Stále viac pacientov sa stretáva s tým, že za ošetrenie v ambulancii lekára si treba priplatiť. Rozhodli sme sa preto zopakovať reprezentatívny prieskum a zmapovať, ako sa zmenila suma a typ poplatkov v ambulanciách oproti predchádzajúcemu prieskumu poplatkov v ambulanciách z roku 2023.

Do prieskumu boli v lete 2025 zapojení len pacienti, ktorí navštívili ambulanciu všeobecného lekára pre dospelých, všeobecného lekára pre deti a dorast alebo špecialistu (okrem zubárov) za posledné 3 mesiace. Zubárov a dentálne hygienu sme z prieskumu vylúčili, pretože u nich je situácia odlišná od ostatných špecialistov a podľa zákona môžu požadovať od pacientov spoluúčasť na vybraných výkonoch. Prieskum sme realizovali v spolupráci s agentúrou 2muse, s.r.o.

Poplatky významne narástli

Z prieskumu jednoznačne vyplýva, že poplatky v ambulanciách sú stále viac „bežnou súčasťou bezplatného“ zdravotníctva a od roku 2023 významne narástli a rozšírili sa, najmä u špecialistov:

• Dospelí pacienti u špecialistov (súkromných i nemocničných): platilo 50 % pacientov (nárast zo 41 % v 2023), priemer u platiacich je 21 € za návštevu (nárast zo 17 €, tj. +24 %).
• Dospelí pacienti u všeobecného lekára: platilo 27 % pacientov ( nárast z 22 %), priemer 10 € (rovnaká výška).
• Deti u všeobecného lekára: 38 %, priemer 10 € (prvýkrát merané).
• Okrem poplatkov za návštevy sa platia aj ročné poplatky: platí ich 14 % dospelých (nárast z 8 %) a 15 % rodičov, priemer 81 € (nárast z 50 €, t. j. +62 %).

{{suvisiace}}

Bez ochranného limitu poplatky významne zaťažujú občanov

Na základe údajov z prieskumu sme odhadli celkový objem zdrojov z poplatkov v ambulanciách (bez zubárov) na 493 mil. € (nárast o 54 % z cca 321 mil. € v roku 2023). Poplatky predstavujú pre ambulancie až 25 % dodatočných zdrojov oproti úhradám z verejného poistenia.

Poistenci v priemere zaplatia len na poplatkoch v ambulanciách 95 € roč­ne (v roku 2023 to bolo 62 €). To je však priemer – niektorí pacienti zatiaľ neplatia, ale niektorí môžu platiť významne viac, aj 300 € a viac ročne. Okrem toho všetci samozrejme platia ďalšie doplatky za lieky a zdravotnícke pomôcky.

Z prieskumu ďalej vyplýva, že sa poplatky vyberajú v každom kraji na Slovensku (viď mapy Slovenska) a platia ich v podobnej výške všetky príjmové skupiny – ľudia s nadštandardným príjmom i tí s príjmom nižším ako 600 € mesačne.

Za čo sa vyberajú poplatky a je to legálne?

Významná časť respondentov uviedla, že nedostali potvrdenie o zaplatení (rozptyl medzi odbornosťami je od 35-45 %) a 11 až 16 % pacientov nevie, za čo platila (rozptyl medzi typmi lekárov). Pacienti, ktorí poznali dôvod poplatku uvádzali až 10 rôznych typov poplatkov. Z toho najčastejšie uvádzali poplatky za:

• objednanie na presný termín vyšetrenia (23–32 %, podľa typu lekára) – tento poplatok má byť dnes podľa zákona súčasťou vyšetrenia a za objednanie sa nie je možné vyberať poplatok ani u lekára ani prostredníctvom tretej strany, napr. objednávkového portálu,
• vyšetrenia nehradené zdravotnou poisťovňou (17–21 %, podľa typu lekára),
• administratívne úkony, napr. vystavenie potvrdenia pre vodičský preukaz (13–25 %, podľa typu lekára)

Niektoré poplatky sa vyberajú pravdepodobne nad rámec zákona – okrem vyššie uvedeného poplatku za objednanie je ďalším príkladom aj kompenzačný poplatok na infláciu (7–10 %, podľa typu lekára). U vyšetrení nehradených zdravotnou poisťovňou tiež existuje šedá zóna a je otázne, či to vyšetrenie nebolo zároveň hradené zdravotnou poisťovňou, napr. vyšetrenie CRP majú poisťovne obvykle zahrnuté v úhradách, ale niektorí poskytovatelia si za ne vyberajú poplatky.

