Ex-minister zdravotníctva Marek Krajčí (2020 – 2021) sa pre portál aktuality.sk (24. 11. 2025) snažil obhájiť nezvládnutý manažment pandémie COVID-19. A keďže mu chýbajú faktické tvrdenia, tak sa uchýlil k trom argumentačným faulom:

(1) ad hominem,

(2) preventívne znehodnotenie zdroja a

(3) nepodložené tvrdenia.

Ani tieto tri fauly však nemôžu odviesť pozornosť od toho podstatného. Ignoráciu vedeckých poznatkov v období, kedy bol počas COVIDu-19 ministrom zdravotníctva Marek Krajčí. Po prvé, jesenný lockdown v druhej vlne bol veľmi mierny s rozličnými výnimkami. Po druhé, plošne sa testovalo AG testami bez odporúčania WHO / ECDC. Po tretie, bolo donesených 200 000 dávok neregistrovanej ruskej vakcíny, ktorá nebola schválená EMA a nemala podporu ŠÚKL.

Faul číslo 1: Ad hominem

Takto sa označuje útok na osobu argumentujúceho. Konkrétne Krajčí úmyselne zavádza, keď tvrdí, že štúdia je „…brak z dielne Penty“. Namiesto toho, aby sa Krajčí vysporiadal s následkami vlastných rozhodnutí manažmentu COVID-19, útočí na autorov štúdie a samotnú štúdiu, ktorá tu pôsobí ako zrkadlo reflektujúce spôsob manažovania COVID-19. Tento Krajčího faul funguje preto, lebo ľudia často reagujú viac na osobu, ktorá argument podáva, než na obsah samotného argumentu. Zároveň funguje na ľudí, ktorí nedokážu kriticky myslieť.

{{odporucane}}

Aká je teda realita? Štúdiu „Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022)“ napísali autori Peter Pažitný, Daniela Kandilaki, Ľubica Löffler a Rudolf Zajac. Zároveň je veľmi transparentne na str. 2 štúdie uvedené, že „Vypracovanie predkladanej štúdie finančne podporila ZP Dôvera. Táto finančná podpora nemá vplyv na štruktúru, obsah a výsledky výstupu.“ Výstupy štúdie totiž vyplývali z relevantných dát EUROSTATu a porovnania nadúmrtnosti medzi jednotlivými krajinami EU.

Faul číslo 2: Preventívne znehodnotenie zdroja

Výroky ako „brak“ a „scestný“ vytvárajú negatívny emočný rámec ešte predtým, než sa čitateľ vôbec dozvie čokoľvek o obsahu štúdie. Ide o taktiku, ktorá má spochybniť a oslabiť argumenty. Zároveň sa tento zákerný faul zámerne používa vtedy, keď sa oponent nemôže okamžite brániť.

Funguje to najmä preto, lebo ľudia jednoduchšie prijímajú spochybnenie zdroja ako to, že by mali analyzovať samotný obsah predmetnej štúdie. Zároveň ak je zdroj spochybnený, jeho argumenty sa javia slabšie. Táto technika veľmi dobre funguje na nevzdelaných a menej kritických čitateľov, ako aj na laikov, kde sú detaily argumentu zložité.

{{suvisiace}}

Aká je však realita? V rokoch 2021 až 2024 sme v spolupráci s rôznymi autormi a inštitúciami napísali celkovo štyri odborné publikácie, ktoré sa zaoberali analýzou manažmentu COVID-19.

• V roku 2021 sme publikovali článok vo vedeckom časopise maďarskej akadémie vied Acta Oeconomica, kde sme ukázali, že na Slovensku bola oproti iným krajinám veľmi vysoká miera smrtnosti na COVID-19, čiže podiel úmrtí z celkového počtu infikovaných na COVID-19 (tzv. case-fatality rate). Tá na Slovensku dosahovala až 3% (tretie najhoršia miera smrtnosti spomedzi sledovaných 22 krajín), pričom napr. v Dánsku to bolo iba 1%. V čase písania článku publikovaného v Acta Oeconomica sme používali kumulatívne dáta od začiatku pandémie až do apríla 2021, takže sme zachytili celé funkčné obdobie ex-ministra Krajčího (marec 2020 – marec 2021).
• V roku 2021 sme spoločne publikovali monografiu Zelená kniha, kde hovoríme, že COVID-19 bol step-testom slovenského zdravotníctva a že Slovensko v tomto teste neobstálo ani manažérsky a ani systémovo (kapitola 1.3). Na konkrétnych dátach od zdravotných poisťovní (ZP Dôvera a ZP Union) sme ukázali, že kým za štandardných okolností cez záchranky do nemocníc príde 20-23% hospitalizovaných, tak podiel hospitalizovaných s/na COVID-19 cez záchranky bol až 51% (!). To bolo zapríčinené dvoma faktormi. Po prvé, vedenie rezortu nezvládlo kvalifikované zapojenie ambulantného sektora pri riešení prvej a druhej vlny pandémie. Po druhé, pacienti sa do nemocníc dostávali v zlom stave cez systém záchrannej služby.
• V roku 2022 sme publikovali rozsiahlu štúdiu Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022), kde konštatujeme, že nadúmrtnosť na COVID-19 bola vo všetkých krajinách EÚ, no situácia na Slovensku bola obzvlášť nepriaznivá (zdroj dát EUROSTAT). Ak by sme postupovali ako najlepšie krajiny, od Estónska, cez Portugalsko, Nemecko až po Dánsko, tak na Slovensku mohlo byť potenciálne zachránených 12 391, 14 483, 18 476, resp. až 21 308 ľudských životov.
• A nakoniec v decembri 2024 sme v renomovanom vedeckom časopise International Journal of Public Health (Q1) publikovali odborný článok s názvom The Role of COVID-19 in Excess Mortality in Slovakia: A Novel Approach Based on Healthcare Billing Records. Článok prezentuje inovatívnu metodiku výskumu využívajúcu dáta z dvoch zdrojov: anonymizované administratívne údaje o uhradenej zdravotnej starostlivosti a anonymizované údaje o príčinách úmrtí. Metodika identifikovala celkovo 35 399 úmrtí spojených s COVID-19, čo približne zodpovedá nadúmrtnosti (rozdiel medzi počtom zaznamenaných úmrtí počas pandémie a očakávaným počtom úmrtí na základe historických štatistík) na Slovensku za roky 2020 – 2022 (31 789 nadúmrtí).

