Vedeckému tímu, ktorého súčasťou je aj Ústavu molekulárnej biológie SAV, sa podarilo identifikovať molekulu CD44 v tekutine získanej z bronchoalveolárnej laváže (BALF) ako špecifický a spoľahlivý biomarker DPLD sprevádzaných pľúcnou fibrózou.

Ako informuje Slovenská akadémia vied, tento objav prináša nádej na presnejšie a včasnejšie odhalenie ochorenia, ktoré často komplikuje i dlhodobý covid.

{{suvisiace}}

Napriek zlej prognóze pľúcnej fibrózy doteraz neexistovali žiadne špecifické diagnostické biomarkery pre počiatočný vývoj tohto ochorenia. „Klinické diagnózy sa stanovujú na základe rádiológie, histologických hodnotení a funkčných pľúcnych testov, predovšetkým difúznej kapacity pľúc na vyšetrenie oxidu uhoľnatého,“ vysvetlil Vladimír Leksa z Ústavu molekulárnej biológie SAV.

Obrovská heterogenita (rozličná štruktúra zloženia), nedostatočné znalosti o pôvode ochorenia a celkový nedostatok presných diagnostických metód môžu podľa neho viesť k nesprávnym diagnózam. To môže byť spojené následne i s tým, že pacienti môžu byť neefektívne alebo nesprávne liečení.

„Čo je kritické, pretože protizápalová liečba môže spôsobiť nežiaduce vedľajšie účinky u niektorých pacientov. Cytologické a mikrobiologické hodnotenie tekutín z bronchoalveolárnej laváže (BALF) sa tak v poslednom čase stalo optimálnym zdrojom na potvrdenie alebo vylúčenie pôvodne stanovenej diagnózy a prípadne aj na poskytnutie biomarkerov včasného rozvoja zjazvenia pľúc,“ doplnil Leksa.

{{odporucane}}

Spomínanú molekulu CD44 tak vedci identifikovali ako špecifický a spoľahlivý biochemický biomarker, ktorý umožní rozlíšenie fibrotických foriem DPLD.

Ako zdôrazňuje SAV, výsledky tohto výskumu prispejú k lepšej klinickej diagnostike progresívnych pľúcnych fibróznych chorôb. A kľúčové sú najmä pri včasnom stanovení pľúcnej fibrózy u pacientov s dlhodobým covidom.