Peter Kováč, súdny znalec a právnik

1) Nie. Vystúpil som ku 1.1.2005, odkedy nebolo členstvo povinné. Členstvo malo v mojom prípade nie že nulovú, ale mínusovú hodnotu za peniaze. Prvé čo komora  po zavedení povinného členstva chcela bolo  zaplatiť členské, ktoré bolo významnou časťou môjho mesačného príjmu a k tomu pridali ešte aj príspevok na nejaký "lekársky dom"

2) Ku činnosti komory sa nebudem vyjadrovať. Doktor Šimo svojim názormi podľa mňa otvoril mnohým členom komory oči. Osoba s takýmito názormi popierajúcimi medicínu založenú na dôkazoch nemá morálne právo zastávať v komore akúkoľvek funkciu. 

Tomáš Havran, Mladí lekári

1) Nie som členom Slovenskej lekárskej komory, pretože podľa mňa nereprezentuje hodnoty, na ktorých by mala stáť moderná stavovská organizácia. Namiesto toho, aby otvárala priestor inováciám, kvalitnému vzdelávaniu a rozvoju kompetencií, drží sa zubami-nechtami statusu quo bez sebareflexie. Snaha o spoluprácu v minulosti ma presvedčila, že cez komoru cesta k inováciám nevedie. A kým sa svet hýbe dopredu, my zostávame stáť.

2) Domnievam sa, že ak komora nebuduje svoje stanoviská na vedeckom konsenze – v medicíne, medicínskom vzdelávaní aj zdravotnej politike – potom je jej existencia zbytočná a administratívne úlohy môže prevziať ministerstvo. Ak však dôjde k morálnemu a odbornému obrodeniu, má potenciál stať sa silným hráčom v zdravotníctve a posúvať nás všetkých vpred.

Peter Stachura, poslanec NR SR a člen zdravotníckeho výboru (KDH)

1) Som členom lekárskej komory a chcem ním ostať. Členstvo v komore pokladám za svoju stavovskú česť a povinnosť. Vo väčšine krajín je členstvo v stavovskej komore povinné a predpoklad na vykonávanie lekárskej činnosti. Má to svoje opodstatnenie. Komora musí zastupovať všetkých lekárov, tak ambulantných ako nemocničných a musí byť hlavným orgánom zastupujúcim ich záujmy.

To, že sme na Slovensku dovolili nepovinné členstvo v komore a požadujeme iba registráciu je hrubá chyba. Jednota lekárskeho stavu sa rozbila, presadzujú sa individuálne skupinové záujmy nemocničných lekárov (LOZ), ambulantných lekárov (ASL, ZAP atď.) a absentuje spoločný záujem. Je paradoxné, že každý lekár, ktorý chce ísť pracovať do zahraničia, potrebuje potvrdenie o bezúhonnosti. To vydáva komora, ako orgán, ktorý vedie disciplinárne správne konania voči svojim členom.

U nás, tým, že nie je členstvo povinné, sú niektorí lekári nepostihnuteľní. Rovnako je dôležitá aj činnosť komory v oblasti sústavného vzdelávania, ja by som si kľudne vedel predstaviť aj viac kompetencií, napríklad aj čo sa týka špecializačného ďalšieho vzdelávania, tak ako je to napríklad v Nemecku.  

2) Slovenská lekárska komora by mala podľa môjho názoru prejsť zásadnou zmenou. Povinné členstvo v komore by malo ísť ruka v ruke s jej prestavbou na modernú inštitúciu a garanta odborného presadzovania záujmov všetkých lekárov na Slovensku. Myslím si, že k tomu je potrebná aj zmena volebného systému, ktorý je dnes manažovaný cez regionálne komory a do vrcholových pozícií sa dostávajú skôr ľudia bez dostatočného záujmu, vízie a rešpektu odbornej lekárskej obce.

Aj teraz prebiehajú voľby, ale nikto nevie ktorý kandidát čo presadzuje, čo chce dosiahnuť, aká je jeho motivácia. Na voľbu vrcholových predstaviteľov majú dosah iba takzvaní delegáti z regionálnych komôr. Toto sa musí upraviť, inak bude pokračovať stagnácia a postupný úpadok. Vyjadrenia pána Šima vnímam v tomto kontexte. Naozaj by som si veľmi prial, aby Slovenská lekárska komora sa stala modernou inštitúciou a nemusela bojovať o dokazovanie svojej potrebnosti. 

Marián Šoth, prezident Asociácia súkromných lekárov

1) Nie, nie som. Za mňa osobne SLK nereprezentuje stavovsky princíp organizácie, vystúpil som ešte v časoch, kedy „vládol“ LOZ vo vedení  a myslím, že sa situácia zatiaľ nezmenila.