Faul číslo 3: Nepodložené tvrdenia

Takto označujeme tvrdenia, ktoré sú uvedené bez akýchkoľvek faktov alebo dôkazov. Krajčí píše, „metodológia bola úplne scestná“, resp. „je to veľmi nekvalitná štúdia“. Zároveň nevysvetľuje, v čom konkrétne bola metodológia chybná, ani prečo je štúdia nekvalitná.

V logike sa tomu hovorí „klam holého tvrdenia“, keď niekto jednoducho niečo vyhlási bez akéhokoľvek dôkazu, či zdôvodnenia. Sú to vyjadrenie cez nepodložené domnienky a bez relevantných argumentov.

Čo je realita? Metodika je v každej našej štúdií vždy vysvetlená, konkrétne v štúdii Nadúmrtnosť na COVID-19 ... je podrobne popísaná na stranách 44 až 46. Používa síce zložitejšie koncepty (ako nadúmrtnosť, či hypotetický nominálny počet úmrtí), avšak tieto pojmy sú vždy detailne vysvetlené a podporené grafickým znázornením. Pri čítaní textu s porozumením je metodika zrozumiteľná aj pre matematicky menej zdatných čitateľov.

Čo sa týka kvality štúdie, kľúčovým parametrom je kvalita vstupných dát. V  štúdii Nadúmrtnosť na COVID-19 z roku 2022 sme použili oficiálne štatistiky EUROSTATu, ZP Dôvera a ZP Union. Žiaľ, VšZP nám dáta poskytnúť odmietla. Už v tejto štúdii sme však poukazovali na to, že oficiálny počet úmrtí spojených s COVID-19 bol podhodnotený. Oficiálne podľa ŠÚ SR na COVID-19 počas rokov 2020 – 2022 zomrelo 21 395 ľudí. Podľa našej štúdie z roku 2022 bolo s COVID-19 spojených až 25 712 úmrtí.

Metodiku sme ďalej zlepšovali (spresnený časový rámec) a v štúdii z roku 2024 už sme počítali s dátami zo všetkých troch zdravotných poisťovní (VšZP, ZP Dôvera, ZP Union). Na základe vylepšenej metodiky a doplnených dát sme mohli konštatovať, že celkový počet úmrtí spojených s COVID-19 bol až 35 399 úmrtí – čo je významne viac ako oficiálny počet úmrtí na COVID-19 (21 395).

Záver: Nedopustíme ignorovanie vedeckých poznatkov

Považujeme za dôležité reagovať na zavádzajúce vyjadrenia ex-ministra Mareka Krajčího a dôrazne odmietnuť spôsob akým sa vyjadruje k našej dlhodobej vedeckej a odbornej práci v oblasti výskumu manažmentu COVID-19 na Slovensku.

Jedným z kľúčových opatrení iných krajín v boji proti COVID-19 bol rýchly prenos vedeckých poznatkov do praxe. A kým iné krajiny podporovali vedecké a odborné prístupy, tak v období, keď bol ministrom Marek Krajčí, tak:

1. bol na Slovensku veľmi mierny lockdown s rozličnými výnimkami (október 2020) odkladalo sa zavedenie lockdownu pred Vianocami a chýbala dôslednosť pri kontrole dodržiavania lockdownov.
2. sa na Slovensku plošne testovalo AG testami (november 2020), pričom ani WHO, ani ECDC neodporúčali masové AG testovanie celej populácie.
3. sa na Slovensko doviezlo 200 000 dávok neregistrovanej ruskej vakcíny Sputnik (marec 2021), ktorá nebola schválená EMA, pričom vtedajšia riaditeľka ŠÚKL Zuzana Baťová upozornila na množstvo chýbajúcich údajov od výrobcu, nekonzistentnosť liekových foriem a nemožnosť vzájomne porovnávať šarže používané v rôznych štúdiách a krajinách.

Naše štyri odborné publikácie venované manažmentu COVID-19 sme napísali práve preto, aby bolo riadenie prípadnej ďalšej pandémie výrazne lepšie ako to, čo predviedol Marek Krajčí v pozícií ministra zdravotníctva v rokoch 2020 – 2021.