Európa zjednodušuje liekovú legislatívu, u nás si ju opäť komplikujeme. Čo prinášajú európske politiky zdravotníctvu a ako fungujú na Slovensku?
Členským krajinám môže Európska únia pomôcť v zefektívnení ich zdravotníckych systémoch, budovaní spolupráce medzi štátmi a investíciách napríklad do nemocníc a ďalšej zdravotníckej infraštruktúry.
Zástupcovia európskych štátov sa zhodujú na tom, že európske zdravotníctvo má dva veľké problémy. Prvým je lieková závislosť Európy na Číne, ktorá predstavuje ekonomickú a bezpečnostnú hrozbu. Ukázala sa počas pandémie Covid-19, ale Európa odvtedy nedokázala vybudovať dostatočné vlastné výrobné kapacity, respektíve diverzifikovať dodávky. Pritom už tri roky na to existuje legislatíva na úrovni Európskej únie (EÚ). Ako druhé treba investovať viac do vedy a výskumu.
O zdravotnej politike Európskej únie v kontexte Slovenska tento týždeň na konferencii Vizionári diskutovali europoslankyne Monika Beňová (SMER – SSD), Miriam Lexmann (KDH) a europoslanec Ľudovít Ódor (PS). Skúsenosti s tým, ako európska vízia funguje v slovenskej realite, pridali lekári Eva Goncalvesová, Stanislav Špánik a riaditeľ Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO) Tomáš Tesař.
Čo sa môžeme učiť od iných krajín?
Všetci europoslanci niekoľkokrát zopakovali, že na Slovensku dlhodobo chýba strategické rozhodovanie na základe dát. „Zdravotníctvo nie je primárne celoeurópskou témou, ale covidová pandémia ukázala, že únia môže byť koordinátorom niektorých aktivít. V tomto legislatívnom období bol preto v Európskom parlamente založený podvýbor pre verejné zdravie SANT,“ hovorí jeho členka Monika Beňová. Ubezpečila, že Európska komisia nedokáže členským štátom niečo vnucovať. Za pozitívum aj pre Slovensko označila napríklad vznik Európskej liekovej agentúry. Tá zjednodušuje činnosť národným liekovým autoritám, akou je u nás Štátny ústav pre kontrolu liečiv.
Podvýbor SANT sa aktuálne zaoberá návrhom, ako zjednotiť lehoty kontrolných agentúr členských štátov na posúdenie a prepustenie nových moderných liekov. Slovensko je podľa Beňovej krajinou, kde trvá lehota posúdenia nových liekov po ich schválení Európskou liekovou agentúrou najdlhšie. Tento a ďalšie nástroje môžu pomôcť zabezpečiť rovnosť v dostupnosti liečby pre európskych pacientov.
Miriam Lexmann súhlasí, že veci, ktoré sú aktuálne v kompetencii členských štátov, tam majú ostať a EÚ má robiť skôr nadstavbu. Momentálne majú europoslanci na stole legislatívny balík, ktorý sa týka kritických liekov, ďalej farmaceutický balík či legislatívu týkajúcu sa technológií. Lexmann však varuje, že keď na Slovensku nebudeme mať jasnú víziu, ako chceme reformovať zdravotníctvo a kde chceme byť o desať rokov, eurofondy vždy len „prejeme.“ Kľúčová otázka je, do akej miery je celá politická garnitúra schopná dohodnúť sa. „V Nemecku sa podarilo implementovať reformy iba vďaka tomu, že sa koalícia s opozíciou dohodli na konkrétnom pláne, ktorý dodržiavali aj napriek tomu, že sa zmenila vláda,“ dáva vzor Miriam Lexmann.
{{suvisiace}}
Ľudovít Ódor doplnil, že v celej Európe je problém so starnutím populácie. „Práve EÚ nám môže pomôcť vytvárať podmienky na efektívnejšie využívanie technológií v zdravotníctve. To nemôže každý krajina vymýšľať sama,“ hovorí s tým, že práve technológie môžu problém starnutia a nedostatku zdravotníkov zmierniť. „Zároveň nám Únia poskytuje financie na výstavbu nemocníc, ktoré však štát musí dofinancovať z vlastných zdrojov. Za kľúčové považujem zavedenie tvrdších rozpočtových pravidiel v zdravotníctve. Rovnako dôležité je efektívne manažovanie pacientov aj nemocníc," hovorí Ódor. Vďaka Európskej únii máme príležitosť učiť sa v tejto oblasti od iných krajín, kde systémy fungujú lepšie. „Mali by sme si zadefinovať, čo vlastne chceme a na národnej úrovni musí konečne prísť niekto, kto bude schopný využiť príležitosť,“ vyzval europoslanec.
Veci v zdravotníctve, o ktorých nevieme, čo s nimi robiť: Súkromníci, reforma, efektivita...
