Migréna je jedna z najčastejších neurologických ochorení. Prof. Peter Valkovič, prednosta II. neurologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzitnej nemocnice Bratislava, na úvod vysvetlil, že migréna je špecifické ochorenie, ktoré sa vyznačuje najčastejšie jednostrannou pulzujúcou bolesťou hlavy, ktorá sa spája s istými závažnými problémami.

Intenzitu má strednú až vysokú, veľmi ťažko sa znáša, spája sa s pocitom na zvracanie, zvracaním, so svetloplachosťou, zvukoplachosťou, s netoleranciou rôznych vôní a iných zmyslových podnetov.

„Na rozdiel od iných typov bolestí hlavy, ktoré môžu byť napríklad po prebratí všeobecne tolerovaných drog napríklad alkoholu alebo z nedostatku spánku. Aj keď toto sú tiež faktory, ktoré môžu vyvolávať migrenózny záchvat,“ doplnil.

Príčiny ochorenia nepoznáme, „vieme, že za migrénou je zvýšená precitlivelosť u istých geneticky vnímavejších osôb na isté podnety a jeden z podnetov, kedy sa vyvolá záchvat, je stres. Ten v 80 percentách vždy nájdeme za záchvatom. Jedna z liečebných stratégií, ktorá je verifikovaná a fungujúca, je vedieť sa vysporiadať so stresom,“ uviedol Valkovič. 

{{suvisiace}}

Celosvetovo migrénou trpí viac ako 1 miliarda ľudí. A Slovensko sa podľa profesora nevymyká z hľadiska štatistík výskytu v rámci Európy. „Tzv. celoživotný výskyt je niečo medzi 12 a 15 percentami,“ povedal Valkovič.

Najčastejšie postihuje produktívnu populáciu, čiže ľudí medzi 20. a 50. rokom, vyskytuje sa aj u detí alebo adolescentov a výskyt klesá s nástupom staroby. S tým, že dvakrát častejšie postihuje ženy ako mužov. Dokonca podľa profesora niektoré lieky z najnovších skupín špecificky účinkujú viac u mužov a niektoré u žien.

Na to, aby sa mohlo povedať, že pacient trpí migrénou, potrebuje mať istý počet záchvatov, podľa prof. Valkoviča aspoň 5 záchvatov. Intenzita je podľa neho tiež dôležitá, aby bola stredne silná až silná. „Predstavte si škálu od 0 do 10, kde 0 je žiadna, cítite sa úplne fit, 10 znamená, že nič horšie si na svete neviete predstaviť. A tu sa pohybujeme od 5,5 – 6 až do maxima.“

Pacienti podávajú výkon na limitovanej úrovni

Podľa profesora Jána Kyseloviča z Lekárskej fakulty UK v Bratislave je závažnosť tohto ochorenia ďaleko väčšia, ako si vieme predstaviť, pretože zo štatistík vyplýva, že na bolesť hlavy ľudia najviac chýbajú v práci. Ako uviedol, práceneschopnosť je relatívne veľmi vysoká.

Ďalším obrovským problémom podľa jeho je terapia, nemáme špecifickú terapiu, ktorá by dokázala pacientov aspoň na 60-70 percent vyliečiť alebo liečiť úspešne. „Pacienti majú väčšinou samoterapiu, nakupujú rôzne typy voľnopredajných liekov. Čiže je to aj finančne a ekonomicky náročne pre pacientov. A zložitosť spočíva aj v klinických ťažkých stavoch, kedy pacientov liečiť a vrátiť do života je veľmi zložité,“ podotkol.  

„Predstavte si niekoho, kto má 10, 12, 15 dní v mesiaci veľmi ťažké bolesti hlavy s tým, že má ešte aj poruchy zraku, napína ho na zvracanie, netoleruje jedlo, a tak ďalej a musí prísť do práce. Výkon podáva na limitovanej úrovni, tomu hovoríme prezentizmus,“ povedal prof. Valkovič.

Ako dodal, „mnoho zamestnávateľov vychádza v ústrety a toleruje, že pacient, ktorý trpí záchvatom, nepríde. Ale keď nepríde viac ako polovicu pracovných dní v mesiaci, tak jeho sebavedomie, výkon je zlý. Trpí nielen na úrovni osobnej, spoločenskej, ale aj pracovnej“.

Výskum prináša i nové liečebné metódy

Zároveň potvrdil, že v súčasnosti máme viacero špecifických liečebných možností na to, aby malígnemu vývoju dochádzali dokázali pomôcť. „Jedna vec je, že potrebujeme zvládnuť atak, aby sa nerozvinul a netrval 10, 20, 30, 70 hodín, ale aby sme ho vedeli „zabiť“, hovoríme tomu abortívny prístup, relatívne rýchlo a pacient bol v krátkej dobe fit. Alebo, keď máme veľký počet záchvatov, tak dokázať ich stiahnuť, aby pacient nemal záchvat týždne a mesiace alebo to bolo to tolerovateľné, že má 1, 2 záchvaty. Tento prístup je už dnes dostupný aj na Slovensku,“ uviedol prof. Valkovič.

Podľa neho je tiež dôležité si uvedomiť, že zdravie je hodnota, a pacienti síce užívajú drahé lieky, ale tie sa nákladmi refundujú tým, že dotyčný človek dokáže tvoriť hodnoty.