2) Myslím, že tak ako v predchádzajúcom stanovisku, nevidím výrazné zastanie sa všetkých lekárov, osobne: aj ja budem starý a budem rád, keď ma niekto nahradí, kto bude dravý, ambiciózny a rozhľadený.

Tatiana Speváková, pediatrička

1) Členkou SLK nie som. Nikdy som v členstve nevidela zmysel a ani pri dopyte priamo v SLK som sa nedopátrala odpovede, čo by mi členstvo na rozdiel od registrácie prinieslo. Aktivitu (neaktivitu) SLK pozorujem dlhodobo a považujem ju za jednu z mnohých hibernujúcich organizácii, ktoré mohli mat zmysel a mohli byt aj v napĺňaní nášho povolania prínosom, avšak sú len bariérou.

Keď opomeniem fakt, že sa ako naša najdôležitejšia organizácia nevyjadruje a nestavia za lekársky stav v dôležitých spoločenských otázkach je pre mňa veľmi nepríjemný akýkoľvek kontakt s touto organizáciou, kde prevažne narážame na nezmyselné lehoty, potrebne schvaľovania, čakanie na stretnutia predsedníctva etc. Na maily v zásade odpovede nechodia.

Všímam si, že ako aj iné funkcie v zdravotníctve aj v SLK majú prevahu kolegovia v dôchodkovom veku a tomu aj zodpovedá, ako cela organizácia pôsobí. V zásade s teda snažím, zrejme ako väčšina kolegov v produktívnom veku a s produktívnymi pracovnými úmyslami so SLK čo najmenej interagovať.

2) O tejto situácii sa dá zrejme povedať len jediné- že ryba smrdí od hlavy. Tak ako pôsobí cela SLK, že zaspala dobu a je akosi mimo realitu, tak nejako vnímam aj vyjadrenie pána prezidenta SLK. Je to nesmierne smutne, aby organizáciu ktorá by mala byt jednou z najdôležitejších ak nie najdôležitejšou a ktorá nás má reprezentovať a zastupovať vedie človek, ktorý je ochotný dokazovať nízky stupeň svojich vedomosti takto verejne. 

Pána doktora Šima nepoznám osobne a ani jeho kariéru nesledujem, verím že má za sebou skvelú kariéru, kde pomohol množstvu pacientov. Momentálne však jeho pôsobenie vnímam skôr tragikomicky, než úctihodne.

Katarína Dostálová, pneumologička

1) Členstvo v SLK som mala od nástupu do zamestnania v r. 2004, ukončiť som sa ho rozhodla po sneme SLK, na ktorom bol netransparentným a pochybným spôsobom na poste prezidenta nahradený MUDr. Oravec.

Ten podľa mňa urobil kus náročnej práce a nezaslúžil si, aby bolo jeho pôsobenie ukončené nedôstojným spôsobom. Výraznejšie benefity členstva som neevidovala, ale počas funkčného obdobia MUDr. Oravca som mala prvý raz pocit, že SLK stojí jasne na strane vedy a medicíny založenej na dôkazoch. Rovnako som vnímala snahu SLK zlepšiť pracovné podmienky ambulantných lekárov.

2) Neevidujem žiadnu ucelenú koncepciu SLK, ani zrozumiteľnú komunikáciu voči členom a registrovaným. Hlavne neevidujem zo strany SLK disciplinárne konania voči lekárom, ktorí robia medicíne a lekárskemu stavu šírením hoaxov, konšpirácií a pomätených videí o pandémii a očkovaní neskutočnú hanbu. Už dávno mali voči nim byť vyvodené dôsledky.

Ale vzhľadom na to, že aktuálny prezident SLK svojimi vyhláseniami sám spochybňuje vedu, nie je sa čomu čudovať. Chcela by som žiť v krajine, v ktorej by SLK bola synonymom rešpektu k vede, zodpovednosti a medicínsko-etických hodnôt. Asi si na také časy ešte budem musieť počkať. 

Ľudmila Kubincová, diabetologička

1) Áno, zatiaľ som nestihla vystúpiť.

2) Viac než negatívne. Vyjadrenia prezidenta Šima vnímam ako urážku, na základe ktorej možno konečne z komory vystúpim. 

Maroš Rudnay, radiológ

1) Nie som členom SLK. Keď som sa vrátil na Slovensko z Českej republiky, vedel som, že na Slovensku nie je členstvo povinné a vedel som, že viacerí lekári, ktorých som si veľmi vážil zo SLK vystúpili, čo ma nabádalo k opatrnosti. Zároveň som v tom (v členstve) nebadal žiadny významnejší prínos, takže som do SLK nevstúpil.

