Titulnú otázku som dostal ako tému diskusie na nedávnej konferencii Vizionári. Tento typ otázok je často pozvánkou do neproduktívneho amatérskeho filozofovania. No zároveň sa verejná debata nedá posúvať bez toho, aby sme sa nedotýkali aj fundamentálnych vecí.
Odpoveď je šalamúnska – mali by sme sa pýtať inú otázku. Väčšina ľudí správne tuší, zdravotníctvo nie je zadarmo a niekto niekde nejako za neho platí. Časť ľudí dokonca tuší, že existujú zdravotné odvody a tí najinformovanejší dokonca vedia, koľko eur z výplaty na ne platia.
To, čo by sme skôr mali vysvetľovať, je spoluzodpovednosť. Verejné zdravotníctvo ako súčasť nárokovateľného sociálneho systému spoluzodpovednosť v ľuďoch potlačilo. Nepíšem len o spoluzodpovednosti za zdravie, kde je to samozrejmé - žiaden systém, žiadna regulácia nezmení to, že sami sebe si vždy budeme najlepšími preventistami. Píšem o spoluzodpovednosti za ekonomické fungovanie systému.
Pri dôchodkoch táto kultúrna zmena už prichádza. Dnes je ťažké stretnúť tridsiatnika, ktorý by úprimne veril, že verejný dôchodkový systém mu v starobe finančne zabezpečí udržanie životného štýlu. Veľká časť ľudí chápe potrebu sporenia a investovania, -hoci chápať ani tu ešte neznamená konať.
Takúto zmenu myslenia potrebujeme aj v zdravotníctve a ideálne čo najskôr. Aj v tomto prípade má zmysel sporenie a investovanie, no na mysli mám skôr uvedomenie si vzácnosti zdravotných služieb a tovarov a zmenu motivácií pri ich čerpaní.
Toto uvedomenie si však nepríde náhlym osvietením más, ani cez edukačné kampane. Obed zadarmo musím zjesť, inak ho zje niekto iný. Zmenu správania vyvolá až zmena systému, ktorý musí s väčšou mierou spoluzodpovednosti rátať.
Martin Vlachynský, INESS
© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.