Monika Beňová sa podelila o svoj osobný názor na súkromníkov zdravotníctve, ale zdôraznila, že je to nie je pozícia, strany, ktorú reprezentuje v Európskom parlamente, teda Smer-SSD. „Prestaňme démonizovať súkromný sektor v zdravotníctve. Súkromné a verejné zdravotnícke zariadenia majú spolupracovať,“ vyhlásila. Problém je v tom, že bez ohľadu na dobro pacienta, naša vláda, vrátane Beňovej materskej strany, buď stále tvrdí opak alebo len veľmi opatrne pripúšťa existenciu súkromného kapitálu v zdravotníctve. Bez konkrétnych plánov na spoluprácu, legalizáciu a usmernenie poplatkov či ďalších vecí, ktoré sa týkajú neštátnych zdravotníckych zariadení. Týmto zariadeniam chýba aj systémová podpora.
{{gift}}
Podľa Beňovej verejné nemocnice musia byť dynamickejšie a kľúčom je práve digitalizácia. Tá môže pomôcť pacientom aj zdravotníkom, ktorých je naprieč EÚ nedostatok. Tiež ušetriť množstvo prostriedkov. „Zatiaľ sa v tom na Slovensku pomerne málo deje. Je načase, aby sa to spustilo vo väčšom rozsahu,“ tvrdí Beňová. Nemyslí si však, že na Slovensku je v najbližších rokoch aktuálna celková reforma zdravotníctva: „Neverím, že nejaká nová vláda, ktorá príde, dokáže zrazu zázračne zreformovať zdravotníctvo.“
Ľudovít Ódor s ňou nesúhlasí. „Dôležitá je tá efektivita, aby sme mohli dosahovať s určitým množstvom peňazí lepšie výsledky. Nemocnice sú kľúčové. Každý rok sa zadlžujú, pretože sme niekde medzi unitárnym systémom plným regulácií, a poisťovníckym systémom,“ hovorí s tým, že reálne majú u nás poisťovne slabú pozíciu. „Ani jedno z toho preto poriadne nefunguje. Konečne by sme sa mali rozhodnúť, ktorou cestou chceme ísť,“ tvrdí europoslanec a bývalý premiér úradníckej vlády.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
Miriam Lexmann si myslí, že hoci sa EÚ snaží zjednodušovať legislatívu, na Slovensku si ju pri implementácii opäť komplikujeme. Taktiež si myslí, že investície treba podmieniť konkrétnymi výsledkami pre pacienta.
A čo zdravotníctvo potrebuje najviac na to, aby sa skvalitnilo a slúžilo pacientovi? Europoslanci sa zhodli na tom, že ho musí riadiť odborne zdatná osoba, ktorá má manažérske zručnosti. Tiež tvrdia, že pravdepodobne takúto osobu skôr nájdeme v súkromnom sektore. Ódor doplnil, že zdravotníctvo musí byť premiérska téma, teda predseda vlády oň musí mať jasný záujem.
Čo si myslia odborníci?
Európska vízia je jedna vec, ale to, ako sa ju darí uplatniť v slovenskej praxi, je niečo iné. V ďalšom diskusnom paneli lekári poukázali na niekoľko výziev a problémov. Prednostka Kardiologickej kliniky v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb Eva Goncalvesová priblížila, že Európska komisia vydala koncom minulého roka dôležitý dokument pre kardiovaskulárnu medicínu EU Save Hearts Plan: „Okrem konkrétnych návrhov týkajúcich sa napríklad fajčenia či vysoko sprocesovaných potravín prichádza odtiaľ aj iniciatíva na vytvorenie jednotného európskeho formátu pre preventívnu prehliadku. Z dokumentu vyplýva tiež výzva, že každá krajina by mala prijať svoj vlastný kardiovaskulárny plán. A pre štáty, ktoré to do roku 2027 stihnú, sa môžu od toho odvíjať následné investície."
Prezident Slovenskej onkologickej spoločnosti Stanislav Špánik pripomenul, že Slovensku sa nedarí implementovať európske politiky v oblasti zdravia: „Existuje veľa vnútorných prekážok. V roku 2018 sme prijali Národný onkologický program, ktorý sme ako jedna z posledných európskych krajín nemali. Vytvorili sme Národný onkologický inštitút, ktorý to mal riadiť, ale nedarí sa to. Nemal ani dostatočné financovanie. Čo sa týka dát, nie je spravený ani Národný onkologický register. Na Slovensku je všetko strašne spolitizované, celý proces sa extrémne zdržuje a komplikuje.“ Jedným z mnohých problémov je podľa neho to, že sa nevieme zjednotiť.
Riaditeľ NIHO, teda národnej agentúry pre hodnotenie zdravotníckych technológií, Tomáš Tesař, tiež podotkol, že na Slovensku dlhodobo chýba strategické rozhodovanie na základe dát. Tak by sa mala robiť aj štátna lieková politika. Avšak NIHO bude aktuálne súčasťou hodnotenia klinického prínosu liekov na európskej úrovni. Tohto hodnotenia sa zúčastňuje len 15 štátov sa a Slovensko je jedným z nich. „Zo strednej a východnej Európy sú tam len Poľsko, Maďarsko, Slovensko a Slovinsko, lebo tie boli schopné postaviť hodnotiace tímy na európskej úrovni,“ priblížil Tesař.
