Všeobecná zdravotná poisťovňa 25. júna oznámila, že na princípe platby za výkon (full DRG) bude po novom financovať 70 z 91 relevantných nemocníc. V roku 2025 takto platila dvadsaťdva nemocníc, tento rok ich má byť sedemdesiat

Ide o masívny nárast a poisťovňa ho interpretuje ako míľnik k spravodlivejšiemu financovaniu ústavnej zdravotnej starostlivosti. Lenže tých sedemdesiat nemocníc zatiaľ nikto nevidel. Zoznam, ktorý by prechod doložil, VšZP odmieta zverejniť — nemá ho ani Asociácia nemocníc Slovenska, ktorá oň takisto žiadala. A zmluvy či dodatky, ktoré by full DRG dokazovali, ešte v polovici februára neboli v Centrálnom registri zmlúv. Tvrdenie o sedemdesiatich nemocniciach tak zatiaľ nie je možné nezávisle overiť.

Že podiel DRG rastie, je samo o sebe dobrá správa. O to prekvapivejší je rozsah skoku práve u VšZP — tá mala vlani spomedzi všetkých troch zdravotných poisťovní najmenší podiel platieb v režime DRG.

VšZP však pri zavádzaní platieb cez DRG zašliapla plyn na podlahu

K tomuto prechodu prispelo aj Memorandum o spravodlivom financovaní. Keď sa však pozrieme na jeho znenie, tempo, ktoré si VšZP dohodla so zmluvnými partnermi, je v porovnaní s tým, koľko cez DRG platila v roku 2025, raketové.

Spomínané Memorandum o nastolení spravodlivosti vo financovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti podpísali presne pred rokom, 25. júna 2025, ministerstvo zdravotníctva, obe asociácie nemocníc a všetky tri zdravotné poisťovne. Toto memorandum hovorí okrem iného aj o postupnom zvyšovaní pomeru platieb, ktoré sú hradené cez DRG.

Harmonogram, na ktorom sa všetci dohodli

Tretí článok memoranda obsahuje tabuľku s minimálnym podielom produkcie hradenej cez DRG: v roku 2025 najmenej 15 percent, v roku 2026 najmenej 30 percent, do konca roka 2027 najmenej 40 percent. Zvyšok — v cieľovom roku 2027 maximálne 60 percent — má zostať hradený paušálnou platbou, ktorá sa však bude prepočítavať podľa skutočnej produkcie nemocnice z predchádzajúceho roka.

O stopercentnej platbe za výkon memorandum nehovorí ani v cieľovom roku. Hovorí o štyridsiatich percentách ako o minime do konca roka 2027, pričom väčšina úhrad má zostať paušálna, len naviazaná na výkon.

Cieľ memoranda znie jasne: spravodlivosť vo financovaní dosiahnuť „najneskôr počas roka 2027“. Slovo najneskôr ponecháva priestor postupovať rýchlejšie, čo využívajú všetky zdravotné poisťovne. Otázka je, či také prudké zrýchlenie nad rámec dohodnutého harmonogramu nemení charakter samotnej dohody — najmä keď sa netýka všetkých nemocníc rovnako.

Z akého stavu VšZP vstupovala do roku 2026

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zverejnil dáta o plnení vyhlášky 62/2025 za rok 2025, ktorá zaviedla povinný minimálny podiel DRG vo výške 15 percent produkcie.

Najvyšší podiel DRG úhrad dosiahla Dôvera — 21,5 percenta. Za ňou Union s 19,7 percenta. Najnižší z troch poisťovní vykázala práve VšZP — 18,2 percenta. (Zdroj: ÚDZS, tabuľka 6) Zákonné minimum 15 percent prekročili všetky tri, no štátna poisťovňa najtesnejšie. A keďže každá z troch poisťovní má zazmluvnené tie isté štátne nemocnice, rozdiel medzi nimi neodráža odlišnú sieť, ale odlišné nastavenie úhrad. Pri

Rozklad podľa typu vlastníka je ešte výrečnejší. VšZP v roku 2025 hradila cez DRG štátne nemocnice na úrovni 12,8 percenta — teda pod zákonným minimom 15 percent. Nemocnice krajov a miest na 13,4 percenta, takisto pod minimom. Súkromné siete pritom boli vysoko nad: PENTA 32 percent, AGEL 33,2 percenta, ostatní súkromní 32,2 percenta. (Zdroj: ÚDZS, tabuľka 6)

Na konci roka 2025 boli teda práve štátne nemocnice tou skupinou, ktorá za memorandovým cieľom zaostávala najviac.

