Technológie máme, potrebujeme smerovať pacientov ku skúseným lekárom. Ako môže pri liečbe mozgových nádorov pomôcť AI?
Pacienti okrem choroby bojujú aj s neistotou. Nádej prináša nový liek, ale prečo je jeho preplácanie na Slovensku zatiaľ v nedohľadne?
Michal Psotný je dlhodobo liečený na mozgový nádor typu glióm. Je členom Slovenskej neuroonkologickej aliancie pacientov (SNAP), ktorá združuje pacientov s podobnými diagnózami a pri príležitosti Svetového dňa mozgových nádorov porozprával svoju skúsenosť od prvého epileptického záchvatu – práve tým sa glióm prejaví až u 80 % pacientov – cez operáciu mozgu až po dlhodobú liečbu a problémy, s ktorými sa počas nej stretol.
„Svoju diagnózu som sa prvýkrát dozvedel v dramatickej situácii. Môjmu otcovi krátko predtým diagnostikovali glioblastóm 4. stupňa a sprevádzal som ho pri liečbe. Dávali mu dva mesiace života. Predtým, ako som sa ja dozvedel výsledky svojich vyšetrení, otec zomrel. Potom som sa dozvedel, že môj nádor je rovnako zhubný,“ opisuje veľmi ťažké chvíle. „Nemal som informácie o tom, čo sa bude diať, a v celej rodine zavládla panika. Nevedel som, koho kontaktovať, kde hľadať pomoc, ako zabezpečím rodinu alebo čo povedať zamestnávateľovi,“ hovorí o neistote, s ktorou zápasí množstvo pacientov.
„Po výsledkoch vyšetrení ma hneď hospitalizovali na bratislavských Kramároch, ale počas môjho pobytu v nemocnici bolo covidové obdobie, takže moja hospitalizácia sa predĺžila z jedného týždňa na 4 týždne. Operačné výkony sa totiž odkladali. Aj celá moja rodina bola nervózna, ale dopadlo to dobre a časť nádoru vyoperovali,“ povedal. „Zostávajúcu časť sme riešili rádioterapiou a chemoterapiou. Každý deň som musel chodiť do nemocnice na ožarovanie a bolo to naozaj veľmi únavné. Potom nasledujúci rok počas chemoterapie už som bol doma na PN a veľmi mi chýbal sociálny kontakt. Nedokázal som fungovať tak, že by som sa nestretával s ľuďmi. Preto, akonáhle sa dalo, začal som rozmýšľať o návrate do práce a do spoločnosti,“ porozprával Michal Psotný počas tlačovej konferencie na tému Umelá inteligencia už pomáha pri operáciách mozgu. Slovenskí pacienti však stále čakajú na modernú liečbu.
{{suvisiace}}
Ako sme uviedli v predchádzajúcom článku, pacienti s mozgovými nádormi nečelia len samotnej diagnóze, ale aj neistote z toho, čo bude nasledovať. Po prvotnom šoku prichádzajú vyšetrenia, operácia, čakanie na výsledky, rozhodovanie o ďalšej liečbe, ale aj praktické otázky každodenného života. Mnohí pacienti prídu o vodičský preukaz, musia riešiť pracovné obmedzenia, dlhodobú práceneschopnosť či trvalé následky ochorenia a liečby. Zdravotná diagnóza sa veľmi rýchlo mení aj na sociálnu neistotu a otázky čo bude s prácou, rodinou, príjmom a samostatnosťou.
Nádorové bunky v tele zostávajú
Pokiaľ ide o moderné technológie a to, ako zlepšujú liečbu nádorov, neuroonkológ z Národného onkologického ústavu v Bratislave Lukáš Tarbaj hovorí, že kľúčové je mať dáta, na základe ktorých sa lekári dokážu rozhodnúť, aká liečba bude pre konkrétneho pacienta najvýhodnejšia. Pri jej personalizácii môže pomôcť aj umelá inteligencia (AI).
V súčasnosti pomáha najmä vyhodnocovať výsledky vyšetrení, keďže pracuje s obrovským množstvom dát a napríklad snímky dokáže čítať oveľa presnejšie ako ľudské oko. Následne vyhodnotí kritéria, ktoré určil lekár, a vyberie pre pacienta čo najlepší postup. Dokáže navigovať aj počas operácie prostredníctvom technických zariadení ako je napríklad sonograf.
V neuroonkológii lekár Tarbaj nevníma veľký rozdiel oproti stavu pred 5-6 rokmi, keď liečil pacienta Michala. „Odbor sa rozvíja pomaly. AI môže byť pomôcka, ale rozhodovanie je vždy na lekárovi,“ hovorí. Zatiaľ čo prežívanie pacienta s agresívnym glioblastómom je približne dva roky, pacienti s nízko agresívnymi tzv. low-grade nádormi prežívajú aj 20 rokov. „Ak bol pacientovi diagnostikovaný low-grade zhubný nádor na mozgu, prvým krokom je skoro vždy operácia. Štandardne treba získať vzorku nádoru, v laboratóriu preskúmať bunky z neho a podľa výsledku sa pacient buď sleduje, chodí na pravidelné kontroly, alebo chodí na rádioterapiu (ožarovanie) a chemoterapiu,“ popísal neuroonkológ.
