

„Toto nie je problém ani VšZP, ani ministerstva, ani vlády. Toto je problém najmä Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý nekoná. Keby sa nezaoberal všetkým možným, aj tým čím sa zaoberať nemá, na čo nemá kompetencie, možno by mal čas urobiť prácu, ktorú urobil Tomáš Szalay. Keby si robil svoju robotu, nemusel by to za nich robiť niekto iný,“ podotkla Bittó Cigániková a dodala:

„Pre mňa je nepochopiteľné, že z každých 500 poistencov štátnej poisťovne je jeden vymyslený a že si to nikto z kompetentných doteraz nevšimol. Z Útvaru hodnoty za peniaze sme sa dozvedeli o prestupoch Rómov medzi poisťovňami, mimochodom za minulú sezónu prepoistila VšZP práve takýchto poistencov, ale o tom že nám lietajú čísla v tisíckach poistencoch, čo znamená milióny eur, o tom sú ticho. Podobne Úrad pre dohľad zasahuje do vecí, ktoré nemá v kompetencii, ale nevenuje sa téme, ktorá do jeho kompetencie jednoznačne spadá. Predpokladám úprimne, že do toho nevŕtali, ak to aj vedeli, preto lebo to neférovo pomáha štátnej poisťovni“.

Podľa Szalaya je potrebné problém mŕtvych duší vyriešiť jednorazovo legislatívne.

„Bez legislatívnej zmeny to nepôjde, treba znovelizovať zákon o zdravotnom poistení 580 z roku 2004, tak aby sa prechodným ustanovením umožnilo zdravotným poisťovniam uspať alebo vymazať takých poistencov, ktorí spĺňajú kritériá, ktoré som použil vo svojej analýze, ako napríklad nečerpajú dlho žiadnu zdravotnú starostlivosť, nie sú kapitovaní u žiadneho všeobecného lekára, majú vek nad 100 rokov a nepoberajú ani žiadne dávky sociálneho zabezpečenia,“ uviedol Szalay.

Dôležité podľa neho je, že sa im potom formálne priradí taký dátum úmrtia, aby nevznikali dodatočné nároky na vrátenie poistného či zdrojov poistného. „To znamená, že bude musieť byť v dobe platnosti daného prechodného ustanovenia a rozhodne by pomohlo, keby si Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou plnil svoje úlohy a svoje kompetencie. Tak sa urobí potom hrubá čiara za týmto neporiadkom z minulosti,“ uzavrel Szalay.

Ako na zistenia reagovali zdravotné poisťovne?

Všeobecná zdravotná poisťovňa reagovala pre ozdravme, že „mŕtve duše“ sú dlhoročným problémom.

„A to už od roku 1994, za ktorý nezodpovedá zdravotná poisťovňa. Sú dôsledkom technických nedostatkov v evidencii obyvateľstva. V zmysle zákona neexistuje oznamovacia povinnosť pozostalých voči zdravotnej poisťovni ohľadom úmrtia. Zdravotné poisťovne preto nemajú možnosť overiť si, či je poistenec živý a sú odkázané len na informácie o poistencoch z ÚDZS. Je preto nevyhnutné, aby sa tento problém vyriešil zmenou legislatívy,“ reagovala štátna poisťovňa.

Všeobecná zdravotná poisťovňa vo svojom stanovisku tiež uviedla: „Intenzívne vnímame, že sa najväčšia zdravotná poisťovňa, vďaka sile svojho takmer 3-miliónového poistného kmeňa a znalosti značky stala stredobodom predvolebnej kampane v téme zdravotníctvo. Avšak, ak politické záujmy jednotlivcov, v tomto prípade zástupcov politickej strany SAS (Martin Barto, Tomáš Szallay, Jana B. Cigániková) prekročia elementárnu úctu k zosnulým občanom a bez váhania použijú ich osobné údaje (ako sa to stalo na poslednej TK) za účelom vlastného prospechu a získania politického kapitálu, považujeme to za morálne neprípustné a eticky zvrátené“.

Od poisťovní sme zisťovali, koľko poistencov majú vo veku 100 a viac rokov, koľko z nich má kapitujúceho všeobecného lekára a či sa poisťovňa nezaujíma priebežne o svojich poistencov, ktorí nemajú všeobecného lekára.

VšZP neuviedla počet poistencov. 

„Zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti medzi všeobecným lekárom a poistencom (pacientom) je právnym úkonom, ktorý je realizovaný výslovne medzi lekárom a pacientom. Zdravotná poisťovňa do tohto procesu vstupuje až potom, keď sa dohodne lekár a poistenec. VšZP vie svojim poistencom poskytnúť informácie, kde všeobecného lekára hľadať, avšak nemôže za poistenca uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Úlohou zdravotnej poisťovne je najmä zabezpečovať dostatočnú sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,“ reagovala VšZP na otázku, či sa nezaujíma priebežne o svojich poistencov bez všeobecného lekára.

Union zdravotná poisťovňa eviduje 3 poistenky a 1 poistenca vo veku nad 100 rokov. „Všetci majú svojho kapitovaného všeobecného lekára,“ potvrdila Union ZP.

„Našim poistencom, ktorí nemajú všeobecného lekára, poskytujeme súčinnosť pri jeho hľadaní,“ podotkla Union ZP.

