Takmer 80 % nemocníc platíme výhradne za reálne poskytnutú zdravotnú starostlivosť, oznámila koncom júna Všeobecná zdravotná poisťovňa. To vyzerá na prvý pohľad ako splnený sen dvoch dekád „reformných plánov“. Ešte v prvom kvartáli 2025 pritom poslala štátna poisťovňa nemocniciam cez bezlimitné platby za výkon presne 1 % peňazí; ďalších 7 % išlo síce za výkon, no so stropom, nad ktorý poisťovňa nedopláca; a 92 % tieklo paušálmi, po starom.

Samotný prechod VšZP k produkčnému modelu je dobrou správou, no skôr ak by bol A)  systém úhrad nastavený spravodlivejšie. Nutným predpokladom toho by bolo, že sa štát a ministerská verchuška prestane správať ochranársky voči svojim vlastným nemocniciam, ktoré notoricky produkujú dlhy. To by v praxi znamenalo, že nebude poisťovniam nariaďovať cez programovú vyhlášku a iné regulačné mechanizmy, aby poisťovne platili najviac štátnym nemocniciam. Alebo B) ak by sme cenotvorbu vrátili tam, kam patrí, teda medzi dva subjekty hospodárskej súťaže. Alebo, ešte presnejšie povedané, do rúk nákupcov zdravotnej starostlivosti, ergo do rúk zdravotných poisťovní.

Tento text je súčasťou trojdielnej série ozdravme.sk o prechode nemocníc na platby za výkon.

DRG na Slovensku, koniec koncov ako všetko v tejto malebnej kotline, má svoje karpatské špecifiká, z ktorých vzchádzajú víťazi a porazení.

{{suvisiace}}

Nuž a kto na Slovensku z tohto systému profituje a kto na novej „spravodlivosti“ vyhráva, rozhodujú ceny. A ceny na Slovensku nekreslí trh, čo je fatálnou chybou.

Koľko stojí jednotka produkcie

Cenu hospitalizácií si VšZP. Dôvera ani UNION nevymýšľa. Základné sadzby za jednotku produkcie — v systéme sa jej hovorí casemix a meria objem liečby vážený náročnosťou prípadov — stanovuje riadiaci výbor Centra pre klasifikačný systém DRG pri ministerstve zdravotníctva. V preklade do slovenčiny centrálny plánovač.

{{gift}}

Pre rok 2026 (rovnako ako vlani) platí šesť skupín: kardioústavy 4 216 eur, onkologické ústavy 4 170 eur, veľké koncové „nemocnice A“ 4 222 eur, fakultné „nemocnice B“ 3 829 eur a regionálne skupiny C a D zhodne 3 430 eur.

Dokument CKS však obsahuje aj druhý stĺpec, o ktorom sa na tlačovkách nehovorí: informatívnu sadzbu. Tá podľa metodiky CKS zodpovedá „ideálnemu rozpočtu“ — modelovaným celkovým nákladom poskytovateľov, valorizovaným na rok 2026. Otázne však samozrejme je i to, či sú modelové náklady poskytovateľa oprávnené. Viac než problamtická alebo rovno neexistujúc je aj definícia oprátnvených nákladov.

Dokument CKS však obsahuje aj druhý stĺpec, o ktorom sa na tlačovkách nehovorí: informatívnu sadzbu. Tá podľa metodiky CKS zodpovedá „ideálnemu rozpočtu“ — modelovaným celkovým nákladom poskytovateľov, valorizovaným na rok 2026.

Pre skupinu A vychádza na 4 649 eur, o 427 eur na jednotku viac, než koľko nemocnice A reálne dostanú. Skupinám C a D naopak oficiálna sadzba priznáva 3 430 eur pri modelovaných nákladoch 3 212 eur. Kľúč, ktorým sa disponibilné zdroje delia medzi skupiny, pritom prisudzuje skutočným nákladom skupiny váhu len 5 %; 70 % váhy má minuloročné nastavenie sadzieb. Disponibilných je 3,135 miliardy eur oproti vypočítanej potrebe 3,189 miliardy. Najvyšší kontrolný úrad pred takýmto nastavením varoval, že môže štátne koncové nemocnice dostať do ešte hlbšej nerovnováhy. Skôr než tu však čitateľ uroní slzu, žiada sa dodať, komu sa vlastne nedostáva. Skupinu A tvoria výhradne štátne kolosy a tie majú najvyššie tabuľkové sadzby v krajine aj najvyššie efektívne ceny: Národný ústav detských chorôb 4 914 €, Detská fakultná nemocnica Košice 4 865 €, Univerzitná nemocnica Bratislava 4 718 € za jednotku produkcie — kým súkromná AGEL Clinic lieči za 2 645 €. Štátne nemocnice dostávajú za tú istú jednotku produkcie najviac peňazí zo všetkých, k tomu mimoriadne preddavky a notorické, nikdy sa nekončiace oddlžovanie, a napriek tomu sú rok čo rok v strate a ich záväzky po splatnosti sa šplhajú k miliarde. Ak niekto v systéme dopláca na sadzby, štátne nemocnice to nie sú.