Že VšZP bola na chvoste, priznala napokon aj sama. Vo februári 2026 jej tlačové oddelenie pre ozdravme.sk uviedlo, že podľa spracovaných faktúr tvorila produkcia hradená mimo PRUZZ (teda mimo paušálu — pevného rozpočtu, ktorý nemocnica dostáva bez ohľadu na počet výkonov) za rok 2025 približne pätnásť percent — s poznámkou, že vyššiu hodnotu poisťovňa viacerým poskytovateľom ponúkala, no neprijali ju. Mimo PRUZZ a podiel eCM podľa ÚDZS sú dva mierne odlišné ukazovatele; pri VšZP sa zhodujú takmer presne (15 %, respektíve 18,2 %), pri konkurencii sa rozchádzajú väčšmi — Dôvera vykázala mimo PRUZZ 31 percent, Union 27 percent. Poradie však ostáva rovnaké, nech počítame podľa ktoréhokoľvek z nich. A keďže memorandum žiadalo na rok 2026 aspoň tridsať percent: Dôvera ho podľa vlastných čísel plnila už za rok 2025, Unionu chýbali tri body, VšZP musela svoj podiel zdvojnásobiť — zvýšiť o 100 percent.

{{suvisiace}}

Skok z dvadsaťdva na sedemdesiat

V tomto svetle dostáva číslo 70 nový rozmer. Z 22 nemocníc na 70 za jediný rok je to viac než trojnásobok. Takú rýchlu zmenu úhradového mechanizmu slovenské zdravotníctvo v tejto oblasti ešte nevidelo.

Treba však oddeliť dve veci, ktoré sa v komunikácii zlievajú do jednej. Počet nemocníc na fullDRG je jedna vec. Podiel DRG úhrad na celkovom objeme peňazí je druhá. Nemusia sa pohybovať rovnako. Ak sú medzi 70 nemocnicami prevažne menšie zariadenia a najväčšie objemové nemocnice — predovšetkým univerzitné — zostávajú mimo, celkový podiel DRG na objeme môže rásť oveľa pomalšie než počet nemocníc na zozname.

Tempo, akým VšZP počet nemocníc na fullDRG zdvihla, sa vymyká očakávaniam. Poisťovňa, ktorá ešte vlani plnila memorandové minimum najtesnejšie zo všetkých troch zdravotných poisťovní a štátne nemocnice boli pod zákonnou hranicou, za rok presunula mnohé zariadenia z paušálu na výhradnú platbu za výkon. Alebo to minimálne tvrdí — jej tvrdenia o presune totiž zatiaľ nie sú ľahko overiteľné, pretože nové zmluvy či dodatky medzi VšZP a nemocnicami ešte nie sú všetky zverejnené v Centrálnom registri zmlúv.

Takýto obrat v úhradovej politike štátnej poisťovne nečakal zrejme v sektore nikto — vrátane nemocníc, ktorých sa zmena priamo dotýka. A čo je  kľúčové — so zmenami museli súhlasiť aj samotné nemocnice, keďže na uzatvorenie zmluvy sú potrebné dva podpisy: jeden od poisťovne, druhý od riaditeľa nemocnice.

Kontext zo začiatku roka to číslo ešte zvýrazňuje. Vyhláška 62/2025, ktorá od 1. januára 2026 zaviazala poisťovne hradiť aspoň tridsať percent produkcie cez DRG, platila už od nového roka.

Union aj Dôvera mali vo februári dodatky nemocniciam rozposlané a väčšinou aj podpísané — Dôvera vykazovala skoro 90 percent, Union v tom čase nemal podpísané dohody len s tromi členmi ANS (Asociácia nemocníc Slovenska) a tromi členmi AŠN (Asociácia štátnych nemocníc). VšZP nemala rozoslaný ani jeden. Ešte 13. februára 2026 nebol v Centrálnom registri zmlúv zverejnený jediný dodatok medzi VšZP a nemocnicou; podľa zdrojov ozdravme.sk sa ich poisťovňa chystala odoslať až s platnosťou od 1. apríla. Poisťovňa, ktorá na jar nemala rozposlané ani zmluvy, tak oznámila o štyri mesiace neskôr 70 nemocníc na výhradnej platbe za výkon.

S tým súvisí otázka, ktorá zatiaľ nezaznela: či mala VšZP na takýto krok požehnanie svojho jediného akcionára. Stopercentným vlastníkom poisťovne je štát cez ministerstvo zdravotníctva. Zmena úhradového mechanizmu takéhoto rozsahu, ktorá dopadá hlavne na štátne nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti toho istého ministerstva, nie je rutinné prevádzkové rozhodnutie. Či a do akej miery bola koordinovaná s vlastníkom, prípadne či o tomto tempe ministerstvo vedelo a odobrilo ho, je legitímna otázka. Ministerstvo je totiž zároveň signatárom memoranda, ktoré stanovuje pokojnejší harmonogram, a súčasne zriaďovateľom nemocníc, ktoré zrýchlenie pocítia najviac.

