Momentálne zdravotné poisťovne na Slovensku čiastočne hradia tie typy imunoterapie, ktoré liečia alergie na pele (tráv, stromov, burín), na roztoče, bodavý hmyz a zvieraciu srsť, najčastejšie srsť mačiek a psov. Neprepláca sa alebo neexistuje schválená imunoterapia na potravinové alergie, alergie na lieky alebo atopický exém. Poisťovne nehradia liečbu ani pri menej častých respiračných alergénoch, ako sú napríklad niektoré druhy vzdušných plesní.

Princíp imunoterapie je dostať pod kontrolu a utlmiť alergický zápal postupným kontrolovaným navykaním na alergén. Buď v podobe injekcií, tabletiek alebo kvapiek pod jazyk. Imunitný systém sa tým učí voči alergénu nebojovať. „Základný rozdiel medzi alergikom a nealergikom je ten, že imunitný systém alergika vyhodnocuje neškodné podnety ako ohrozenie, a bojuje proti nim alergickými reakciami,“ vysvetlil imunoalergológ Miloš Jeseňák. „Pozitívne efekty imunoterapie sa prejavujú už po niekoľkých týždňoch a pretrvávajú dlhodobo," vysvetľuje profesor Jeseňák.

„Príliš veľa detí zbytočne trpí, pretože rodičia nevedia o možnostiach modernej liečby alebo čakajú, že dieťa z alergie vyrastie. To sa však nestane - naopak, neliečená alergia  predstavuje riziko vzniku nových alergií, alebo môže prejsť až do astmy. Existuje však riešenie. Čím skôr sa rodičia aj lekári začnú o tejto liečbe rozprávať, tým viac detí dostane šancu na život bez alergií," zhodnotil Jeseňák.

Na otázku ozdravme, koľko detí je v súčasnosti na Slovensku nastavených na alergénovú imunoterapiu, odpovedal: „Okolo 18% detských alergikov, čo je super, lebo ešte pred piatimi rokmi ich bolo len okolo 9%. Nárast je evidentný, rodičia sa pýtajú na túto liečbu aj na základe toho, že lekári ju začali viac predpisovať, aj zdravotné poisťovne ich za to bonifikujú.“ Celkovo na Slovensku alergici predstavujú okolo 30% populácie, teda vyše milióna ľudí. Z nich do odborných ambulancií chodí približne polovica. Podľa imunoalergológa sa niektorí stále spoliehajú na liečbu voľnopredajnými prípravkami.

{{odporucane}}

Ako alergia ovplyvňuje spoločenský život?

Je tu obdobie letných dovoleniek, ktoré môže byť pre alergikov výzvou. Miloš Jeseňák im odporúča najmä nezabudnúť si na dovolenku vziať svoje lieky, predzásobiť sa. Tiež dodržiavať režimové opatrenia, vyhýbať sa potravinám, o ktorých vieme, že nám škodia a veľmi neexperimentovať s kombináciami potravín. Ten, kto má atopický exém, by mal používať krém s vysokým ochranným faktorom a starať sa o pokožku aj tým, že po kúpaní v slanej a chlórovanej vode sa osprchuje a kožu nanovo premastí krémom. „Ak je to stredne ťažký až ťažký alergik, mal by mať aj svoj individuálny plán zostavený špecialistom, ktorý mu povie, čo má on alebo jeho rodič robiť, keď sa stav zhorší,“ doplnil prezident SSAKI.

Prednostka Kliniky detskej pneumológie a ftizeológie v Národnom ústave detských chorôb Zuzana Rennerová zopakovala, že vplyv na výskyt alergií majú faktory ako genetická predispozícia, znečistenie či klimatická zmena, ktorá zvyšuje teploty prostredia. Tie potom vedú k zmene spektra a množstva alergénov. Dodala, že zatiaľ nemáme jednoznačne určené preventívne opatrenia, ktoré by výskyt znížili. „Určite pomôže prestať fajčiť a eliminovať plesne v domácnostiach, ktoré sa môžu podieľať na vzniku alergií,“ hovorí.

Z niektorých potravinových alergií deti môžu „vyrásť“, ale ako sme už uviedli, z tých inhalačných nie. Ich prejavy sa akurát môžu dočasne zmierniť. Neliečená alergia zhoršuje kvalitu života. Pritom dôsledky neliečenej alergie spôsobujú problémy, ktoré často pripisujeme niečomu inému. Podľa odborníkov sú to napríklad vyššia chorobnosť, poruchy spánkového rytmu, z toho prameniaca únava, absencie a znížená výkonnosť v práci alebo v škole.

Zuzana Rennerová priblížila, že alergia mnohokrát vylučuje dieťa z rôznych voľnočasových aktivít. Napríklad ťažké atopické exémy, ktoré na koži vidno, negatívne vplývajú na sociálne interakcie. Alergie na uštipnutie hmyzom spôsobujú strach z anafylaktickej reakcie a stály stres rodičov. „Keď má dieťa adrenalínové pero, musí ho nosiť všade so sebou. Neraz majú problém prevziať ho napríklad v táboroch,“ tvrdí docentka Rennerová.

Je na Slovensku dosť alergológov?

Podľa Miloša Jeseňáka áno, hoci v niektorých regiónoch, kde napríklad alergológ odišiel do dôchodku, zavrel ambulanciu a mladší kolega namiesto neho neprišiel, dostupnosť môže byť horšia.

„Momentálne je v príprave viac ako 60 mladých kolegov, ktorí by mali prísť do praxe tento alebo budúci rok. To je viac ako v mnohých tradičných medicínskych odboroch. Ročne u nás atestuje okolo 10-15 alergológov, čo je podobný počet ako v Česku, ktoré má dvojnásobný počet obyvateľov,“ hovorí prezident imunoalergologickej spoločnosti, „Priemerne máme na 100-tisíc ľudí štyroch alergológov – v porovnaní s priemerom Európskej únie je to vysoký nadštandard.“ Problém je v tom, že k alergológom chodia pacienti aj s vecami, ktoré tam nepatria. Niektoré prejavy podobné alergii má manažovať kožný lekár alebo gastroenterológ.

Súčasťou podujatia k Svetovému dňu alergií bol aj sprievodný interaktívny program inšpirovaný legendárnou rozprávkou Bol raz jeden život. Počas celého dňa sa mohla verejnosť zúčastniť zábavných aktivít z oblasti prevencie, imunity a dýchacej sústavy. Deti sa mohli stretnúť s maskotmi z rozprávky. Zároveň bola k dispozícii aj detská alergologička, ktorá odpovedala na otázky a poradila.