Graf z analýzy rakúskej HTA agentúry ukazuje, ako sme spolu s Poľskom, čo sa týka vzťahu výšky prahovej hodnoty liekov k produkcii ekonomiky v prepočte na obyvateľa, „uletení“.
Aktuálna snaha ministerstva zdravotníctva o zreálnenie tejto hodnoty a jej prispôsobenie k výkonnosti našej ekonomiky a disponibilným zdrojom v zdravotníctve však viedla priam až k frenetickému nesúhlasu, väčšinu médií nevynímajúc, a to aj vrátane niektorých serióznych novinárov.
Na tomto príklade z tvorby verejných politík sa znovu ukazuje, ako nesmierne ťažké je urobiť nejaké opatrenie reverzibilným, ak už medzitým poskytlo ľuďom „hmatateľné“ výhody (podobne ako doprava zadarmo, školská strava zadarmo, 13. dôchodky atď.). Bez ohľadu na to, či si ho ako spoločnosť môžeme reálne dovoliť.
Novelou zákona z roku 2022 sa zvýšila prahová hodnota posudzovaného lieku pre účely preplatenia ceny lieku z verejného zdravotného poistenia. Namiesto 41-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR sa prahová hodnota lieku za jeden získaný rok života štandardizovanej kvality (tzv. QALY) stanovila na 3-násobok HDP per capita, čo predstavuje pre tento rok zhruba 68,5-tisíc EUR (pravdepodobne jedna z najvyšších hodnôt na svete). Pre lieky na ojedinelé ochorenia alebo na inovatívnu liečbu bola hodnota stanovená na úrovni 10-násobku slovenského HDP prepočítaného na hlavu.
Keď sa pozrieme na graf z analýzy rakúskej HTA agentúry, je jasne vidno, ako sme spolu s Poľskom, čo sa týka vzťahu výšky prahovej hodnoty liekov k produkcii ekonomiky v prepočte na obyvateľa, „uletení“. V tejto súvislosti nás autori pre účely ďalšej časti analýzy považujú dokonca za „outlierov“.
Už pri schvaľovaní novely v roku 2022 mnohí upozorňovali na to, že viaceré opatrenia prijatej reformy liekovej politiky budú aktuálne v našich podmienkach a pri výkonnosti slovenskej ekonomiky neudržateľné. Už v krátkom čase sa ukázalo, že výdavky na lieky signifikantne vzrástli a rastú, nedarí sa dodržať tzv. programovú, alebo výstižnejšie pomenované, prerozdeľovaciu vyhlášku a problémy sú s vyčerpanými výdavkovými limitmi rozpočtu zdravotníctva v rámci konsolidácie verejných financií.
Aby sme si mohli dovoliť hradiť aj drahšie inovatívne lieky, mali by sme utesňovať diery v liekovej oblasti, kde nám zbytočne unikajú peniaze, a kde by sa dalo viac ušetriť a tieto peniaze potom vyčleniť na preplácanie týchto liekov. Ide napr. o systematické preskúmavanie veľkosti zliav (na základe odporúčaní NIHO) a účelnosti výdavkov na lieky hradených v rámci utajovaných zmlúv (tzv. Managed Entry Agreements), ďalej efektívnejšie revízie maximálnych úhrad za lieky, vrátane aktualizácie klinického prínosu liekov po vstupe ďalších alternatív na trh, zvýšenie doplatkov pacientov za lieky pri menej vážnych a menej nákladných diagnózach, refundácie doplatkov za lieky len pre núdznych, a nie pre celé skupiny obyvateľstva (seniori alebo deti un bloc) a odstraňovanie bariér pre vstup lacnejších generických a biosimilárnych liekov na náš trh a z toho rezultujúca podpora väčšej súťaže s pozitívnym vplyvom na dostupnosť a cenu liekov.
A v neposlednom rade, treba prijímať účinné ekonomické a sociálne reformy, ktoré by zvýšili v strednodobom a dlhodobom horizonte celkovo atraktivitu Slovenska pre investorov a jeho prosperitu, lebo len vyšší ekonomický rast a bohatstvo nám umožnia v budúcnosti preplácať viac nových a drahších liekov pre pacientov.
Zdroj: Strohmaier C., Zechmeister-Koss I.: Threshold values in health economic evaluations and decision-making. AIHTA Project Report No.: 163; 2024. Vienna: HTA Austria – Austrian Institute for Health Technology Assessment GmbH.
Pozn.: Donormi INEKO sú o.i. aj zdravotné poisťovne Dôvera a Union, spoločnosť Msquare a asociácia Genas. Donori nevstupujú do výstupov inštitútu INEKO
© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.