Keď sa prezidentom stal dr. Oravec a dal urobiť dnes už legendárny audit, ktorý bol následne zverejnený. Vzhľadom na to, čo zistil, som bol veľmi rád, že som členom SLK nikdy nebol. Ale jeho snahu o metaforicky povedané „vyčistenie Augiášovho chlieva“ som vnímal pozitívne a ak by sa boli pomery zmenili, možno by som bol aj do komory vstúpil. Lenže keď sa SLK dr. Oravca zbavila tak, ako sa zbavila, a súčasné vedenie sa „dostalo k moci“ takým spôsobom ako sa dostalo, tým momentom táto organizácia pre mňa stratila akúkoľvek stavovskú a morálnu relevantnosť a keby som bol členom, v tomto momente by som okamžite členstvo zrušil.

2) Ako som písal vyššie - súčasné vedenie SLK na čele s prezidentom SLK s ohľadom na okolnosti, ako sa do vedenia dostalo je pre mňa nezlučiteľné s tým, aby som túto organizáciu spolufinancoval a bol s ňou akokoľvek spojený. Aj keby sa toto všetko nestalo, po liste pána prezidenta SLK ohľadom covidu-19 by som reagoval rovnako.

Jednoducho povedané - na čele SLK je pre mňa s členstvom (momentálne už „multifaktorovo„“) absolútne nezlučiteľný človek a kým to tak bude (a kým sa nevyrieši všetko, čo sa auditom dr. Oravca zistilo), plánujem existenciu SLK ignorovať tak, ako doteraz (podotýkam, že „výpalné“ za register platím poctivo každý rok).

Tomáš Szalay, poslanec NR SR a člen zdravotníckeho výboru

1) Nie som. Nevidím v členstve pridanú hodnotu pre seba.

2) Je celkom jedno, kto je prezident komory. Pri aktuálnom nastavení kompetencií nevidím odôvodnenie pre existenciu zákonom vytvorených komôr. Ak to mám posudzovať podľa osobného názoru, za posledných 25 rokov si pamätám len dvoch prezidentov komory, s ktorými sa dalo normálne rozprávať o zdravotníctve - profesor Gajdošík a doktor Oravec. Výroky prezidenta Šimu o pandémii mi prídu veľmi nešťastné, a len podčiarkujú môj názor na komoru.

Marek Pytliak, riaditeľ nemocnice Penta Hospital Svidník

1) Nie som členom SLK a ani som nikdy nebol. Po pravde, ak by registrácia v SLK nebola povinná, nebol by som v tejto, podľa mňa zbytočnej a spolitizovanej organizácii ani registrovaný, pretože ako lekár pri lôžku v tom nevidím absolútne žiadny benefit. Navyše, v ostatnej dobe sa nestotožňujem ani s vyjadreniami a činmi (event. nečinnosťou) vedenia SLK.

2) Vyjadrenia súčasného prezidenta SLK sú minimálne nešťastné. Ako lekára, ktorý aktívne pracoval na kovidovom oddelení a počas tretej vlny jasne videl rozdiel v osudoch neočkovaných a očkovaných pacientov. V reakcii na vyjadrenia pána prezidenta SLK o „potláčaní nesprávneho názoru“ si pomôžem citátom od Marca Aurélia „Názor 10 000 ľudí nemá žiadnu hodnotu, ak nikto z nich o tej téme nič pravdivé, dobré, užitočné nevie“.

Jana Kollerová, endokrinológ, člen Výboru Slovenskej endokrinologickej spoločnosti

1) Nie som členom SLK. Vystúpila som už pred rokmi, pretože mi chýbalo to, čo som od komory očakávala  - stáť za lekármi naprieč odbornosťami, za ambulantnými aj nemocničnými lekármi, mladými i staršími, na vidieku aj v mestách. Očakávala som že SLK bude hájiť medicínu založenú na dôkazoch v čase dezinformácií, bude obhajovať postavenie lekára ktoré si zaslúži po náročnom štúdiu a pri náročnej práci, že dobre fungujúca komunita pomôže udržať na Slovensku i mladých lekárov. Že komoru bude počuť a vidieť v médiách. Väčšina z toho sa neudiala.

2) Veľmi citlivo (najmä po období covid19) vnímam vyjadrenia lekárov ku odborným témam ktoré sa často vôbec nepribližujú ich špecializácii. V dobe konšpirácií, neregulovaných sociálnych sietí, prepolitizovania medicínskych tém, považujem za nevyhnutné, aby sa témam očkovania a infekcií venovali lekári špecialisti s adekvátnym vzdelaním a praxou v odbore imunológie, infektológie, pneumológie, a intenzívnej medicíny resp. aby sa tí ktoré sa k téme vyjadrujú opierali o názory  rešpektovaných medzinárodných inštitúcií a odborných spoločností, na základe  medicíny založenej na dôkazoch.

