OZDRAVME.SK
OZDRAVME.SK
OZDRAVME.SK

Kráľovstvo krivých zrkadiel poslanca Stachuru

Súčasný poslanec KDH a v minulosti štátny tajomník ministerstva zdravotníctva (nominant OĽaNO) uverejnil pred niekoľkými dňami komentár, v ktorom si vylial srdce nad neprávosťami sveta. Teda presnejšie mediálneho a konferenčného priestoru.

Kráľovstvo krivých zrkadiel poslanca Stachuru

@ Facebook P.S., E.CH.

  • Komentáre |  03.01.2024 |  Šimon Jeseňák

Vo svojom komentári sa poslanec Stachura mierne opustil a svetu vykričal, že v médiách a na konferenciách majú priestor odborníci, ktorí nesúhlasia s jeho v princípe čírym etatistickým videním zdravotníctva.

Petrovi Stachurovi prekáža, že verejnú mienku ovplyvňujú analytici, ktorí nie sú platení z verejných zdrojov, teda v preklade do slovenčiny analytici, ktorí nie sú nacucnutí na štátny cecok. Stachurovi rovnako prekáža, že v jeho článku spomínaní analytici majú silný vplyv na formovanie politických rozhodnutí.

Analytici na pódiu, Stachura v hľadisku

Jadro Stachurovho článku tvorí vyplakávanie nad tým, že do médií a na zdravotnícke konferencie pozývajú firmy tých, ktorých pozvať chcú, teda i analytikov, ktorých Peter Stachura v článku spomína v mnohých častiach. AI by dokázala Stachurovo posolstvo dešifrovať nasledovne: „Prečo do médií a na konferencie nepozývate naozajstných, erudovaných odborníkov, teda mňa?“ Tolerovaná by zrejme bola i Stachurova niekdajšia dvojička na ministerstve zdravotníctva Jana Ježíková. Tá vo funkcii skončila podobne ako Stachura v princípe ihneď potom, čo na čele ministerstva skončil Marek Krajčí.

Peter Stachura v článku hovorí i o tom, že médiá dávajú nevyvážený priestor vybraným analytikom. Podľa Stachuru sú to predovšetkým Dušan Zachar z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), analytik z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský a analytici Martin SmatanaMichal Štofko (aktuálne štátny tajomník, nominant Hlasu-SD) zo spoločnosti Msquare.

Stachura sa v článku zmieňuje i o tom, že v minulosti dostávali mediálny priestor aj ľudia, ktorí spoluvytvárali a následne implementovali reformu zdravotníctva za éry ministrovania Rudolfa Zajaca počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Členovia reformného tímu následne založili Health Policy Institute (HPI). Z článku pána poslanca nie je zrejmé, kto iný, ak nie tím, ktorý spolutvoril a implementoval reformu, by mal mediálny priestor dostať.

V HPI totiž pracovali okrem spoluautora reformy Petra Pažitného aj Tomáš Szalay (v súčasnosti poslanec NR SR za SaS, Henrieta Tulejová (Advanced Institute), Angelika Szalayová (ministerstvo zdravotníctva) či Roman Mužik (ZP Dôvera). Každý jeden z ľudí, ktorí pôsobili v HPI, sa zdravotníctvu a zdravotným politikám venujú desiatky rokov, nuž a to je zrejme aj dôvod, prečo dostávajú v médiách veľký priestor.

HPI počas svojej stále aktívnej, i keď do značnej miery v súčasnosti utlmenej činnosti vydal množstvo publikácií, analýz a komentárov a desiatky ďalších článkov.

Think-tank INESS má na konte rovnako množstvo publikácií o zdravotníctve, podcastov a článkov, takže to je i dôvod, prečo médiá Martina Vlachynského, Mateja Bártu a ďalších ľudí z INESS oslovujú. Opäť pomerne jednoduchá odpoveď na ešte jednoduchšiu demagógiu. Identické platí i pre INEKO a Dušana Zachara, keďže sa zdravotníctvu systematicky a dlhé roky venuje napríklad aj na portáli kdesaliecit a okrem iného INEKO roky zverejňuje aj hodnotenie Nemocnice roka.