Doplnil, že glióm je typ nádoru, ktorý sa nedá úplne odstrániť, pretože má komplexnejšiu anatómiu oproti iným typom nádorov: „Existujú niektoré low-grade tumory, ktoré sa radikálnou resekciou dajú považovať za vyliečené, ale v tomto prípade to neplatí. Vždy tam môže ostať nejaká časť, ktorá sa stane agresívnejšou.“ Mozgové nádory sú v niečom iné ako rakovina v ostatných častiach tela. „Je celkom časté, že nádor v tele má metastázy v mozgu. No nádory mozgu veľmi raritne metastázujú do tela,“ zhodnotil Tarbaj pre portál Ozdravme.
{{gift}}
Čo sa ale s pacientom deje po zákroku? „Po odstránení nádoru počkáme na histológiu, kontrolujeme výsledky pooperačných vyšetrení a pacient je referovaný k onkológovi. Ten ho vo väčšine prípadov dá posúdiť multidisciplinárnemu tímu,“ hovorí Lukáš Tarbaj. Súčasťou tohto tímu sú rôzni odborníci ako neurochirurg, neurológ, klinický onkológ, patológ, rádiológ, radiačný onkológ a ďalší. Potom pacienta nastavia na liečbu, pričom štandardom je rádioterapia a chemoterapia. „Aj keď je to radikálne zoperovaný tumor, tieto nádory sú infiltratívne. Nevieme vybrať úplne všetko a nádorové bunky v tele zostávajú,“ objasnil neuroonkológ, ktorý pracuje aj ako neurochirurg v Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB) – Ružinov.
Prelomový liek?
Jednou z potenciálne prelomových noviniek v spôsobe liečby je liek, ktorý cieli na tzv. IDH mutáciu génu mozgového nádoru. Už ho schválila Európska lieková agentúra. Jeho potenciál však narúša to, že na Slovensku zatiaľ nie je kategorizovaný a doteraz nikomu neschválili žiadal o jeho preplatenie na výnimku. Pokiaľ by si ho pacient mal hradiť sám, každý mesiac by potreboval okolo 15 tisíc eur.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
Zmena, ktorú liek prináša, spočíva v tom, že po operácii sa, namiesto bezprostredného zahájenia chemoterapie a rádioterapie, nádorové tkanivo otestuje na IDH mutáciu a potom sa môže podávať cielená liečba. Tá, namiesto útoku na všetky rýchlo sa deliace bunky, blokuje špecificky zmutované enzýmy. Ide tak o posun od tradičnej k personalizovanej medicíne.
„Je to tabletkový liek, ktorý sa užíva raz denne, čo je pre pacienta veľmi pohodlné. Dokáže oddialiť chemoterapiu a rádioterapiu. Tie majú svoje nežiaduce účinky, či už kognitívne, alebo sú toxické pre kostnú dreň. Tento liek nezabije nádorovú bunku, ale zastaví jej rast,“ vysvetlil Lukáš Tarbaj. Zároveň doplnil, že aj keď liek dokáže zabezpečiť oveľa lepšiu kvalitu života, nie je zázračný. Podľa všetkého sa tumor po čase stane agresívnejším a raz k chemoterapii a rádioterapii bude musieť prísť. „No bola o ňom prelomová štúdia. Spomedzi štúdií v neuroonkológii mala najpozitívnejšie výsledky za uplynulých 20 rokov. Liek dokáže zabezpečiť výrazne viac kvalitnejšieho času,“ hovorí Tarbaj s tým, že IDH-mutované gliómy sa objavujú najmä u mladších ľudí vo veku okolo 30-40 rokov. Avšak, ako sme uviedli, liek na Slovensku nie je kategorizovaný . Podľa Tarbaja poisťovne liečbu zamietajú najčastejšie zrejme kvôli limitovaným zdrojom.
V akej nemocnici pacientovi pomôžu?
Na Slovensku je spolu 13 neurochirurgických pracovísk. „Za uplynulých 5-10 rokov boli prakticky všetky pracoviská vďaka eurofondom vybavené špičkovými technológiami,“ hovorí primár neurochirurgie v bratislavskej Nemocnici Bory Kamil Koleják. Pre prognózu pacienta je ale veľmi dôležitá skúsenosť lekára. „Preto by sa pacienti mali koncentrovať do menšieho počtu pracovísk, ktorí už štandardne vykonávajú tieto operácie a majú skúsenosti. Treba vylepšiť logistiku pacienta, aby sa dostal na pracovisko, kde dostane komplexnú starostlivosť,“ hovorí s tým, že nie je možné, aby sa všetkých 13 pracovísk venovalo operáciám gliových nádorov. Lepšie nasmerovanie pacienta bolo cieľom optimalizácie siete nemocníc a snaží sa oň aj projekt tzv. CCC (comphehensive cancer centre) – komplexného onkologického centra, o ktorom odborníci hovorili na jarnej konferencii Vizionári. Konštatovali, že cieľom je vytvoriť komplexnú infraštruktúru pre pacientov s nádorovým ochorením, vďaka ktorej budú mať dostupnú, včasnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť na jednom mieste. V rámci centier budú pre lepší manažment liečby pôsobiť multidisciplinárne tímy.
