Ministerstvo zdravotníctva SR sa pred niekoľkými dňami postaralo o mediálny rozruch.
Azda ani samotné ministerstvo nepredpokladalo, čo spôsobí zverejnenie návrhu vyhlášky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti príslušného násobku hrubého domáceho produktu pre stanovenie prahovej hodnoty posudzovaného lieku.
Chaosu bolo možné (z časti) predísť, ak by zverejneniu vyhlášky predchádzala odborná diskusia. Ministerstvo síce pred pár týždňami zorganizovalo workshop k liekovej politike. Avšak z reakcií bývalej prezidentky Asociácie na ochranu práv pacientov Márie Lévyovej a Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) vyplýva, že diskusia o prahovej hodnote neprebehla.
Minister zatiaľ nepodpísal
Ako som začala písať tento text, nebolo jasné, ako to dopadne. Spomenula som si ale na jedného z ministrov. A to na Vladimíra Lengvarského, ktorý po štvrtej tej istej otázke k očkovaniu neregistrovanou vakcínou Sputnik reagoval v zmysle, že pri očkovaní touto vakcínou máme dve možnosti: buď budeme očkovať Sputnikom alebo nebudeme očkovať. V podobnej situácii sa ocitol súčasný minister Kamil Šaško. V súvislosti s dotknutou vyhláškou mal dve možnosti: buď podpíše alebo nepodpíše.
Kým sa minister rozhodoval, AIFP, lekári a pacientske organizácie začali biť na poplach. Návrh podľa nich ohrozí alebo zníži vstup väčšiny liekov ako aj to, že sa budú už zaradené lieky dekategorizovať, čiže nebudú hradené z verejného zdravotného poistenia.
Pacienti sa mobilizovali a z rezortu prišla odvážna a razantná reakcia: „Ministerstvo intenzívne pracuje na zásadných zmenách v liekovej politike, ktorá je prioritou ministra zdravotníctva Kamila Šaška a v krátkom čase bude o nich informovať na tlačovej konferencii“.
Na druhý deň minister zverejnil video, v ktorom pacientom odkázal: „nik nejde šetriť na pacientoch. Lieky, ktoré potrebujú, aj dostanú“.
Trošku oxymoron som zašípila z ďalšieho jeho vyjadrenia, kedy povedal, že „vyhlášku som nepodpísal, ľudia sa nemusia obávať, že prídu o liečbu“. Takže keby podpísal, mali by sa obávať?
Ministerstvo deklaruje, že liekovú politiku čakajú systémové riešenia v prospech pacientov. Pripravované zmeny majú zabezpečiť lepšie využitie zdrojov.
Vyplašená surikata
Témy liekov sa dokonca v minulosti dotklo i Lekárske odborové združenie, ktoré kritizovalo Zuzanu Dolinkovú za to, že lieky prekročili rozpočet. Otázne je, či za to mohla ona. Zjavne až po nástupe nového ministra Šaška rezort spozornel ako vyplašená surikata, že zdrojov na lieky nie je toľko, ako sme predpokladali.
Najvyšší kontrolný úrad v najnovšej správe upozorňuje na prekročenie rozpočtu na lieky o 150 miliónov eur za minulý rok, konštatuje tiež nenaplnené úspory na lieky, ktorých potenciál bol realizovaný na 29,2 %. I z tohto dôvodu bol podľa NKÚ pozastavený proces kategorizácie nových liekov.
Na otázku, či celú aktuálnu situáciu v podstate nespôsobilo predchádzajúce vedenie rezortu, ktoré prišlo so zmenami v liekovej politike 2022, kedy sme postupne začali schvaľovať a podpisovať lieky bez toho, aby boli kryté rozpočtom, som dostala od priemyslu odpoveď, že lieky boli kryté rozpočtom. Problémom boli však úspory. Úspory, o ktorých každým rokom pri zverejnení rozpočtu počúvame, že sú nereálne. Ak si zdroje potrebné na lieky podmienim sci-fi úsporami, čo asi tak nastane? Hoci treba spomenúť, že ministerstvo zdravotníctva pri rozhodnutiach o liekoch uvádzalo, že nemôže nastať situácia, že by poisťovne nemali zdroje na lieky. Zjavne taká situácia mohla nastať, nastala.
Problémom má byť aj to, že nie sú zarátané/odrátané tzv. paybacky. Čo je ďalšia zaujímavá kapitola sama o sebe. AIFP tvrdí, že celkovú sumu nepozná, malo byť ju však poznať ministerstvo a zdravotné poisťovne. Ministerstvo tento údaj neposkytlo. Môže to byť i tým, že sa má čakať na dokument na vrátenie paybacku. Dokument, ktorý má vytvoriť rezort zdravotníctva. Spätné platby chcú niektoré firmy realizovať, len teda musia čakať.
