Táto vyhláška stanovuje presne, akú sumu peňazí musia jednotlivé zdravotné poisťovne poskytnúť do jednotlivých typov zdravotnej starostlivosti,  čiže napríklad nemocniciam, všeobecným lekárom, ambulantným  špecialistom, záchrankám, koľko presne musia dať na lieky či  zdravotnícke pomôcky.

{{suvisiace}}

Zdravotné poisťovne týmto krokom prichádzajú o časť svojej dôležitej autonómnej úlohy v pluralitnom systéme, a to manažovať nákup zdravotnej starostlivosti podľa potrieb svojho poistného kmeňa, ktorý sa svojou skladbou naprieč poisťovňami líši.

Niektoré poisťovne by napríklad chceli viac motivovať svojich poistencov na preventívne programy a presunúť časť poskytovanej zdravotnej starostlivosti z drahšej ústavnej do lacnejšej ambulantnej alebo na telemedicínu, ale rozhodnutie súčasných vládnucich politikov a úradnícke určenie jednotlivých obligatórnych súm im to fakticky znemožňuje.

{{odporucane}}

Predmetná vyhláška výrazne sťažuje zdravotným poisťovaniam odlišovať sa navzájom. Hrá aj proti efektívnemu nákupu zdravotnej starostlivosti, keďže v jednotlivých segmentoch zdravotníctva sú stanovené sumy, ktoré musia poisťovne vyčerpať.

Navyše tu už máme po novom aj striktne regulovaný zisk zdravotných poisťovní presne stanoveným percentom, takže ďalšie obmedzovanie poisťovní štátnym dirigizmom pri alokácii peňazí je kontraproduktívne.

Pacient z takéhoto pomýleného prístupu k "programovému rozpočtovaniu" nebude profitovať, skôr naopak. Je smutné, že takýmito nevhodne nastavenými reguláciami sa vzďaľujeme od konkurenčného pluralitného systému verejného zdravotného poistenia a približujeme sa smerom k "unitáru" alebo dokonca až k centralizovanému štátnemu systému zdravotníctva bez zdravotných poisťovní.

V kontexte blížiacich sa parlamentných volieb by sa kandidujúce strany mali jasne vysloviť, ako si predstavujú fungovanie nášho zdravotného systému, aby aj voliči jasne vedeli, koho idú voliť a neboli potom prekvapení, čo ich zástupcovia v parlamente a vo vláde presadzujú.