Členka predstavenstva Denisa Slivková na tlačovej konferencii uviedla, že VšZP ide s podielom platieb cez DRG „nad rámec legislatívnej vyhlášky“ — teda že cez DRG hradí väčší podiel produkcie, než jej ukladá zákonné minimum. Konkrétny celkový podiel DRG úhrad za rok 2026 — v objeme, nie v počte nemocníc — však neuviedla počas tlačovej konferencie a na identickú otázku neodpovedala ani po zaslaní novinárskych otázok.

{{gift}}

Na otázku ozdravme.sk, koľko to bude v eurách, poisťovňa odpovedala, že hodnoty budú známe až na konci finančného roka a stanú sa súčasťou reportu pre ÚDZS. Skutočné tempo merané objemom tak zostáva otvorené. Odpoveď na otázku poskytnú až oficiálne dáta ÚDZS za rok 2026.

VšZP sme žiadali o zaslanie zoznamu 70 nemocníc, ktoré na výhradnú platbu za výkon nabehli, aj o zoznam zvyšných 21, ktoré nenabehli, aj s dôvodom ich vyňatia. Poisťovňa ani jeden zoznam neposlala a podľa informácií ozdravme.sk takýto zoznam neposlala ani Asociácii nemocníc Slovenska, ktorá oň rovnako ako redakcia ozdravme žiadala.

VšZP v odpovedi uviedla, že všetky zmluvy sú verejne dostupné na jej webe a každá je predmetom vzájomnej dohody medzi poisťovňou a poskytovateľom.

Formálne to odmietnutie nie je — v preklade nás (a rovnako aj ANS) VšZP s touto požiadavkou poslala kade-ľahšie.

Prakticky to znamená manuálne overovanie existencie dodatkov so všetkými nemocnicami a prácne skúmanie obsahu zmlúv vyše deväťdesiatich zmlúv. Prehľad, ktorý by jednoducho ukázal, ktoré veľké nemocnice na fullDRG prešli a ktoré nie, verejnosť nemá. V ozdravme sme sa na túto úlohu podujali a v krátkosti prinesieme ďalší mediálny výstup, v ktorom overíme tvrdenia VšZP a prejdeme každú jednu zmluvu, aby sme potvrdili, či reálne 70 nemocníc prejde na full DRG a o ktoré nemocnice ide.

Diferencovaná sadzba a otázka, ktorú DRG samo nerieši

Doteraz sme sa pýtali, či VšZP robí to, čo tvrdí. Druhá, rovnako zásadná otázka je, či to, čo sa za výkon platí, vôbec smeruje k spravodlivosti, ktorú memorandum sľubuje. Aj keď totiž nemocnica prejde na full DRG, za rovnako náročný prípad môže stále dostať inú sumu než nemocnica o pár kilometrov ďalej. To však nie je primárne chybou VšZP ale centrálneho plánovania štátu, ktorá zbytočne vstupuje do činností poisťovní tým, že im nariaďuje koľko by mali komu a za čo platiť. Túto funkciu, ergo vyjednávanie zmlúv a cien za jednotlivé medicínske služby majú robiť zdravotné poisťovne.

DRG nie je ani zďaleka dokonalý model — na slovensko-karpatské pomery je len adaptovaný. Jeho podstata je jednoduchá: každý hospitalizačný prípad dostane relatívnu váhu podľa náročnosti a tá sa vynásobí základnou sadzbou. Keby bola základná sadzba pre všetkých rovnaká, dve nemocnice by za rovnako náročný prípad dostali rovnako — a presne to robí z DRG nástroj, ktorý sa označuje za spravodlivý. Lenže na Slovensku jedna spoločná základná sadzba neexistuje. Existuje šesť skupín nemocníc, každá s vlastnou sadzbou.

Sadzby určuje Centrum pre klasifikačný systém DRG a od januára 2026 nie sú pre všetkých rovnaké. Najväčšie nemocnice skupiny A — UNB, univerzitné nemocnice, banskobystrická Rooseveltka a dve detské — majú sadzbu 4 222 eur za prípad, regionálne nemocnice 3 430 eur. Za rovnako náročný prípad tak nemocnica skupiny A dostane o 792 eur viac — o štvrtinu — než regionálna. Celé rozdelenie sadzieb ukazuje tabuľka nižšie.