„Už dnes 4-5 neurochirurgických pracovísk na Slovensku vykonáva dostatočné počty operácií a tak pacient nemusí vôbec uvažovať o liečbe v zahraničí. Na Slovensku mu dokážeme mu poskytnúť starostlivosť na rovnakej úrovni,“ povedal Koleják. Prakticky všetky špičkové pracoviská sú v Bratislave, no potrebné počty zákrokov dosahujú aj tie v Banskej Bystrici a Košiciach. Zásadná otázka je, ako sa pacient, pochádzajúci napríklad z malej odľahlej obce, vôbec dostane na takéto pracovisko.
„Všade na Slovensku, aj v malých mestách, sú prístroje na počítačovú tomografiu (CT), a keď CT vyšetrenie ukáže podozrenie na nádor, vieme pacientovi pomôcť, aby sa čo najrýchlejšie dostal na magnetickú rezonanciu (MRI), ktorá poskytne presnejšie informácie,“ priblížil Koleják. Pokiaľ pacient podstúpi MRI vyšetrenie a má stanovenú diagnózu tumor, podľa neho sa nemusí zdržiavať na medzičlánkoch, ale môže ísť hneď na koncové neurochirurgické pracovisko. Informácie o týchto pracoviskách sú dostupné na internete. „Za seba viem povedať, že pacient s nádorom mozgu sa môže hlásiť priamo na našej neurochirurgii v Nemocnici Bory a vieme mu poskytnúť komplexnú starostlivosť. Staráme sa o pacientov z celého Slovenska. Je logické, keďže v Bratislave je viac pracovísk, že prichádzajú aj pacienti z regiónov, kde je takéto pracovisko napríklad len jedno na veľký počet ľudí,“ hovorí primár neurochirurgie.
Vytrvalo sa liečiť a nestrácať nádej
Na Slovensku je ročne diagnostikovaných približne 500 mozgových nádorov. Po stanovení diagnózy nastupujú neurochirurgovia, ktorí podľa okolností nádor buď odstránenia alebo odoberú jeho vzorku na vyšetrenie. „Musíme mať dobrú stratégiu, pretože nádory sú často v oblastiach mozgu, ktoré veľmi ovplyvňujú kvalitu života,“ povedal neurochirurg. Tieto časti mozgu totiž riadia napríklad reč či pohyby rúk. Preto treba minimalizovať poškodenie. Práve na to sú potrebné multidisciplinárne tumor boardy a moderné technológie, ktoré pomáhajú orientovať sa v mozgovom tkanive.
{{odporucane}}
Umelá inteligencia ale určite nenahradí lekárov. „Medicína je umenie a zároveň remeslo. Odborník dokáže predovšetkým individualizovať liečbu, upravujeme ju pre každého človeka zvlášť. Analyzujeme špecifiká každého jedného pacienta, aby sme mu dokázali ušiť liečbu na mieru. Umelá inteligencia nemôže urobiť finálne rozhodnutie, ale môže poskytnúť množstvo dát, ktoré napomôžu rozhodnúť,“ tvrdí Kamil Koleják. Doplnil, že v budúcnosti možno v niektorých odboroch bude AI zohrávať výraznejšiu úlohu, ale podpísať sa pod to musí špecialista.
Veľmi dôležitá je aj následná onkologická liečba po operácii. Neurologička z UNB Andrea Kopániová upozornila, že postup pre tumor boardy treba štandardizovať, aby namiesto behania po špecialistoch pacient mohol absolvovať jednu konzultáciu a v rámci nej odborníci vyriešili všetko. O diagnostike mozgových nádorov pomocou magnetickej rezonancie povedala, že je dlhšia ako klasické MRI vyšetrenie, lebo takéto vyšetrenie je rozšírené aj o sekvencie, ktoré sa štandardne nerobia. „Pri inom vyšetrení sa môže využiť aj pozitrónová emisná tomografia (PET), avšak jej dostupnosť nie je rovnaká po celom Slovensku,“ doplnila. Práve o tejto technológii a problémoch s finančnými limitmi pri preplácaní vyšetrení sme písali v článku Čo Slovensku bráni robiť špičkovú nukleárnu medicínu? Nie nedostatok kapacít, ale nesystémové financovanie.
Ľuďom, ktorí sú v procese liečby nádoru Michal Psotný, ktorý si tým prešiel, odkazuje: „Nevzdávajte to, bojujte. Cvičte, jedzte zdravo, vzdelávajte sa a robte všetko preto, aby ste sa cítili lepšie aspoň v rámci možností, ktoré máte. Veda napreduje a verte, že aj keď možno v súčasnosti ešte neexistuje nejaký jednotný spôsob, ktorý by vás vyliečil, liek môže prísť a nakoniec vás zachrániť.“
.jpg)