O čom to hovorí, že drvivá väčšina lekárov vo výpovedí je zo štátnych nemocníc?

Myslím, že väčšina ľudí odpoveď pozná. Mimochodom je dokázané, že ak dáva človek výpoveď, neodchádza ani tak z firmy/nemocnice ako od svojho nadriadeného. Toto sa však týka skutočných, úprimných výpovedí, nie len „kvázi“ výpovedí.

Takže ešte raz k vašej otázke. Myslím, že väčšina výpovedí je najmä preto zo štátnych nemocníc, lebo v týchto nemocniciach prežíva pocit nespravodlivosti a krivdy. V kombinácii so zlou firemnou kultúrou a nabádaním LOZ na podanie výpovedí nie je divu, že mnohí z tých lekárov, ktorí dali výpoveď ju zdôvodňujú pocitom spolupatričnosti, či solidarity. Žiaľ, v skutočnosti sa nejedná o solidaritu, ale len o ďalší z dôkazov anarchie a hodnotového úpadku.

Zachytila som komentár, že v súkromných nemocniciach nedávajú lekári výpovede, lebo sa boja. Riadili ste súkromné nemocnice, majú podľa vás lekári v týchto nemocniciach strach a preto nepodávajú výpovede? (V prieskume, ktorý sme v redakcii robili, sa ukázalo, že niektoré nemocnice majú 0 výpovedí. A nie sú to iba súkromné nemocnice.)

(smiech) Neviem, kto to povedal, ale argumentácia o „strachu dať“ výpoveď je krásnou ukážkou toho, kam až sa môže posunúť argumentácia, ak sa náhodne stretne s hlúposťou. Ak dovolíte vôbec nemám potrebu na túto otázku odpovedať.

Alebo i to, že ide o protest proti vláde, nefunkčnému systému a takto chcú lekári dosiahnuť zmeny, ktoré budú prospešné pre systém, zdravotníkov i pacientov. Verím, že časť lekárov naozaj chce zmeny v systéme a nejde im iba o plat. Sú hromadné výpovede tou správnou cestou? Dajú sa podľa vás požadované zmeny dosiahnuť i inak?

Nie nadarmo sa hovorí, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Toľko na margo snaženia LOZ. Čo sa týka samotných lekárov, som presvedčený, že mnohí z tých, čo nedali, ale aj dali výpovede, prahnú po zmene, spravodlivosti, práci vo fungujúcom systéme. Určite nie sú správnou cestou hromadné výpovede a šírenie anarchie. Odbory sú určite posledné z tých, komu by som, ja osobne, zveril change manažment či už v rezorte, v nemocnici, či kdekoľvek inde. Nie kvôli zaujatosti, ale preto, že ich poznám a zmena sa nedá robiť bez vedomostí, skúseností, dobrého úmyslu a s pomýleným svetonázorom.

Zmeny sa dajú robiť len komplexne, nie zbrklo ako doteraz. Detailizácia krokov, postupov je komplexná, minimálne na ďalší rozhovor.

Čo hovoríte na snahu LOZ-u zabrániť transformácii nemocníc na akciové spoločnosti? Dokonca došlo do štádia, že minister zdravotníctva prišiel s dokumentom na rokovanie vlády o tom, že a.s. nebudú.

Na úvod treba povedať, že právna forma nemocníc je „majiteľská téma“, t.j. téma MZ, určite nie téma odborov. V matematickej terminológii by sme mohli povedať, že forma a.s. je nutná, nie však dostatočná podmienka efektivity nemocníc. Vysvetlím podrobnejšie. Som zástancom zmeny n.o. na a.s.. Pri všetkých nemocniciach v sieti Svet zdravia sme tak urobili v najskoršej možnej dobe. Ale k tomu, aby sa tak udialo v štátnych nemocniciach, by mali paralelne prebehnúť nevyhnutné ďalšie zmeny a najväčším nepriateľom týchto zmien je práve politizácia nemocníc.

