Slovom migréna stále veľa ľudí označuje bežnú bolesť hlavy. No rozdiel je výrazný. Migréna je devastujúca, znemožňuje fyzickú aj intelektuálnu aktivitu a patrí medzi najčastejšie dôvody absencií v práci. Alebo spôsobuje, že človek síce do práce chodí, ale je v nej nepoužiteľný. Na tlačovej konferencii k Svetovému dňu migrény, ktorý bude v sobotu 12. septembra, to povedal prednosta Neurologickej kliniky Nemocnice sv. Michala v Bratislave František Jurčaga. V súčasnosti už neplatí, že migrénu treba len pretrpieť. Je dostupná veľmi kvalitná moderná liečba, ale nie pre všetkých. Povedomie o liečbe, ale aj všeobecne o migréne, je stále nízke.

Na prevenciu záchvatov migrény sa využívajú profylaktiká, tie však majú prísne nastavené indikačné kritériá. Na Slovensku sú hradené z verejného zdravotného poistenia len pre pacientov, ktorí uvádzajú, že trpia aspoň osem dní v mesiaci migrénovými bolesťami hlavy. Vo viacerých krajinách, napríklad aj v Česku, sú to štyri dni bolestí. Neurológ Jurčaga priblížil, že na Slovensku sú kritériá nastavené prísnejšie preto, lebo inak by to bolo ekonomicky neudržateľné. V Česku taktiež existujú špecializované centrá na liečbu migrény. Na Slovensku nič také nemáme.

Otázne je, či by sa do podobných opatrení neoplatilo investovať. Ekonomická strata, ktorú prináša absentizmus a prezentizmus (prítomnosť bez podávania výkonu) v práci kvôli migréne totiž vôbec nie je malá. V celej Európskej únií predstavuje 50 miliárd eur ročne.

{{suvisiace}}

Nepredstaviteľná bolesť

Povedomie o migréne sa síce zlepšuje, ale stále je v populácii veľa pacientov, ktorí sa snažia liečiť sami voľnopredajnými liekmi. Užívajú ich bez jasného dávkovania a u mnohých ľudí môže vzniknúť závislosť na týchto liekoch.

Lepšie ako skúšať migrénu liečiť voľnopredajnými preparátmi, je zveriť sa do starostlivosti odborníka. „Stačí prísť do ambulancie,“ hovorí Jana Martinková. Na prvé vyšetrenie u neurológa však potrebujete výmenný lístok od svojho všeobecného lekára alebo odporúčanie od iného špecialistu či z prepúšťacej správy z nemocnice. Tiež priznala, že na termíny v neurologických ambulanciách treba veľakrát čakať: „Neurológov je málo. Samozrejme, sú tu aj súkromné kliniky, ktoré si však pacient musí hradiť sám."

{{gift}}

Migréna je chronické neurologické ochorenie, ktoré sa prejavuje opakovanými záchvatmi silnej, pulzujúcej bolesti na jednej strane hlavy. Záchvat často sprevádza nevoľnosť, zvracanie a veľká citlivosť na svetlo, hluk či pachy. Niektorí pacienti majú výpadky zrakového poľa, ,,hviezdičky” či mihanie pred očami. Asi 20 percent pacientov má migrénu s aurou – najčastejšie zrakovou aurou, teda pacient má pred očami rôzne tvary alebo vidí niečo, čo tam nie je. Aura sa môže prejavovať aj ako porucha reči. Pacient si musí vziať včas lieky a zvyčajne sa uchýli na miesto, kde môže ležať a je tam ticho, pokoj. Záchvat môže trvať od niekoľkých hodín do niekoľkých dní a významne zhoršuje kvalitu života.

Hoci je jasné, že ataky migrény sú iné ako obyčajná bolesť hlavy, choroba býva často bagatelizovaná. Pritom patrí medzi najčastejšie invalidizujúce ochorenia. Mozog migrenikov má nižší prah dráždivosti a choroba nevznikne len tak, človek k nej musí mať určitú predispozíciu. Veľmi silné sú genetické faktory. „Ten, kto nikdy nemal migrénu, si tú ťažkú bolesť nevie ani predstaviť,“ hovoria lekári a pacienti.

Ženy jednoznačne prevažujú

Kľúčovým krokom v liečbe migrény je odstrániť rizikové faktory a zabrániť nadužívaniu voľnopredajnej liečby. Bolesť hlavy môže vzniknúť aj z nadužívania liekov - takzvaná medication overuse headache (MOH). Charakter bolesti je iný ako pri migréne a ide už o závislosť. Na základe mechanizmu migrény boli vyvinuté najmodernejšie lieky, ktoré podľa odborníkov „zablokujú kaskádu rozvoja bolesti“. Drahé inovatívne lieky sú však dostupné, respektíve indikované len pre ťažkých migrenikov.

„Profylaktická liečbe nie je kauzálna, ale umožňuje znížiť frekvenciu, intenzitu a trvanie záchvatov, ako aj zlepšiť responzivitu k akútnej liečbe migrény,” vysvetlil František Jurčaga. Migréna je primárna bolesť hlavy, nie symptóm inej choroby. Postihuje približne trikrát viac žien ako mužov. Môže vznikať už v detskom veku, pričom do puberty prevažuje mužské pohlavie. U malých chlapcov sa prejavuje najmä cyklickým zvracaním. U dievčat začína migréna často s nástupom menštruácie, teda pri hormonálnych zmenách. Najviac postihuje osoby medzi 25-40 rokom života, teda v najproduktívnejšom veku, čo má výrazný socioekonomický dosah. „Migréna ovplyvňuje aj rodinu a spoločenský život ľudí,“ pripomína neurologička Jana Martinková z Bratislavy. Postupne po menopauze sa migréna transformuje na iné bolesti hlavy – napríklad bolesť z vysokého tlaku, z degeneratívnych zmien krčnej chrbtice alebo iných príčin.