Načo míňame najviac?
Adam Marek z Útvar hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR na konferencii Vizionári prezentoval niekoľko číselných údajov. Peniaze, ktoré idú poskytovateľom zdravotnej starostlivosti z verejných zdrojov, sa za 10 rokov takmer zdvojnásobili. V roku 2025 predstavovali 6,1% HDP a rast bude ďalej pokračovať z dôvodu inflácie, rastu miezd a starnutia populácie.
Marek pripomenul aj veľké dodatočné požiadavky, ktoré sa týkajú kategorizácie nových liekov, tohtoročnej liekovej reforma a verejnej minimálnej siete poskytovateľov. Každá z týchto oblastí si ročne vyžiada stovky miliónov eur. Úzko s tým súvisia aj dostavba nemocníc nad rámec plánu obnovy a reforma financovania sociálnych služieb, ktoré sa síce nehradia z verejného zdravotného poistenia, ale z toho istého spoločného rozpočtu verejných financií.
{{odporucane}}
O výroku „Peniaze v zdravotníctve nie sú výdavky, ale investícia,“ povedal, že sa to vráti zlepšením zdravotného stavu a tým, že ľudia budú žiť dlhšie. Ale finančne sa to vrátiť nemusí, keďže výdavky budú ďalej rásť. „Ak už nechceme zvyšovať daňovo-odvodové zaťaženie, musíme výdavky znižovať, ale je to ťažké, pretože zdravotníctvo patrí medzi najnákladnejšie položky. Keď podiel zdravotníckych výdavkov na HDP rastie, ostatné rezorty musia klesať. Máme medzeru 5,9 miliardy eur medzi výdavkami a príjmami zdravotníctva,“ povedal Adam Marek.
Výdavky na ústavnú zdravotnú starostlivosť, teda nemocnice, sú pritom najnákladnejšou položkou. Tvoria 37% všetkých výdavkov zdravotných poisťovní. „Veľa sa diskutovalo o rozdelení úhradových sadzieb podľa kategórií nemocníc. Vyššie sadzby pre koncové nemocnice majú opodstatnenie. Na Slovensku je to podobné ako v Česku, ale začína sa to ale komplikovať, keď zohľadníme dofinancovanie nemocníc. V rokoch 2024-2025 dostali nemocnice ministerstva zdravotníctva, teda nemocnice úrovne 4 (univerzitné a fakultné), navyše 151 miliónov. V nominálnom porovnaní dostávajú oproti českým univerzitným nemocniciam približne o 30 % viac,“ podotkol zástupca ministerstva financií.
Najvyššia časť nákladov nemocníc ide na mzdy, ale podľa Mareka sa rozdiel v nákladoch slovenských a českých nemocníc nedá vysvetliť výškou miezd. Je spôsobený vyšším počtom zamestnancov, keďže na Slovensku na rovnakú produktivitu potrebujeme o 30 percent viac ľudí.
Aké problémy treba vyriešiť?
Kardiologička Eva Goncalvesová zareagovala, že nevýkonnosť, napríklad málo vykonávaných operácií, nie je spôsobená len lekármi, ale najmä organizáciou práce v nemocniciach. „Dáta treba korektne interpretovať a vymyslime to tak, aby pacienti s každou vecou nemuseli chodiť do nemocnice,“ vyzvala.
Onkológ Stanislav Špánik za problémy slovenského zdravotníctva označil to, že mnohí ľudia nemajú záujem starať sa o svoje zdravie alebo dostatok informácií, ale bariéry sú napríklad aj v skríningu. Zdravotné poisťovne nemajú veľký záujem navyšovať platby za skríningové vyšetrenia. Slovensko zároveň v rámci krajín OECD a EÚ dáva najmenej peňazí na primárnu prevenciu.
Riaditeľ NIHO Tomáš Tesař povedal, že momentálne majú na inštitúte kontrolu. „NIHO hodnotí z hľadiska farmakoekonomiky. Nezúčastňuje za rozhodovacích procesov. Už sa stalo, že ministerstvo zdravotníctva kategorizovalo liek za vyššiu cenu, ako určil NIHO. My ideme striktne podľa legislatívy a parametrov, ktoré sú všeobecne akceptované,“ vysvetlil.
A ako so slovenským zdravotníctvom ďalej? Adam Marek z Útvaru hodnoty za peniaze spomenul zlepšenia v uplynulých rokoch, ktoré sa týkajú platieb cez DRG mechanizmus, zverejňovania dát a podobne. Ďalej podľa neho treba riešiť efektivitu práce na úrovni oddelení, vedľajšie úväzky lekárov či centrálne nákupy liekov a zdravotníckeho materiálu.
Eva Goncalvesová ocenila zlepšenia ako elektronický recept a elektronická lieková knižka: „Chvália si to všetci lekári. Ale sfunkčnime konečne eLab, aby som si vedela pozrieť, aký mal pacient výsledok testu pred týždňom v inej nemocnici.“