Dôsledok je praktický. Dve nemocnice vykážu rovnaký prípad s identickou relatívnou váhou a dostanú zaň rozdielnu platbu, lebo patria do rôznych skupín s rôznou sadzbou. DRG presne odmeria, čo nemocnica urobila, no cenu tej istej práce určí podľa toho, do ktorej škatuľky poskytovateľ spadá. Časť „spravodlivosti“, ktorá sa modelu pripisuje, sa tým nielen rozpúšťa — tento model ide priamo proti memorandu. Konvergencia sadzieb nenastáva: za ten istý výkon s rovnakou náročnosťou nedostanú nemocnice rovnakú platbu.

Časť „spravodlivosti“, ktorá sa modelu pripisuje, sa tým nielen rozpúšťa — tento model ide priamo proti memorandu.

Poznámka pod čiarouŠimon Jeseňák · ozdravme.sk

Mimochodom — a je to už úvaha mimo hlavnej línie tohto textu — sporná je aj samotná logika, na ktorej memorandum stojí. Cena za čokoľvek v zdravotníctve by mala byť vecou slobodnej dohody medzi dvoma — veríme, že príčetnými — subjektmi, teda medzi poisťovňou a nemocnicou či ambulanciou. Lenže pod memorandum sa podpísali ministerstvo zdravotníctva, všetky tri zdravotné poisťovne aj obe asociácie nemocníc (ANS a AŠN) a kolektívne sa dohodli, akým smerom sa „majú“ ceny vyvíjať. Je to cenová regulácia dohodnutá zhora — len že tentoraz sa pod ňu podpísali aj tie strany, ktoré sa mali slobodne dohadovať. To je však námet na samostatný článok.

Vedľajšia poznámka redakcie ozdravme.sk. Námet rozvedieme v samostatnom texte.

Pritom samotné Memorandum harmonizáciu sadzieb rieši priamo. Jeho druhý článok hovorí o „vyrovnaní efektívnych základných sadzieb medzi poskytovateľmi v rámci skupín“, o „postupnom odstránení neodôvodniteľných rozdielov individuálnych základných sadzieb“ a v tom istom článku o prechode „od roku 2026 s jednotnou aplikáciou celoslovenskej základnej sadzby pre výpočet DRG platby“. Logika je čitateľná: ak má byť platba za výkon spravodlivá, za rovnaký výkon sa musí platiť rovnako, bez ohľadu na to, kto ho poskytol.

Pritom samotné Memorandum harmonizáciu sadzieb rieši priamo. Jeho druhý článok hovorí o „vyrovnaní efektívnych základných sadzieb medzi poskytovateľmi v rámci skupín“, o „postupnom odstránení neodôvodniteľných rozdielov individuálnych základných sadzieb“ a v tom istom článku o prText memoranda však nie je v tomto bode úplne jednoznačný. Na jednom mieste spomína jednotnú celoslovenskú sadzbu od roku 2026, na inom vyrovnávanie v rámci skupín a smerovanie ku skupinovej sadzbe Centra pre klasifikačný systém. Sú to dva mierne odlišné ciele a pripúšťajú dve čítania. VšZP sa v odpovedi pre ozdravme.sk oprela o to druhé: sadzby vraj nestanovuje ona, ale riadiaci výbor Centra pre klasifikačný systém DRG, a poisťovňa rešpektuje šesť skupín nemocníc aj im prislúchajúce sadzby. chode „od roku 2026 s jednotnou aplikáciou celoslovenskej základnej sadzby pre výpočet DRG platby“. Logika je čitateľná: ak má byť platba za výkon spravodlivá, za rovnaký výkon sa musí platiť rovnako, bez ohľadu na to, kto ho poskytol.

{{odporucane}}

Jeden fakt však nemení ani jedno z čítaní: jednotná celoslovenská základná sadzba, ktorú memorandum spomína pri roku 2026, zavedená nie je. Naďalej platí šesť rôznych sadzieb. A kým platí diferencovaná sadzba, platí aj to, že za rovnaký prípad dostanú rôzne nemocnice rôzne peniaze — presne ten rozdiel, ktorý mala harmonizácia odstrániť. Či a ako rýchlo sa sadzby zblížia, ukážu dáta za rok 2026.

Pohľad nemocníc

Asociácia nemocníc Slovenska, jeden zo signatárov memoranda, reagovala na tlačovú konferenciu VšZP vlastným stanoviskom. Jej prvý viceprezident Igor Pramuk pripomenul, že DRG ako systém asociácia dlhodobo podporuje, no spôsob jeho zavádzania na Slovensku považuje za problematický. Upozornil, že do systému vstupuje obmedzený objem zdrojov — podľa neho v roku 2026 chýbalo na platby za DRG zhruba 250 až 300 miliónov eur. Model platby za výkon pritom predpokladá, že na vykázané výkony peniaze sú.