Tri časti o singapurskom zdravotníctve z pripravovanej publikácie INESS ste si už mohli prečítať na webe ozdravme.sk (prvá časť, druhá časť, tretia časť). Dnes prinášame poslednú časť.

V čom je singapurský systém prínosný

Singapurský zdravotnícky systém a jeho dlhodobé smerovanie obsahuje dva elementy, ktoré budú  kľúčové pre  udržateľné zabezpečenie dostupnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti. V prvom rade motivuje jednotlivcov k osobnej zodpovednosti prostredníctvom väčšieho prepojenia s úhradou nákladov za zdravotnú starostlivosť, ale aj starania sa o vlastné zdravie.

V druhom rade sa snaží zdravotnícke zariadenia a personál využívať čo najefektívnejšie zameraním sa na maximalizáciu hodnoty a prenesenie časti starostlivosti von z inštitucionálneho prostredia do komunít.

{{suvisiace}}

Unikátny je najmä systém financovania. Napriek tomu, že v posledných rokoch sa vznikom nových schém a programov zvyšuje jeho zložitosť, jeho existencia stále vytvára užitočné motivácie:

• Núti pacientov uvažovať o hodnote čerpanej zdravotnej starostlivosti a o rôznych alternatívach použitia obmedzených finančných zdrojov. Napríklad si môže zvoliť menej komfortnú nemocničnú izbu a z ušetrených prostriedkov si kúpiť dodatočné poistenie, alebo presunúť zdroje na svojich blízkych. Pacient sa správa spotrebiteľsky a vytvára sa klientsky vzťah medzi pacientom a poskytovateľom.
• Buduje reálne finančné úspory na nákladnú zdravotnú starostlivosť vy vyššom veku na úrovni jednotlivca.
• Dôležitá je aj možnosť voľne kombinovať kvázi-verejné zdroje (sporiace účty) so súkromnými. Pacient sa sám rozhoduje, do akej miery zapojí svoj sporiaci účet a do akej miery svoju peňaženku.
• Možnosť diferencovať produkt otvára nové možnosti pre poskytovateľov. Pacienti priplácajúci si za luxusnejšie podmienky môžu krížovo dotovať masovejšie služby. Možnosť rôznej cenotvorby vytvára podmienky pre udržanie špičkových (drahých) zdravotníkov a zároveň necháva priestor pre tých začínajúcich (lacných).
• Bohatá štruktúra produktov vytvára v prostredí konkurenciu, ktorá pomáha kontrolovať rast nákladov. V krajine s výrazne vyššími mzdami, ako má Slovensko a s najvyššími nákladmi na život vo svete, tvorí podiel zdravotníctva na HDP menej, ako na Slovensku a výrazne menej, ako vo vyspelých štátoch.

{{odporucane}}

• Pri zmene ekonomických podmienok sú „prví na ťahu“ poskytovatelia (neregulovaná časť), ktorí môžu reagovať zvyšovaním cien a nemusia čakať na štát. Štát zvýšením dotácií zasiahne vtedy, ak sa finančná dostupnosť odchýli od požadovanej úrovne. To bráni vzniku „dier“, tak typických pre slovenské zdravotníctvo, kedy príjmy nestíhajú za nákladmi.
• Druhý pilier v podobe MediShield Life chráni pacientov od katastrofických nákladov. Ďalšie programy dodávajú solidaritu aj pre pacientov neschopných pokryť aj nižšie platby. Táto solidarita však nie je plošná, ale posudzovaná individuálne.
• Singapuru sa podarilo oddeliť spotrebnú časť zdravotníctva (bežné lacné služby) od katastrofickej. Aplikovať poistnú logiku na bežnú spotrebu (tak, ako to robí USA) v zdravotníctve nedáva zmysel, tak ako nedáva zmysel „poistenie hladu“.

Výzvy, ktoré Singapur týmto spôsobom adresuje, sa pritom v princípe od tých Slovenských až tak nelíšia. Zatiaľ čo Singapur si však potrebu systémovej zmeny uvedomuje, Slovensko sa naďalej zubami-nechtami drží socializovaného, necieleného zdravotníctva. Aj u nás je však reforma nevyhnutná – ostáva len dúfať, že k nej nedôjde príliš neskoro.