Dôvody, prečo médiá oslovujú práve týchto analytikov, sú teda azda dostatočne zrozumiteľné. Dôvod, prečo médiá neposkytovali priestor napríklad Petrovi Stachurovi, je triviálny – nemali o neho záujem až do chvíle, keď sa stal kandidátom KDH v parlamentných voľbách.

Kefalín! A čo vy si predstavujete pod takým slovom: ten „správny“ analytik?

Na pripomenutie: počas uplynulých takmer štyroch rokov bol Peter Stachura politickým nominantom OĽaNO a Mareka Krajčího, následne pracoval pre Agel (čo v článku zabudol spomenúť) a následne, keď sa loď menom OĽaNO potápala, zmenil stajňu z OĽaNO na KDH. Navyše poslanec Stachura nie je analytikom, takže je pochopiteľné, že istý čas priestor v médiách ako lekár nedostával,

Obdobné platí aj pre Janu Ježíkovú, ktorú Peter Stachura explicitne v článku nemenuje, no spomína ju vo svojom facebookovom statuse ako príklad nezávislej analytičky.

Jana Ježíková bola rovnako štátnou tajomníčkou a politickou nominantkou OĽaNO, takže tváriť sa, že exštátna tajomníčka je nezávislou analytičkou, si vyžaduje dávku predstavivosti. Jana Ježíková bola ešte donedávna nominantkou OĽaNO v troch dozorných radách NÚSCH, SÚSCH a VÚSCH a ešte aj dnes pôsobí ako členka správnej rady ÚDZS, čo je rýdzo politická funkcia.

Čo je dovolené Bohovi, nie je dovolené volovi. Špeciálne pri argumentácii Petra Stachuru, ktorý kritizuje, že bol Martin Smatana predsedom dozornej rady VšZP a zároveň majiteľom vlastnej firmy Msquare.


Firma? Vadí! Nominant OĽaNO? Nevadí!

Takže skúška správnosti: byť členom dozornej rady a mať vlastnú súkromnú firmu = vadí a zároveň sa rovná nemožnosti byť nezávislým analytikom. No byť exštátnou tajomníčkou (za OĽaNO) + členkou dozorných rád troch štátnych kardioústavov (nominácie OĽaNO) + členkou správnej rady ÚDZS (za OĽaNO) = nevadí a Jana Ježíková nezávislou analytičkou byť môže. Navyše člen správnej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je číro politická funkcia, do ktorej Janu Ježíkovú nominovala vláda SR na čele s OĽaNO.

Médiá, analytici, politici a komici

Poslanec Stachura to síce vo svojom komentári neartikuluje úplne otvorene, no v princípe naznačuje, že Penta, Union, Agel a ďalší súkromní hráči na trhu ovplyvňujú alebo ovládajú médiá do takej miery, že dokážu presadiť, aby sa v médiách (všetkých formátov) objavovali a priestor dostávali práve vyššie spomínaní analytici.

Denník N vznikol na protest proti tomu, že finančná skupina Penta kúpila časť denníka SME. Predstava, že by novinárov, ktorí pôsobia v Denníku N, briefoval a inštruoval o tom, koho si do relácie alebo na rozhovor pozvať, niekto z Dôvery, zo Sveta zdravia, z Dr. Max alebo inej firmy, je scestná za hranicu príčetnosti.

Podobne absurdná je predstava o tom, že napríklad Zuzana Kovačič Hanzelová, ktorá v takmer každom rozhovore o zdravotníctve rieši tému, či je pôsobenie Penty v sektore prínosom, prijíma inštrukcie od súkromných stakeholderov o tom, koho si do relácie pozvať a koho nepozvať. Spomínaná predstava je asi taká pravdepodobná, ako že honoráre za pozývanie tých správnych politikov alebo analytikov vypláca novinárom niekto z partnerov Penty osobne v keši a v šekeloch pri pamätníku Chatama Sofera za splnu mesiaca. Obdobný postoj majú k najväčším stakeholderom aj Aktuality.

Selektívny prístup k dátam?

Podľa poslanca Stachuru je problémom i to, že analytici majú prístup k veľkým dátam prostredníctvom funkcií v rôznych štátnych alebo neštátnych inštitúciách. Táto demagógia sa dá vysvetliť v princípe dvoma spôsobmi. Prvým je, že poslanec Stachura netuší o existencii infozákona, na základe ktorého môže mať prístup k dátam ktokoľvek.