Ďalším problémom  je, že dnes neexistuje dobre zadefinovaný systém ochrany pacientov. Na rozdiel od transparentne stanovovaných doplatkov na lieky, nie sú poplatky v ambulanciách jednotne regulované a neexistuje ani ochranný limit na maximálnu sumu, ktorú pacient môže zaplatiť za rok. Cenníky poskytovateľov sú povinne predkladané na odbory zdravotníctva na VÚC, ale tí ich nemajú kompetenciu schvaľovať alebo odmietať, len ich berú na vedomie. Pacient v prípade pochybností môže požiadať VÚC o kontrolu. Táto kontrola však musí byť realizovaná v tzv. správnom konaní, kedy musí byť lekárovi odhalené meno sťažujúceho sa pacienta. Ak v okrese existuje len 1-2 lekári v nejakej špecializácii, napr. 1-2 diabetológovia, je veľmi pravdepodobné, že v budúcnosti sťažovateľa nebude mať kto ošetriť. Snahou VÚC je taktiež zachovať v regióne dostupnosť ambulantnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia. Preto sa snažia s pokutami nakladať „citlivo“ a nemotivovať lekárov k rozviazaniu zmlúv so zdravotnými poisťovňami a prechodu do čisto súkromnej praxe, hradenej v plnom rozsahu pacientami.

{{odporucane}}

Prečo tento problém vznikol

Slovenské zdravotníctvo dlhodobo trpí podfinancovaním – podľa našich výpočtov to bolo v porovnaní s Českom o cca 2 mld. € ročne menej na náš počet poistencov (t. j. 400 € na poistenca). V posledných rokoch síce významnejšie narástli zdroje do slovenského zdravotníctva, ale nie až tak do ambulancií. Zdroje narástli vďaka zvýšenej sadzbe odvodov zamestnávateľov (z 10 % na 11 %) , rýchlejšiemu rastu miezd (a tým pádom odvodov) a zvýšenej platbe štátu za ekonomicky neaktívnych, ktorú presadila strana SAS. Veľkú časť z tohto nárastu však pohltila vysoká inflácia. Druhou významnou položkou je, že väčšina navýšenia zdrojov vo verejnom zdravotnom poistení bola nasmerovaná do nemocníc na pokrytie zvýšených výdavkov na automatickú valorizáciu miezd, na ktorej sa dohodol LOZ (Lekárske odborové združenie) s vládou ku koncu roka 2024. Na pokrytie rastu nákladov na ambulancie, lieky a ostatné typy starostlivosti tak zostalo významne menej. Lekári v ambulanciách sú súkromné subjekty a nemôžu sa zadlžiť ako nemocnice. Mnohé z nich preto pristúpili k zavedeniu alebo navýšeniu neoficiálnych poplatkov.

Nepochybne existujú ambulancie, ktoré majú vysokú ziskovosť a vyberajú poplatky v rádoch desiatok až stoviek € za návštevu alebo rok. Väčšina poplatkov v prieskume však boli menšie poplatky – v rozpätí 5-15€ za návštevu u všeobecných lekárov a 5-25 € u špecialistu.

Veľký objem zdrojov v poplatkoch taktiež súvisí aj s tým, že máme na Slovensku vysoký počet návštev u lekárov – 11 návštev na obyvateľa za rok (2023, priemer v OECD bol 6 v roku 2021).

Poplatky vidím ako vážny sociálny problém, ktorý ohrozuje zdravie mnohých

Súčasnú situáciu v poplatkoch je možné označiť výstižne ako zhoršujúci sa chaos. Bez jednotných pravidiel vznikajú veľké sociálne nerovnosti a regionálne bariéry v prístupe k lekárom. Pacienti nie sú chránení pred nadmernou kumuláciou poplatkov za rok. Chronicky chorí pacienti potrebujú pravidelné kontroly a v prípade poplatkov od viacerých špecialistov sa pre nich starostlivosť môže stať finančne nedostupnou. V prieskume až 30 % pacientov uviedlo, že odložilo návštevu lekára, pretože sa báli poplatkov – či na to budú mať a či budú ošetrení, ak nebudú vedieť zaplatiť (podiel takýchto pacientov narástol z 23 % v roku 2023).  Časť pacientov sa stretla aj s odmietnutím ošetrenia – 13 % pacientov lekár odmietol ošetriť bez úhrady a ďalších 16 % bolo ošetrených, ale s podmienkou, že budú musieť nabudúce zaplatiť.

Zdravie je pre každého z nás veľmi dôležité. Bez neho nemôžeme pracovať, vzdelávať sa a starať sa o naše rodiny. Nemali by sme preto tento problém ďalej prehliadať a nechať ho vyvíjať sa živelným spôsobom.

Vnímam tento problém ako veľmi závažný a v krátkej dobe zverejním aj návrh, ako sa dá tento chaos jednoducho upratať a ako tieto riešenia vnímajú pacienti na Slovensku.

Blog bol zverejnený na stránke dennikn.sk.