Osveta zachraňuje: Kolonoskopia je nepríjemná, ale keď ľudia cítia, že niečo nie je v poriadku, sami sa jej dožadujú
Boja sa ľudia prevencie? A prečo má Slovensko stále vyšší výskyt rakoviny hrubého čreva ako okolité krajiny?
Osveta o rakovine hrubého čreva a konečníka pomáha a ľudia sú sami k sebe viac zodpovední. „Vďaka preventívnym kolonoskopiám zachytávame omnoho viac polypov ako častých predchodcov rakoviny, ktoré sa odstraňujú pri tzv. polypektómiách. Ak sa aj zachytí hneď karcinóm, tak väčšinou v jeho skoršom štádiu,“ povedal pre ozdravme gastroenterológ Peter Jeseňák. Skončil sa marec, ktorý je mesiacom osvety o kolorektálnom karcinóme a dá sa povedať, že podobné preventívne kampane fungujú.
Ako sme uviedli v minulom článku, výskyt aj úmrtnosť na tento druh rakoviny aj na Slovensku mierne klesá. Situácia sa však kvôli starnutiu populácie nezlepšuje a kvalita epidemiologických dát je stále problematická. Bez presných a aktuálnych údajov sa nedá efektívne riadiť a vyhodnocovať preventívne programy ani cieliť na rizikové skupiny. O skríningových vyšetreniach Jeseňák hovorí, že žiaľ stále sa pri nich – aj keď ojedinele – nájdu karcinómy, ktoré už metastázujú. Nájdu sa ale aj pacienti, ktorí napriek rozsiahlemu nálezu nemajú výraznejšie tráviace ťažkosti.
{{suvisiace}}
„Testy na skryté krvácanie v stolici obvodní lekári robia vcelku poctivo a teda zvyšuje sa počet kolonoskopií. V nedávnej minulosti prevažovali v mojej praxi gastroskopie, zhruba dve gastroskopie voči jednej kolonoskopii, ale v dnešnej dobe je ten pomer cca 1:1, niekedy dokonca sú dni keď máme väčšinu kolonoskopií,“ povedal Jeseňák, ktorý má ambulanciu v Levoči. „Treba dodať, že rastie aj počet pacientov, ktorí nečakajú na skríningové testy, ale prichádzajú sami, pretože majú pocit, že s ich trávením a vylučovaním nie je všetko v poriadku,“ dodal gastroenterológ.
Kľúčový faktor: bolesť
Slovensko sa dlhodobo umiestňuje na popredných priečkach vo výskyte kolorektálneho karcinómu. Podobné to bolo ešte v časoch existencie Československa. Otázkou je, čo to spôsobuje. Podľa Petra Jeseňáka k tomu prispievajú rizikové faktory ako vysoký kalorický príjem, fajčenie či málo pohybu, no nepovažuje ich za úplne uspokojivé vysvetlenie. „Nemyslím si, že stravovanie a životný štýl Poliakov a Maďarov by boli výrazne iné,“ podotkol. Vplyv na rozvoj ochorenia môže mať aj pravidelná konzumácia údenín a spracovaného mäsa. Ak jeme napríklad 50 g plátkovej salámy denne, riziko ochorenia sa zvyšuje až o 15-20 %. Neznamená to, že treba vynechať tieto produkty úplne, ale konzumovať ich s mierou a dopĺňať stravu vlákninou a antioxidantmi.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
Ľudia od 50 rokov majú každé dva roky nárok na test na skryté krvácanie v stolici a raz za 10 rokov na kolonoskopiu hradenú zdravotnou poisťovňou. Skôr by mali vyšetrenie absolvovať osoby s rodinnou anamnézou, po predchádzajúcom odstránení polypov alebo pri chronických ochoreniach čriev, ako napríklad Crohnova choroba či ulcerózna kolitída. Jeseňák si myslí, že parametre skríningu sú nastavené pomerne dobre, avšak ľuďom chýba ochota prísť na kolonoskopiu, keďže to nie je príjemné vyšetrenie.
„My už napríklad 17 rokov ponúkame kolonoskopiu v celkovej anestézii a aj napriek poplatku, ktorý za uspatie vyberá náš kolega anestéziológ, sa na kolonoskopiu v anestézii u nás čaká asi mesiac. Naproti tomu na bežnú kolonoskopiu máme termín aj do týždňa,“ popisuje svoje skúsenosti Peter Jeseňák.
Ako sme uviedli, podľa prezidenta Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti Tibora Hlavatého ľudia toto vyšetrenie často odkladajú kvôli strachu z bolesti. „Od 1. januára je analgosedácia pri kolonoskopii hradená poisťovňami Dôvera a Union u vybraných poskytovateľov, ktorí majú k dispozícii anestéziologické ambulancie. Tento posun vítame, no považujeme ho zatiaľ len za prvý krok k zlepšeniu dostupnosti bezbolestnej kolonoskopie,“ povedal Hlavatý. Sekcia ambulantných gastroenterológov upozorňuje, že na vykonávanie analgosedácie nie je nevyhnutná prítomnosť anestéziológa, a preto by sa úhrada mala rozšíriť aj na ďalšie pracoviská, ktoré spĺňajú odborné a bezpečnostné kritériá.
Lepšia dostupnosť bezbolestnej kolonoskopie by mohla výrazne zvýšiť účasť na skríningu. Dáta Všeobecnej zdravotnej poisťovne zároveň potvrdzujú, že prevencia je nielen medicínsky, ale aj ekonomicky výhodná. Kým náklady na liečbu kolorektálneho karcinómu presiahli v roku 2024 sumu 62 miliónov eur, na preventívne aktivity smerovalo len 5,7 milióna eur.
Operovať vedia veľmi šetrne
Prvé príznaky rakoviny hrubého čreva a konečníka bývajú často nenápadné. Medzi varovné signály patrí krv v stolici, zmena vyprázdňovania, pocit neúplného vyprázdnenia, tenšia stolica, bolesti či kŕče v bruchu, nadúvanie, nechcené chudnutie, únava alebo slabosť. Úspešnosť liečby závisí od štádia v akom bol nádor zachytený, od skúsenosti a erudície operatéra či od následnej onkologickej liečby, ale gastroenterológ Jeseňák zo skúsenosti dodáva, že aj od kúska šťastia.
{{odporucane}}
„Liečba zahŕňa kolonoskopické odstránenie nádorov v počiatočných štádiách, chirurgickú resekciu s odobratím lymfatických uzlín, chemoterapiu, biologickú liečbu, rádioterapiu alebo imunoterapiu,“ vymenoval chirurg Adam Györi z Nemocnice AGEL Zvolen. Operáciu možno vykonať klasicky, ale dnes už aj miniinvazívne. „Miniinvazívna chirurgia – laparoskopická alebo robotická – využíva malé rezy a kameru, čo znamená menej bolesti, rýchlejšiu rekonvalescenciu, kratšiu hospitalizáciu a menšie jazvy. Obe metódy sú rovnocenné z hľadiska účinnosti, ich cieľom je bezpečne odstrániť nádor,“ povedal Györi.
Zotavenie závisí od rozsahu operácie a celkového zdravotného stavu pacienta. Pri miniinvazívnej chirurgii je hospitalizácia obvykle 5 až 9 dní, návrat do bežného života je individuálny. Dôležitá je aj prehabilitácia pred operáciou, ktorá zrýchľuje rekonvalescenciu a znižuje komplikácie.
.jpg)