Téma je komplexná a dá sa rozobrať v dvoch rovinách: jednou je predstava, že všetky štátne nemocnice budú existovať naďalej solitérne (ako doteraz) alebo holdingovo. Samozrejme, štát by mal mať zo svojich nemocníc štátny holding. Tiež som venoval tejto téme veľa času na osvetu, vrátane spoluúčasti na vytvorení štátneho holdingu MH TH ako inšpiráciu, ale márne. Najlepším dôkazom zbytočnosti takejto osvety je existencia UN BA, ktorá mala byť jednou entitou, ale aj tak stále funguje ako „päť hlavý drak“.

Rokovania medzi MZ a LOZ boli i o efektivite, či financovaní nemocníc. Majú však vôbec odborári meniť a určovať, akým smerom pôjde zdravotníctvo?

Celkom iste nie. Na rokovanie treba vždy dve strany, mala sa im jasne zadefinovať deliaca čiara, za ktorú sa nevstupuje. Aby nedošlo k nedorozumeniu, odbory vedia pomenovať problém, čo nie je až také umenie, ale „diabol je skrytý v detaile“, čo je v tomto prípade exekutíva, schopnosť nájsť riešenia a následne ich zrealizovať.

Myslíte si, že LOZ má úprimný záujem o to, aby sa merala, či hodnotila ich efektivita?

Určite nie, ale tu by som ich chcel trochu obhajovať, lebo oni pravdepodobne ani nie sú na zlej strane vedome. Je to pre nich neznámy svet, veci nerozumejú a boja sa jej. Mimochodom tiež sa jedná o tému, ktorá nie je ich témou, takže ich treba vypočuť, ale to je asi tak všetko.

Diskutuje sa aj o „uprataní“ úväzkov. Aký je váš pohľad? Mal by mať lekár viacero úväzkov?

Nuž, toto samozrejme problém je, lebo sa jedná o konflikt záujmov. Ak sa vyjadrím v zdravotníckej terminológii, pacient = slovenské zdravotníctvo je prelezené metastázami úväzkov a nie je mu pomoci. Inými slovami vo firme ak ste v konflikte záujmov, tak musíte jedno z pracovísk opustiť, ak to neurobíte, sami vás vyhodia a je to tak správne. Informácie o zákaze konkurencie v pracovnom kontrakte sú bežná prax.

Teraz naspäť k slovenskému zdravotníctvu. Problém viacerých úväzkov je v pokročilom štádiu a radikálne sa už riešiť nedá. Dôsledkom je celkovo vyššia nákladovosť systému, vyššie náklady nemocníc v zmysle pravidla: „Privatizácia ziskov, socializácia strát“. Riešením je snaha privátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, kde je takýchto prípadov výrazne menej, keďže majú motivujúce mzdové ohodnotenie, platia pravidlá a lepšie si strážia vlastné náklady.

Poznám odpoveď, ale i tak sa opýtam. Myslíte si, že by mal zotrvať platový a vekový automat?

Nezodpoviem na otázku, či by mal platový automat zotrvať, alebo nie, lebo on ani nemal nikdy vzniknúť. Existencia platového automatu, ktorý je pre pracovitých a ambicióznych lekárov zbytočným, resp. trestom, pre tých druhých požehnaním. Nehovoriac o tom, že platový automat „vyháňa“ lekárov zo ŠAS do nemocníc, na ktoré sa platový automat nevzťahuje.

V zdravom pracovnom prostredí nie je existencia platových tabuliek potrebná vôbec, každý zamestnávateľ dokáže motivovať svojich zamestnancov aj bez byrokratického nástroja, akým sú platové tabuľky. Štátne nemocnice svojou mzdovou politikou bez zodpovednosti za výsledok nemocnice deformujú prostredie, nehovoriac o tom, že viaceré vytvárajú dlh voči Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni. Súkromní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti súťažia so štátnymi nemocnicami o zdravotníckych pracovníkov na tom istom trhu, ibaže pre každého platia rozdielne pravidlá.

V nadväznosti na to – ako má byť tomto nastavení lekár motivovaný robiť viac, keď jeho mzda je rovnaká alebo i menšia ako lekára, ktorý v nemocnici pôsobí viac rokov a robí menej ako on?

Jednoduchá a stále platná definícia hovorí, že mzda zamestnanca má zodpovedať množstvu a kvalite vykonanej práce. Vek zamestnanca je relevantný aspekt len za predpokladu, ak zamestnanec dokáže ponúknuť vyššiu kvalitu, dokáže učiť mladších, prinášať akúkoľvek formu pridanej hodnoty pre organizáciu a tým aj pre klienta. Vek človeka je biologický stav, zostarnutie nie je zásluha, ak nie je vyvážený tým, o čom hovorím vyššie.

