Kamenický: Nevyrušujte, tu režeme ambulancie
Ak niekto zavedie transakčnú daň po vzore Venezuely a Maďarska, mal by radšej držať jazyk za zubami. Vo svojej odpovedi na novinársku otázku na margo transakčnej dane o sebe povedal všetko (niežeby sme pred tým už skoro všetko o Kamenickom nevedeli), „pozrite sa, koľko majú zisky v tých ambulanciách. Koľko majú platy v tých ambulanciách“.
Zlý zisk, dobrá strata & dlhy?
Zisk je ekonomická, nie morálna hodnota, no averzia voči zisku predsa len niečo prezrádza o Kamenickom. Zrejme mu je omnoho bližší negatívny zisk, ergo strata. Nečudo, vlády, kde sa objavil SMER, vždy hospodárili s rozpočtovým deficitom (áno, rovnako ako všetky vlády v histórii Slovenska) a to aj v čase najväčšej ekonomickej konjunktúry, ktorú Slovensko zažilo. Pochopiteľne po vláde Mikuláša Dzurindu vol.II.
{{suvisiace}}
Zároveň to niečo hovorí o mentálnom nastavení Kamenického v zdravotníctve. Počuli ste niekedy, že by Kamenický kritizoval stratové a zadlžené štátne nemocnice, kde vládne prezamestnanosť, privysoké platy a nemocnice platia faktúry v priemere takmer 400 dní po splatnosti? Mimochodom, to nekonštatujeme už roky len my v našich článkoch, no najnovšie konštatuje aj organizácia, ktorá pod súdruha Kamenického patrí, ergo Útvar hodnoty za peniaze.
Ak už chceme ekonomickým pojmom dodávať morálny prívlastok, tak strata a dlhy sú nemorálne, zisk je správny, žiadaný a potrebný. Kamenický buď netuší alebo cielene ignoruje, že ambulancie alebo akýkoľvek iný podnikateľský subjekt, ktorý generuje zisk a ktorého zamestnanci majú dobré mzdy (pričom značná časť majiteľov ambulancií si zrovna štedré mzdy nevypláca), platia štátu výpalné pod hrozbou uvrhnutia do gulagu. Táto legalizovaná krádež sa nazýva dane a odvody. A transakčná daň je krádežou na kvadrát.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
{{odporucane}}
Smutné je skôr to, že dnes sociálne siete zaplavili posty, kde si ešte aj socialisti konečne uvedomili, čo za zverstvo sú dane ako také. Uvedomili si to konečne vďaka bankám, ktoré im strhnú za každú platbu istý obnos peňazí (už zdanených a zaťažených odvodmi) a rovnako im banka stiahne transakčnú daň v prípade, ak si z bankomatu vyberú peniaze (rovnako už raz zdanené).
Škoda, že si doteraz všelijakí socani nefotili každý jeden bloček a ideálne rovnako neprečítali jeho znenie. Možno by z hrôzou zistili, že každá jeden bloček je zaťažený DPH.
Diskriminácia ako súčasť DNA
Diskriminácia a etatizmus bez brehov je minimálne deklaratórne v DNA drvivej časti politických strán, SMER pochopiteľne nevynímajúc. Ak ambulancie dosahujú zisky, skladajú sa tým aj na Kamenického diletantské deficitné rozpočty na trináste dôchodky, na ktoré pochopiteľne máme, problém je, že nemáme na jedenáste a dvanáste, na trojmiliardovú sekeru Sociálnej poisťovne, na bezplatné vlaky a ďalšiu legalizovanú politickú korupciu, za ktorú si SMER kupuje dvadsať rokov hlasy voličov.
Kamenickému nevadí, že diskriminácia je na Slovensku zakázaná, inak by nemohol zaťažiť transakčnou daňou všetkých, okrem nemocníc, ktoré sú príspevkovými organizáciami ministerstiev. Ambulancie platia všetky dane, vrátane tej transakčnej a nemôžu si dovoliť neplatiť svoj personál, dodávateľov a rovnako dodržujú zákon a platia sociálne a zdravotné odvody.
Kamenický zároveň zrejme netuší, že ambulancie sme nemuseli oddlžovať za 2,5 miliardy € od roku 2000, pričom sektor bol de facto cez spoločnosť Veriteľ za éry Rudolfa Zajaca oddlžený na nulu. Rovnako ambulancie, pán súdruh minister, štátu nedlžia približne pol miliardy na sociálnom poistení. Ambulancie nemajú aktuálny dlh minimálne 800 miliónov €. Kvôli ambulanciám nečelíme konaniu Európskej komisie, ktorá bojuje s oneskorenými platbami.
Kamenický zároveň netuší (štátny tajomník ministerstva financií by mu to mohol vysvetliť), že ambulancie poskytujú 60% zdravotnej starostlivosti a ak by sme do ambulantu investovali a nie ho devastovali jeho nezmyselnými daňami a štátnymi intervenciami, tak by ten sektor rozkvitol a reálne by dokázal prispieť k zlepšeniu štatistiky o odvrátiteľných úmrtiach.
Kamenický netuší a problém etatistov je, že raz im dôjdu peniaze iných ľudí. Alebo sa tí ľudia zodvihnú a odídu.
