V piatok 6. marca si pripomíname Pamätný deň obetí pandémie COVID-19. Právev tento deň uplynie presne šesť rokov od momentu, kedy bol u nás potvrdenývôbec prvý prípad tohto ochorenia.

Udalosti spred šiestich rokov zásadne zasiahli do fungovania celého štátu. Pandémia neznamenala len obrovský nápor na zdravotníctvo, zásahy do vzdelávania či ekonomické straty, ale predovšetkým tragédiu pre tisíce rodín, ktoré prišli o svojich blízkych.

{{suvisiace}}

Pamätný deň je nielen príležitosťou na uctenie si pamiatky obetí, ktoré si ochorenie na Slovensku vyžiadalo, ale aj mementom pre budúcnosť.

„Uplynulo šesť rokov od vypuknutia pandémie, ktorá ostala v pamäti mnohých ľudí ako nepríjemná spomienka, na ktorú sa snažia spomínať čo najmenej. Pre zasiahnuté rodiny sa však táto kapitola neskončila, žijú s ňou každý deň,“ hovorí Lenka Straková, spoluzakladateľka OZ Skutočné obete.

Pandémia COVID-19 zasiahla, či už priamo alebo nepriamo, prakticky každého obyvateľa Slovenska. Bilancia obetí však nezahŕňa len tých, ktorí podľahli samotnému vírusu. O život prišli aj ďalší pacienti – doplatili na preťažený systém, odložené operácie či obmedzenú zdravotnú starostlivosť. Tvrdý dopad mala kríza aj na deti a mladú generáciu. Tá dodnes čelí následkom v podobe výpadkov vo vzdelávaní, oslabených sociálnych väzieb a pretrvávajúcich psychických ťažkostí.

Občianske združenie (OZ) Skutočné obete v tejto súvislosti upozorňuje, že ani s odstupom rokov neutíchlo zľahčovanie či popieranie závažnosti pandémie. Združenie preto opätovne zdôrazňuje potrebu vecnej reflexie a odborného vyhodnotenia manažmentu celej krízy.

{{odporucane}}

„Počas pandémie rodiny neraz počúvali necitlivé poznámky a spochybňovanie, akoby smrť ich blízkych bola len predmetom internetových sporov. My však vieme, že za každou štatistikou je konkrétny človek a konkrétny príbeh. A desaťtisíce hrobov na Slovensku sú krutým dôkazom toho, že to bola trauma, ktorá zmenila krajinu,“ dodáva Straková.

Pamätný deň 6. marca vníma združenie ako príležitosť na stíšenie sa a vzdanie úcty tým, ktorí tu už nie sú. Zároveň ho chápe ako výzvu nezabudnúť na vlnu solidarity a spolupatričnosti, ktorú sme dokázali prejaviť v najťažších chvíľach, a potrebu preniesť tieto hodnoty aj do budúcna.