Typ migrény sa určuje najmä podľa frekvencie záchvatov v mesiaci. Čo sa týka rizikových faktorov, Martinková vysvetlila, že okrem veku a hormónov môže výskyt migrény súvisieť s obezitou, depresiou či stresom. Záchvat migrény má niekoľko fáz a prejavy sú veľmi individuálne. Okrem citlivosti na svetlo môžu pacientom vadiť a byť bolestivé aj niektoré dotyky. Atak migrény väčšinou trvá okolo 24 hodín, tí menej šťastní ho môžu mať aj tri dni vkuse.

Na Slovensku žije asi 500- až 650-tisíc migrenikov, avšak len časť z nich je diagnostikovaná a veľmi málo ľudí užíva preventívnu liečbu. „Ak má pacient komplikovanú migrénu, dlhé ataky, migrény trvajúce niekoľko dní, nepomáhajú mu lieky a má pridružené syptómy ako zvracanie, poruchu reči a točenie hlavy, tak treba ísť na centrálny príjem a človek môže dostať infúziu alebo sa urobia ďalšie vyšetrenia. V niektorých prípadoch nemusí ísť o migrénu, ale o iný problém. Odhalí to zobrazovacie vyšetrenie,“ tvrdí doktorka Martinková. Preto spolu s kolegami pripomína, že každá nová atypická bolesť patrí k lekárovi.

Pomáhajú tma a ticho – aj v práci

Okrem profylaktických liekov na migrénu existuje aj biologická liečba a lieky podávané injekčne do svalov ako napríklad botulotoxín a podobne. Liečba má byť nastavená personalizovane pre každého pacienta. Aj na podanie biologickej liečby najprv treba splniť určité indikačné kritériá. „Napríklad lieky gepanty sú indikované, ak zlyhajú tri z piatich možných profylaktických liekov - buď sú neúčinné alebo majú vedľajšie účinky,“ povedala Martinková. Na liečbu botulotoxínom musí pacient doplácať 155 eur za jednu ampulku injekčne podávaného lieku. Pritom každé tri mesiace by mal dostať aspoň dve ampulky. Lekári avizujú, že čoskoro by sa cenové podmienky malo zmeniť. Schvaľovacie procesy však trvajú dlho. Podobne pacienti doplácajú aj na biologickú liečbu.

{{odporucane}}

V minulosti sa o migréne často hovorilo ako o čisto ženskom ochorení. „Taktiež sa to nedalo objektivizovať, lebo to nemalo konkrétny fyzický príznak ako napríklad vyskočená platnička. Takže na migrénu sa mohol vyhovoriť hocikto. No dnes je skutočne lepšia aj diagnostika,“ povedala pre ozdravme Jana Martinková. Dôležité je diagnostikovať bolesť hlavy správne a pokiaľ ide o migrénu, ktorá je invalidizujúca a ťažko ovplyvniteľná, mal by to akceptovať aj zamestnávateľ pacienta alebo pacientky. „Ideálne je, ak sú vo firme urobené tmavé priestory na to, aby človek nevynechával prácu, ale v tichu a teple prečkal najhoršiu bolesť hlavy počas ataku, kým mu zaberie liečba. Majú to najmä medzinárodné firmy a určite by to pomohlo vo všetkých zamestnaniach. Ale vieme, že nie vždy je to reálne, či už priestorovo, ekonomicky alebo podľa charakteru práce,“ hovorí Martinková a dáva príklady strážnika alebo profesionálneho vodiča. „Ostáva len veriť, že ten vodič nemá nejakú auru,“ podotkla.

Niektorí zamestnávatelia umožňujú počas ataku migrény ľuďom prácu z domu alebo nedávajú migrenikom nočné služby, ktoré ich stav zhoršujú. Zmena spánkového režimu totiž môže vyprovokovať atak. Povedomie o chorobe stúpa a prispieť k tomu má aj založenie novej pacientskej organizácie Migréna pod kontrolou.

Zarývala si nechty do ruky, aby cítila niečo iné ako bolesť hlavy

Pacientka a členka prípravného výboru OZ Migréna pod kontrolou Lucia Keštefranová priblížila, ako migréna ovplyvňuje jej každodenný život. „Sú to niekoľkodňové bolesti hlavy. Niekedy som si až tlačila hlavu o rám postele a zarývala nechty do ruky, aby som cítila niečo iné. Človek musí ostať doma, často to nevie kontrolovať ani liekmi,“ hovorí. Keď však s prejavmi išla k neurológovi, podarilo sa nájsť liečbu, ktorá zaberá. Treba poznať varovné signály svojho tela,“ radí pacientka. Podľa určitých príznakov už vie, že sa blíži atak migrény.

„Pacientsku organizáciu sme založili predovšetkým preto, aby spájala ľudí s rovnakým ochorením, obhajovala ich práva a zlepšovala kvalitu ich života. V zdravotnom systéme jednotliví pacienti často čelia rovnakým problémom, no sami majú malú šancu presadiť systémové zmeny. Spojením do organizácie získavajú silnejší hlas,” hovorí Keštefranová. V najbližších dňoch sprístupnia webovú stránku www.migrenapodkontrolou.sk a tiež sociálne siete, kde chcú pre všetkých publikovať praktické informácie, rady a zaujímavosti.