Povrchné, hrubé zavádzanie a neznalosť systému, reagoval úrad

S otázkami sme sa obrátili aj na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Zaujímalo nás nasledovné:

1. ako úrad hodnotí kritiku Rady pre záchranu zdravotníctva strany Sloboda a Solidarita o tom, že úrad fatálne zlyhal, keďže vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni je niekoľko tisíc neexistujúcich poistencov?
2. podľa členov RZZ sú vďaka tomu VšZP prideľované peniaze z prerozdelenia poistného, na ktoré nemajú nárok. Deje sa tak na základe Centrálneho registra poistencov, ktorý spravuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Úrad dáta z registra neoveruje, nepreveruje?
3. čo robí úrad s Centrálnym registrom poistencov?
4. ako je možné, že úrad si nevšimol, že v registri figuruje pravdepodobne cez 2000 ľudí nad 100 rokov, ktorí pravdepodobne už nežijú?
5. pripúšťa úrad, že ide o jeho zlyhanie/pochybenie v tejto veci? 

V nej ÚDZS napríklad uvádza: „tlačová konferencia strany Sloboda a Solidarita je dôkazom povrchnosti, hrubého zavádzania, ako aj neznalosti systému a súčasne platnej legislatívy zo strany členov jej zdravotníckeho tímu“.

Úrad tiež uviedol, že „chápe snahu politických strán získať pred blížiacimi sa voľbami mediálnu pozornosť, ohradzuje sa však voči tomu, aby sa pre tento účel zavádzala verejnosť i dehonestovala práca zamestnancov úradu. Tvrdenie členov Rady pre záchranu zdravotníctva SaS, že sa úrad nevenuje tzv. mŕtvym dušiam, teda poistencom, ktorí už zomreli, a napriek tomu nie sú vyškrtnutí z registra poistencov, je neodôvodnené a nekompetentné. A to isté platí aj pre výrok, že vďaka tomu sú VšZP nesprávne prideľované milióny eur z prerozdelenia poisteného.“

„Úrad ku dňu 24. 7. 2023 evidoval 2 754 poistencov nad 100 rokov bez kapitácie a 299 poistencov s kapitáciou. Preverili sme dostupné dáta a z hľadiska prerozdelenia tzv. viacročných nákladových skupín a nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť to má nulový dopad,“ uviedol riaditeľ odboru informačných systémov Gabriel Sepeši, ktorý sa podľa úradu problematikou zaoberá od roku 2015.

„Na rozdiel od predchádzajúceho vedenia úradu, súčasná pani predsedníčka podporila spustenie inovatívnych projektov financovaných z MIRRI, procesne pod drobnohľadom EÚ, ktorých cieľom je práve modernizácia registrov, elektronizácia prehliadok mŕtvych a efektívnejšej výmeny údajov medzi inštitúciami, na ktoré má úrad inak malý dosah,“ dodal Sepeši.

ÚDZS tiež uvádza, že „sa úrad nesmie odkloniť od zákona a vyradiť poistencov z Centrálneho registra poistencov (CRP) alebo im zrušiť poistný vzťah iba na základe domnienky, že 100 a viac ročný človek už nemusí žiť. To, že sú v CRP „mŕtve duše“, nie je chyba úradu. Legislatívne kompetencie na riešenie tejto problematiky má však parlament,v právomoci ktoréhokoľvek poslanca je iniciovať zmeny zákona. Ak sa ktorýkoľvek poslanec Národnej rady SR domnieva, že riešenie tejto problematiky je také jednoduché, úrad uvíta všetky legislatívne zmeny, ktoré napravia súčasný nedokonalý stav“.

„Úrad nepopiera, že CRP, ktorý spravuje, má nedostatky, avšak ich eliminovanie a odstránenie nie je v rukách úradu, keďže dáta čerpá v prvom rade od matrík a zdravotných poisťovní,“ bráni sa úrad.

Vo svojej tlačovej správe tiež uvádza, že v tejto veci aktívne koná. A uvádza príklady:

• „Úrad už v roku 2015 stotožnil 34 282 poistencov, ktorí boli evidovaní v CRP ako živí a v Registri fyzických osôb boli identifikovaní ako mŕtvi.
• V roku 2017 prebehla opätovná aktivita „umŕtvovania“ poistencov v spolupráci s matrikami – úrad oslovil 212 matričných úradov.
• V roku 2020 úrad oslovil Ministerstvo zdravotníctva SR so žiadosťou o súčinnosť pri „umŕtvení“ poistencov. V uvedenej veci inicioval spoluprácu aj s Ministerstvom vnútra SR.
• V roku 2021 prebehla opätovná aktivita „umŕtvovania“ poistencov v spolupráci s matrikami, Sociálnou poisťovňou, a. s. a Štatistickým úradom SR. Bolo oslovených 525 matričných úradov, ktoré obsahovali zoznam poistencov nad 100 rokov, u ktorých sa predpokladá, že už nežijú. Matričné úrady celkovo zaslali úradu 1 106 Oznámení o úmrtí z hľadaných 3 234 – to činí úspešnosť približne 34,2 %.
• Problematika 100+ ročných bola viackrát komunikovaná zo strany úradu s Ministerstvom vnútra SR.
• V roku 2022 zabezpečil úrad verejné obstarávanie pre inovatívne projekty „Manažment údajov ÚDZS-CRP“ s cieľom zefektívniť a technologicky zmodernizovať zastaralé registre z roku 2007 a „ePrehliadky ÚDZS“, oba financované z MIRRI, procesne pod drobnohľadom EÚ.
• V roku 2023 už beží pilotná fáza projektu ePrehliadky, ktorého cieľom je práve elektronizácia prehliadok mŕtvych a výmeny údajov medzi inštitúciami vyššie.“