„Výskum investuje do rozpoznávania patofyziologických mechanizmov, ale prináša aj nové liečebné metódy už pacientom. Približne 5-6 rokov dozadu sme dokázali pozitívne ovplyvniť vývoj u 10 percent pacientov a dnes sa nachádzame na úrovni 60-70 percent pacientov,“ spomenul Valkovič. A následne podotkol, že je tu ešte 30-40 percent pacientov, ktorí čakajú na ďalšie terapeutické farmaceutické alebo nefarmaceutické prístupy, aby sa vedeli navrátiť do života.

{{odporucane}}

Ako pokračoval prof. Kyselovič, síce máme novú terapiu, ale „nová terapia sa zavádza pomaly a vyžaduje svoj čas. Zavádzanie novej terapie je už klinický výskum“. Spomenul tiež najnovší typ štúdií, v ktorých sa nevyberajú vybraní pacienti vo vybraných centrách, ale zadávajú sa reálne hodnoty zo života.

„To znamená, ako to aplikovať pacientom, ktorí sú funkční a chodia k bežnému lekárovi. Výskum je dnes v pozícii farmakológie alebo farmakoterapie omnoho zložitejší, ako bol pred pár rokmi. Predtým boli typy výskumu, 1, 2, 3, 4 fáza, schválilo sa, išlo to do praxe a potom prax niečo ukázala. Dnes sa výskum skracuje, prvé tri fázy sa skracujú, aby sa nová terapia dostala čo najrýchlejšie pacientovi. Najmä pri ochoreniach, kde to je nevyhnutné a kde nemáme terapiu.“

Tu je podľa jeho slov dôležité, aby sme vstúpili do výskumných projektov medzinárodných firiem, aby medzinárodné firmy rozpoznávali naše pracoviská a boli ochotné ich zapojiť a zapojiť ich do sledovania nielen čisto klinického výskumu ale aj postklinického výskumu.

Výskum prebieha i na Slovensku

„Dnes je akademický výskum tlačený z dvoch strán. Po prvé je to tlak ministerstva školstva, aby naše univerzity mali medzinárodné, aplikované výskumy, aby mali internalizáciu, aby spolupracovali s inými vysokými školami, inými inštitúciami. Na druhej strane je to naša obrovská túžba spolupracovať na špičkovom výskume, ktoré robia najväčšie farmaceutické firmy,“ povedal prof. Kyselovič.

Podľa jeho slov nie je stratégia len vyrábať a predávať, v medicíne je stratégia dlhodobého charakteru a zabezpečovať zdravie pacientov. Medzinárodný výskum predstavuje spojenie medzinárodného výskumu, akademického priestoru, kliník, nemocníc a firiem. A „posilniť ho tak, aby sa to dotklo našich pacientov, je asi najťažšia úloha,“ dodal.

Ďalej uviedol, že na Slovensku aktuálne prebieha 1 500 klinických štúdií. „Ide o štúdie, ktoré sú na 90% robené so zahraničnými firmami. Naši lekári sú špičkoví, sú súčasťou mnohých klinických štúdií. Základ máme, nechceme vybudovať niečo nové, nebudujeme stratégiu. My budujeme niečo, čo dosiahne širší rámec, zlepší kvalitu našej práce, našich nemocníc a kvalitu života pacientov,“ povedal prof. Kyselovič.

Čo sa týka vstupu inovatívnych liekov na náš trh v rámci neurológie, či pri migréne, skleróze multiplex alebo liečbe neurodegeneratívnych ochorení, tak podľa profesora Valkoviča inovácie v dohľadnej dobe dobiehajú rýchly trend, ktoré prináša Európska lieková agentúra.   

Inovácia neznamená len okamžitú investíciu-náklad, ale musí to byť inovácia v širšom kontexte, ktorá v konečnom dôsledku prinesie viac peňazí.

Problém s dátami

Migréna má dopad na jednotlivcov, spoločnosť a i ekonomický systém. Problémom sú dáta.

„Na Slovensku nemáme žiadne registre. Všetky údaje, ktoré prepočítavame pre Slovensko aj pre slovenskú farmako-ekonomiku, vychádzajú buď z európskych alebo amerických databáz. Špecifikom a chybou Slovenska je neschopnosť generovať veľké dáta v dostatočne rýchlom čase. Nás nezaujíma, keď nám Národné centrum zdravotníckych informácií dá tri roky dozadu nejaké dáta,“ zhrnul prof. Kyselovič.

A dodal, že dáta by mali byť uveriteľné a dali sa počítať. Tento problém bude ešte urgentnejší, pretože máme umelú inteligenciu, ktorá všetky dáta dokáže analyzovať.

„V tomto musí Slovensko výrazne dobehnúť, aby sme dokázali tieto registre vytvoriť a dokázali na registroch vybudovať perspektívy, ako budeme pacientov liečiť a aké peniaze budeme potrebovať v budúcnosti,“ dodal.

Potreba destigmatizovať spoločnosť

Na záver prof. Valkovič upozornil, že v populácii, v mysliach Slovákov je migréna niečo, o čom sa ani nehovorí. „Sme stigmatizovaná spoločnosť,“ zhodnotil. 

Okrem toho, že na Slovensku máme viac ako 10 percent ľudí v produktívnom veku, ktorí trpia migrénou, problémom je i nadužívanie liekov, ktoré sú voľnopredajné. „V princípe škodia a zacyklujú závažný stav,“ zdôraznil Valkovič.

Preto vyzval, že je potrebné destigmatizovať spoločnosť, častejšie hovoriť verejne o migréne a vhodným spôsobom komunikovať s pacientami.