Kamil Šaško tiež celkovú sumu neuviedol, spomenul však, že zavádzajú spätné platby od výrobcov tam, kde boli uzavreté zmluvy s podmienkami návratnosti. „Začíname ich aj aktívne vymáhať,“ povedal. Dokonca sa zmienil o krokoch aj v rámci vyrovnávacích rozdielov ešte za roky od 2018 do 2022. Ak sa toto konečne podarí, minister môže utŕžiť pochvalu.
Transparentné ale tajné
Svojho času som počúvala o transparentnosti MEA zmlúv. Veľmi mi to nevychádzalo, lebo tieto zmluvy sú tajné. Ide o zmluvy o podmienkach úhrady lieku, ktoré sú uzatvárané medzi ministerstvom zdravotníctva a farmaceutickými firmami, resp. držiteľmi registrácie daného lieku.
Verejnosť o týchto zmluvách veľmi nevie, ide o utajované zmluvy. I keď ako bývalá štátna tajomníčka Jana Ježíková v jednej diskusii podotkla, tieto zmluvy nie sú utajované, je ich možné nájsť v Centrálnom registri zmlúv, utajované sú iba ceny. V skutočnosti je rúškom tajomstva zahalených viac informácií, nielen cena. Každopádne kľúčovými hráčmi pri vyjednávaní týchto zmlúv sú ministerstvo zdravotníctva a daná spoločnosť – držiteľ registrácie. Zdravotné poisťovne absentujú pri negociácii o cenách – zľavách lieku v uzatváraných zmluvách. Jeden by aj očakával, že budú prítomné, keďže sú viazané podmienkami zmluvy a musia plniť záväzky vyplývajúce zo zmluvy.
Na stole sú vraj i zmeny, ktoré sa dotknú MEA zmlúv. Údajne sa majú presunúť späť do rúk zdravotných poisťovní. Možno si niektorí pamätáte, pred rokom 2022 boli MEA zmluvy v rukách poisťovní a pamätáte, že dokázali dohodnúť pár zmlúv. Ako zmluvy prešli pod rezort zdravotníctva, ich počet sa navýšil. Mnohí tento krok pochvaľovali, lebo začali vstupovať nové lieky do systému. Ambíciou dokonca bolo, že postupne sa vytratia lieky na výnimku. Lebo však budú vstupovať cez MEA zmluvy do systému. To sa nepodarilo, to je ale iný príbeh.
Vstup liekov je jedna strana mince. Druhá strana by mohla hovoriť o úhradách týchto zmlúv. Počula som legendárne príbehy o ich uzatváraní. Zjavne zmluvy zaujímajú NKÚ ako aj ministra. Uvidíme, s akými závermi prídu. Šaško vo svojich vyjadreniach spomína neefektívnosť a netransparentnosť. „Eldorádo netransparentnosti v liekovej politike sa začalo v roku 2022 za vlády OĽaNO - utajovaním zmlúv o liekoch. Kvôli tejto netransparentnosti odišli zo systému stámilióny eur, ktoré aj dnes chýbajú pacientom a upozornil na to Najvyšší kontrolný úrad,“ napísal na sociálnej sieti.
Cestovanie v čase
Čerešničkou je druhá predložená vyhláška. Ide o návrh vyhlášky o tzv. diskontných sadzbách. A prečo je to zaujímavé? Táto vyhláška má byť platná od 1. júna. Na tom by ešte nič nebolo. Zaujímavé to začína byť v momente, keď zistíte, že je možné návrh vyhlášky pripomienkovať do 2. júna. Taký časový paradox, ako keď sme mali žiadosť na neregistrovanú vakcínu Sputnik schválenú skôr ako prišla samotná žiadosť.
Minister sa bránil, že to nie je možné, lebo by to nevychádzalo. Nuž, stačí sa pozrieť na stránku slov-lex.sk. Ak táto vyhláška o diskontných sadzbách bude platiť od 1. júna a zároveň sa prahová hodnota nebude meniť (lebo minister zatiaľ nepodpísal), tak to bude win-win. Alebo skôr iba win, pre ministerstvo to win nebude. Je to ako ten vtip – aký je rozdiel medzi krtkom a orlom? Žiadny. Obaja žijú pod zemou. Teda okrem orla.
Na otázku, či daná vyhláška je dobrá alebo zlá, nemám jednoznačnú odpoveď. Je to ako postávať na lúke so sedmokráskou v ruke a pri trhaní jej malých bielych lupienkov hovoriť – ľúbi ma, neľúbi ma, ľúbi ma, neľúbi ma, ľúbi ma... Je na kompetentných, aby rozhodli, koľko ako krajina sme ochotní (a schopní) platiť za lieky. Tvrdiť však, že pacientov sa zmena nedotkne, nie je fér. Podobne ako si robiť z pacientov štít.
Článok bol napísaný pre mesačník Medicína.
© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.