Vyjadrenia prezidenta SLK zľahčujúce závažnosť pandémie covid 19 a spochybňujúce očkovanie sú veľmi nešťastné a považujem ich za ohrozenie verejného zdravia. Som presvedčená, nereprezentujú názor väčšiny slovenských lekárov ani medzinárodných odborných odporúčaní, čo je u predstaviteľa najväčšej stavovskej organizácie lekárov smutné. A zrejme im chýba skúsenosť s priamym kontaktom starostlivosti o pacientov s covidom. A len dúfam, že opäť nebude príležitosť na to, aby si to lekári ktorí sa z covidu smejú a proti očkovaniu vystupujú, mohli sami vyskúšať na oddeleniach.

Jaroslava Orosová, prezidentka Zväzu ambulantných lekárov

1) Áno, v súčasnosti som ešte členkou Slovenskej lekárskej komory. Moje členstvo vzniklo v období, keď som zakladala vlastnú ambulanciu a bolo potrebné požiadať o licenciu na samostatný výkon povolania – čo si v tom čase vyžadovalo aj členstvo v komore. Členstvo som si následne ponechala najmä kvôli výhodnému profesijnému poisteniu, prístupu k odbornému vzdelávaniu a aktuálnym informáciám.

Zároveň to pre mňa predstavovalo prejav podpory a spolupatričnosti s novým, progresívnym vedením SLK pod taktovkou vtedajšieho prezidenta MUDr. Pavla Oravca. V súčasnosti však, vzhľadom na aktuálne smerovanie komory, jej verejné postoje, ako aj vzhľadom na rozsah aktivít a praktickú pomoc, ktorú za posledné roky poskytuje Zväz ambulantných poskytovateľov ako profesné združenie, vnímam, že mi pre pocit profesijnej opory a ochrany postačuje práve členstvo v tejto organizácii. Za daných okolností v členstve v SLK neplánujem pokračovať.

2) Je mi nesmierne ľúto, že Slovenská lekárska komora sa pod súčasným vedením vyjadruje k verejnému dianiu, ktoré dnes dramaticky ovplyvňuje stav a vyhliadky slovenského zdravotníctva, len minimálne – a ak vôbec, tak len veľmi vágne a neadresne.

Som presvedčená, že práve SLK by mala byť ako profesijná autorita prvá, ktorá sa jasne a verejne postaví proti nevedeckým naratívom, systematickému spochybňovaniu vedecky overených faktov, nerešpektovaniu autority WHO, a tiež proti dlhodobému zanedbávaniu zdravotníctva zo strany vládnych predstaviteľov.

Prezident Slovenskej lekárskej komory by mal byť hlasom, ktorý dôrazne pripomína význam medicíny založenej na dôkazoch – a jej neoddeliteľnou súčasťou je aj vakcinácia. Mal by byť odbornou oporou pre všetkých lekárov a zdravotníkov, a zároveň poskytovať spoločnosti dôveru, že medicína na Slovensku stojí na pevnom, odbornom a etickom základe. Takýto postoj dnes žiaľ chýba – a s ním chýba aj pocit profesijnej ochrany, jednoty a odborného vedenia, ktoré by komora mala svojim členom poskytovať.

Andrea Letanovská, primárka OAIM, Národný onkologický ústav, podpredsedníčka strany Demokrati

Áno, členkou Slovenskej lekárskej komory som už 20 rokov a musím povedať, že najmä ostatné obdobie je pre inštitúciu skúškou, či ustojí jednak obrovský dezinformačný tlak a na druhej strane, ako využije svoju autoritu a vplyv na upokojenie vášní, najmä v súvislosti s aktivitami splnomocnenca vlády SR pre prešetrenie pandémie. Slovenská lekárska komora musí byť ambasádorom expertízy a odbornosti. Ak rezignuje na fakty a bude súhlasiť alebo mlčať v konfrontácii s bludmi, ktoré sa šíria verejným priestorom, najmä z úst p. Kotlára, Slovenská lekárska komora stratí svoje renomé a mnohých členov.

Za seba vyhlasujem, že nielen z úcty voči môjmu povolaniu ale aj pre zodpovednosť, ktorú ako politička mám, budem vždy stáť na strane vedy, expertov a nespochybniteľných faktov. Ak SLK nebude jednoznačne presadzovať medicínu založenú na dôkazoch a bude dávať priestor bludárom, nevidím dôvod na pokračovanie v mojom členstve.