O tom, ako sa dlh štátnych nemocníc vyvíja vás budeme informovať v samostatnom článku čoskoro, no už vopred môžeme avizovať, že je Slovensko aj naďalej čistým Kocúrkovom.

Papier je však jedno a platby druhé — jednotná sadzba v skupine zatiaľ existuje len v sadzobníku, ergo v teoretickej rovine. Tabuľková sadzba hovorí, čo má nemocnica za jednotku produkcie dostať; efektívna cena — podiel skutočnej úhrady a vykázanej produkcie — ukazuje, čo za ňu reálne dostala. A tá sa podľa dát ÚDZS za prvý kvartál 2026 pri platbách VšZP pohybuje od 2 645 eur (AGEL Clinic) po 4 952 eur (Nemocnica s poliklinikou Myjava). Medzi zariadeniami s porovnateľnou produkciou zostávajú rozdiely v desiatkach percent. Sčasti sú za tým pripočítateľné položky a rozdielna štruktúra výkonov, zvyšok je dedičstvo starých zmlúv, ktoré má konvergencia postupne odstrániť.

Výnimka menom UNB

Najväčšia nemocnica krajiny má popri tom všetkom vlastný režim. Univerzitnej nemocnici Bratislava priznáva dodatok č. 32 k zmluve s VšZP, podpísaný 29. apríla 2026 a zverejnený v registri zmlúv, preddavky 18 miliónov eur nad rámec bežných platieb: tri milióny hneď v máji a potom poldruha milióna každý mesiac až do marca 2027. Nejde o bežnú zmluvnú platbu, poisťovňa siahla po mimoriadnom nástroji zo zákona o rozpočtových pravidlách. Ten istý dodatok zároveň odsúva ročné zúčtovanie produkcie (referenčného casemixu) UNB za rok 2025 o celý rok, z marca 2026 na marec 2027. Nemocnica tak má celý rok 2026 na to, aby preddavky odrobila liečbou. Ak dosť starostlivosti nevykáže, musí nezapočítané peniaze vrátiť do troch dní od výzvy poisťovne. Prečo práve ročný odklad, poisťovňa nevysvetlila. Termín však presne kopíruje koniec splátkového kalendára preddavkov. To všetko v nemocnici, ktorá popritom dlhuje Sociálnej poisťovni 167 miliónov eur.

{{odporucane}}

Štátna poisťovňa súčasne sprísňuje pravidlá pre 70 nemocníc a najzadlženejšej nemocnici v krajine poskytuje likviditu (cash), ktorú nikto iný nedostal. Na otázku, či rovnaké preddavky dostala v roku 2026 aj iná nemocnica, VšZP neodpovedala. ANS hovorí o dvojakom metri; ministerstvo, ktoré UNB priamo riadi, preventívne nehovorí nič. Už len existencia samotnej výnimky je krivením trhu a dokonalým príkladom toho, že krížové vlastníctvo štátu je problém. V mediálnom éteri sa hovorí o fiktívnom probléme krížového vlastníctva pri skupine Penta, no reálnym najväčším krížovým vlastníkom, ktorý má navyše moc kriviť systém a pravidlá nastavovať tak, aby vyhovoval vlastným nemocniciam, je práve štát.

Spoločný menovateľ všetkých týchto zistení: ceny v ústavnej starostlivosti dnes od začiatku do konca kreslí štát — a kreslí ich tak, že jeho vlastné nemocnice vychádzajú najlepšie.

Pre poriadok: to, čo VšZP za posledný rok v úhradách urobila, je viac, než sa udialo za predchádzajúcu dekádu.

Cap záhradníkom

Cenu za liečbu nemá stanovovať štát. Má vznikať dohodou poisťovne, ktorá nesie riziko za svojich poistencov, s nemocnicou, ktorá pozná vlastné náklady. Keď ministerstvo cez vyhlášky a sadzobníky diktuje, koľko má ktorá poisťovňa komu zaplatiť, nie je to reforma financovania, ale centrálne plánovanie. Ako taký prístup končí, vidíme na účte za dve dekády oddlžovania. Jednotné sadzby a memorandá môžu poslúžiť ako barlička na prechodné obdobie. Ak sa stanú normálom, o cene starostlivosti bude rozhodovať politika, a nie tí, ktorí za ňu nesú zodpovednosť.

Efektívni tak dostali disciplínu bez peňazí a štátni peniaze bez disciplíny. Kým platí takéto  rozdanie kariet, ostré DRG bude spravodlivé len na tlačových konferenciách.