Mzda zamestnanca má byť výsledkom dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom, určite by nemala byť závislá od toho, čo vyhádajú odborári, ktorí sú bez akejkoľvek zodpovednosti za organizáciu, či rezort.

Ak sledujete výstupy z rokovaní medzi MZ a LOZ. Ako to vnímate? MZ opäť ustupuje?

Nesledujem tieto rokovania detailne, keďže nie som „masochista“. Každopádne p. ministrovi držím palce, ale už teraz viem, že výsledok môže byť len zlý, alebo ešte horší. Paradoxne pred časom nastal stav, ergo dôkaz o slovenskom zdravotníctve v kríze vo forme narušenia korelácie medzi množstvom vložených peňazí do systému a dosiahnutým výsledkom. Slovenské štátne zdravotníctvo získalo schopnosť „stroviť“ akýkoľvek objem peňazí s minimálnym, alebo žiadnym dosahom na pacienta. Príkladov je neúrekom.

Pre mňa z nevysvetliteľného dôvodu odborári diktujú podmienky, chcú rozhodovať o mnohých veciach, pri tom na to nemajú ani vzdelanie, či prax. Napríklad do komisie, ktorá pripravuje DRG chce ministerstvo zdravotníctva nominovať zástupcu LOZ. „To, že chcú byť členmi výboru, je ich požiadavka ešte z prvého memoranda. A nielen to. Tí odborári idú ešte ďalej. Oni chcú hovoriť do toho, kto za ministerstvo zdravotníctva tam môže a nemôže sedieť. A takýchto prípadov by som vám dal tisíc,“ povedal Kamil Šaško v parlamente. Ale týka sa to aj vzdelávania, či novej nemocnice v Bratislave, atď. Prečo?

Myslím, že preto, lebo môžu, keďže sme im to dovolili a aj z dôvodov, o ktorých som už hovoril.

Počínanie zdravotníckych odborov najlepšie vystihuje prípad vodiča, ktorý sa rúti autom dolu strmým kopcom bez bŕzd, čo mu ale nebráni pridávať plyn..., 

Myslím, že výrok Tomáša Baťu: „Beda štátu, kde sa stal mienkotvorcom odborár“ je rovnako aktuálny aj teraz.

Ak by ste mali tú možnosť, čo by ste odporučili ministrovi do rokovania, alebo s akým návrhom by mohol prísť minister? Jeden z mojich návrhov napríklad bol, že ak lekári stiahnu výpovede, tak v prechodnom období 2-3 rokov sa nezruší platový a vekový automat (a teda ak nestiahnu, tak sa zruší v krátkom období).

Situácia, v ktorej sa slovenské zdravotníctvo ocitlo, pripomína Sofiinu voľbu. Buď Ministerstvo zdravotníctva SR ustúpi, kúpi si čas, problém kolapsu posunie v čase, alebo neustúpi a kolaps sa nastane skôr. Mimochodom pod slovom kolaps netreba rozumieť skokovú zmenu, ale „len“ zrýchlenie vyhnívania zdravotníctva. Odporúčam principiálny postoj, keďže platí, že určitá skupina ľudí považuje slušnosť za slabosť.

Zotrvajú lekári podľa vás vo výpovediach do 31.12.?

Verím, že väčšina áno, niektorí snáď nie, (smiech) keďže by konkrétnym jednotlivcom prospelo v ich vlastnom záujme, keby skúsili prácu v zahraničí vo fungujúcom systéme. V systéme, kde sa bežne odrobí celá pracovná doba a so surfovaním na sociálnych sieťach sa nevystačí.

Ak zotrvajú, čo to bude znamenať pre systém, iné nemocnice, pacientov?

Ak zotrvajú a štát ustúpi, „narastú im ešte väčšie krídla“ a pri najbližšej príležitosti sa scenár zopakuje. Len si predstavme, keby sa takto začali správať napríklad teraz v zimnom období obsluhy kotolní, či rušňovodiči, vodiči autobusov, pracovníci pekární..., Vydieranie určite nie je správna cesta.