Autor tohto článku dostal akékoľvek dáta od neštátnych firiem vždy a bez akýchkoľvek zbytočných zdržaní a dáta od VšZP (za éry Richarda Strapka po právnych peripetiách, po nástupe Ľubice Hlinkovej v princípe obratom) s väčšími či menšími problémami tiež. Prístup k dátam a informáciám napríklad o auditoch Plánu obnovy a odolnosti SR dostal autor tohto článku po právnych patáliách taktiež.

Poslanec Stachura a strana KDH má v tíme viacerých asistentov, ktorí v prípade potreby za pána poslanca infožiadosť môžu podať, a presne týmto spôsobom sa člen zdravotníckeho výboru bude vedieť k dátam dostať.

Vplyv na politické strany a Stachurovo kráľovstvo krivých zrkadiel

Pre poslanca Stachuru je problémom i to, že firma (nie think-tank, ako klamlivo alebo z nevedomosti a zo šlendriánstva uvádza Stachura vo svojom článku) Msquare organizovala pre politické strany bezplatné workshopy. Tieto workshopy, ako správne poznamenal Stachura, sa konali pred predčasnými parlamentnými voľbami a skutočne sa ich zúčastňovali predstavitelia politických strán.

Pán exštátny tajomník Stachura (nominant OĽaNO) však čitateľom iste len preto, že na to zabudol, a v žiadnom prípade nie preto, že isté informácie je pohodlnejšie zamlčať, neuviedol, že týchto workshopov sa bez nátlaku zúčastňovala i Monika Kolejáková spoločne so svojím tímom. Svoju účasť na workshopoch osobne potvrdila i samotná Monika Kolejáková počas telefonického rozhovoru. Predpokladám, že KDH a jej predstavitelia chodia na tie akcie, kde dostanú pozvanie a kde chcú ísť. Iste pravdou je, že sa týchto workshopov nezúčastňoval samotný Peter Stachura – načo by to robil? Vie už všetko.

Perličkou je i to, že sa týchto workshopov zúčastňoval aj Stachurov bývalý šéf a ideový súputník Marek Krajčí. A ešte jedna perlička ako bonus, nový rok treba začať s úsmevom na perách: týchto workshopov sa zúčastňovala aj strana Modrí, ktorú na týchto stretnutiach reprezentovala, chvíľka napätia: nezávislá analytička Jana Ježíková.

Na týchto workshopoch sa zúčastnili zástupcovia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Asociácie štátnych nemocníc, Útvaru hodnoty za peniaze, komôr, predstavitelia VÚC, Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, analytici ministerstva zdravotníctva, predstavitelia všetkých troch zdravotných poisťovní, NIHO (Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve), ale aj Stachurov poslanecký kolega František Majerský ako predstaviteľ Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov.

Cielená demagógia alebo účelové vynechanie faktov?

Peter Stachura má pravdu v tom, že účastníkmi jednotlivých workshopov a panelových diskusií boli skutočne okrem iných i Dušan Zachar, Peter Pažitný a Martin Vlachynský. Táto samotná veta by bola naozaj na zdvihnuté obočie. Kompletná informácia však znie takto: štyroch workshopov sa zúčastnilo dokopy štyridsať analytikov či zdravotných expertov a medzi nimi boli naozaj i títo traja spomínaní analytici.

Pre istotu ešte raz: dokopy na týchto workshopoch v panelových diskusiách účinkovalo 40 spíkrov a traja z nich boli Pažitný, Zachar a Vlachynský.

Vplyv hodnotenia predvolebných programov na výsledok volieb

Peter Stachura vo svojom článku uvádza o. i. aj to, že „jedným z mnohých príkladov, ako sa dá verejná mienka analytikmi ovplyvniť, je aj predvolebné hodnotenie programov politických strán“.

V hodnotení predvolebných programov jednotlivých strán pre zdravotníctvo vyhrala SaS. Naopak, program strany SMER, teda víťaza volieb, získal len 11 zo 100 bodov, kým program KDH získal 47/100 bodov. Nuž a vplyv analytikov na verejnú mienku je taký markantný, že SaS ledva preliezla do parlamentu. Ale viem, nekazme si príbeh pravdou.

Kult Etátu

Podľa Petra Stachuru sú „vo vyspelom svete názoroví lídri zvyčajne uznávané osobnosti, ktoré sa opierajú o bohaté vedecké a pracovné skúsenosti, ich názory sú v súlade s medzinárodnými zvyklosťami a podložené silou dôkazov. Zvyčajne sú to ľudia z nezávislých inštitúcií platených z verejných zdrojov“. Čo chcel Peter Stachura touto skvostnou myšlienkou povedať, isté nie je, no dá sa odhadnúť, že chce taktne naznačiť, že, tí, ktorí sú platení štátom, sú tí nezávislí, slušní a odborní, kým tí, ktorí nie sú pupočnou šnúrou prilepení k štátnemu rozpočtu, sú v tomto príbehu záporáci.

KDH bola svojho času, dnes už v dobách mýtov a legiend, stranou, ktorá bola pravicová, konzervatívna a fiškálne zodpovedná. Dnes je KDH v zdravotníctve diametrálne odlišnou entitou s rétorikou naľavo od sociálnej demokracie: „Slovenskí mienkotvorní analytici neustále opakujú potrebu neviditeľnej ruky trhu, ktorá jediná dokáže vyriešiť všetky nahromadené problémy slovenského zdravotníctva, a tak navodzujú dojem, že toto je jediná správna cesta. Naopak, všetko, čo ide proti záujmom kapitálu, vnímajú veľmi negatívne“ (Ľubos Blaha approves).

Lajtmotívom článku je i to, že súkromné firmy sponzorujú alebo spolupracujú s analytikmi a think-thankmi. Nuž, v kapitalistickej spoločnosti je všetko financované biznisom. Samozrejme okrem štátu, ktorý je pod hrozbou násilia financovaný legálnou krádežou, ktorá sa vznešene nazýva daňami.

Kresťanskodemokratické hnutie v druhej vláde Mikuláša Dzurindu, keď rezort zdravotníctva viedol Rudolf Zajac, pomohlo presadiť jedinú reformu, ktorá sa na Slovensku v zdravotníctve realizovala, no dnes je KDH v područí etatistu. Je to o to podivuhodnejšie, že členom KDH je stále aj Ivan Uhliarik, teda exminister zdravotníctva, ktorý presadzoval transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti. Nuž a dnes? Transformácia nemocníc je pre minimálne časť KDH záujmom kapitálu.

Odpoveďou etatistu na akúkoľvek otázku je viac štátu, je preto zvláštne, že jeden z mála silných analytických útvarov, ktorý na Slovensku fungoval, ergo IZP, skončil pod vedením Mareka Krajčího a v čase, keď bol štátnym tajomníkom Peter Stachura. Pripomeňme si, že v tom čase v IZP pôsobili Martin Smatana a Michal Štofko.

Peter Stachura vo svojom článku, v ktorom buď cielene, alebo úplne zámerne ignoruje fakty, ukázal, že aj zdravotníctvo má svojho Eduarda Chmelára.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Miriama Letovanec: Oskar Dvořák bojuje proti novej nemocnici v Spišskej Novej Vsi

Miriama Letovanec: Oskar Dvořák bojuje proti novej nemocnici v Spišskej Novej Vsi

Ak by poslanec Oskar Dvořák (Progresívne Slovensko) z nejakého dôvodu chcel prekaziť projekt výstavby novej nemocnice v Spišskej Novej Vsi z Plánu obnovy a odolnosti, jeho verejné konanie by v posledných dňoch nevyzeralo inak.

Ján Mikas: Ten, ktorý prežil pandémiu covid-19, no neprežil tlak zrážača semaforov

Ján Mikas: Ten, ktorý prežil pandémiu covid-19, no neprežil tlak zrážača semaforov

Hlavný hygienik SR skončil vo svojej funkcii. Zhodou okolností sa tak stalo po verejnom apeli Andreja Danka.

Komentár: 100 dní vlády Dolinkovej sa pozitívne hodnotiť nedá

Komentár: 100 dní vlády Dolinkovej sa pozitívne hodnotiť nedá

Hodnotenie prvých 100 dní vlády z pohľadu ambulantného sektora.