Farmaceutické spoločnosti investujú do pacientskych organizácií. Filantropia či lobbing?

Ministerstvo zdravotníctva sa novou vyhláškou snaží zreálniť prahové hodnoty pre vstup nových liekov do systému a prispôsobiť ich výkonnosti našej ekonomiky a disponibilným zdrojom v zdravotníctve. Samozrejme, mnohým to prekáža.

Ministerstvo zdravotníctva pri jej presadzovaní fatálne podcenilo komunikáciu. Syndróm HĽP, ergo hlbokých ľudských príbehov, ktoré zaplavili sociálne siete, funguje samozrejme brilantne a zadávateľov kampane celá operácia zatiaľ stála pár drobných.

Emočný zobmieizmus funguje, keďže stačí, ak na sociálnych sieťach ukážete dieťa, ktoré hovorí, že kvôli zrušeniu starej a vydaní novej vyhlášky zomrie. V tom momente aj bežné mainsteamové média vypínajú kritické myslenia a preverovanie faktov a preberú rétoriku, ktorú vidia na sociálnych sieťach.

Nekazme si hlboký ľudský príbeh pravdou

Odporcovia predkladaného zámeru argumentujú pritom všeličím, vrátane nedostatočnej diskusie. Tvrdia, že zmene prahových hodnôt pri vstupe liekov na slovenský trh majú predchádzať dlhé rokovania a dôsledné analýzy. Za príklad dávajú zmenu prahových hodnôt v roku 2022, ktorej vraj takáto kvalitná diskusia predchádzala. Práve rok 2022 je však skvelým príkladom toho, ako diskusia vyzerať nemá.

Keď v roku 2022 ministerstvo zdravotníctva predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely zákona o rozsahu úhrad liekov, muselo spolu s ňou predložiť aj návrh vyhlášky o prahových hodnotách.

Verzia, ktorú dal do ministerstvo zdravotníctva do MPK a ktorú všetci, vrátane zdravotných poisťovní a Ministerstva financií SR pripomienkovali, sa však podstatne líši od vyhlášky, ktorá dnes platí. Prečo?

Pôvodná verzia pri štandardných liekoch počítala s tromi prahovými hodnotami – jedenapolnásobkom, dvojnásobkom a trojnásobkom HDP (na jedného obyvateľa spred dvoch rokov). Za najmenej prínosné lieky, ktoré prinášajú menej ako štyri mesiace kvalitného života navyše, sme mali platiť maximálne jeden a pol násobok HDP.

Čo sa však nestalo. Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu v MPK uplatnila pripomienku, ktorou navrhla, aby bol prah iba dvojúrovňový – dvojnásobok HDP za najmenej prínosné lieky (do 0,33 roka kvalitného života) a na všetky ostatné nech sa uplatňuje trojnásobok HDP. Ministerstvo zdravotníctva túto pripomienku AIFP bez výhrad akceptovalo. Prahové hodnoty vo vyhláške sa teda zmenili priamo v súlade a harmónii s požiadavkami AIFP.

Pri liekoch na ojedinelé ochorenia pôvodný návrh počítal s tým, že za menej ako 6 získaných mesiacov života štandardizovanej kvality (0,5 QALY) bude prahová hodnota na úrovni trojnásobku HDP na obyvateľa, za viac ako 20 získaných rokov života bude mať hodnotu desaťnásobku HDP a v intervale medzi 0,5 a 20 QALY sa bude HDP počítať v závislosti od prínosu – čím vyšší prínos, tým vyššie HDP. Tento návrh bol pritom úplne rovnaký ako súčasný návrh Ministerstva zdravotníctva SR v tak napádanej vyhláške. Úplne rovnaký. Zaujímavosťou je, že do Národnej rady SR sa spolu so zákonom predložila vyhláška s už úplne inými hodnotami- takými, aké sú v nej v súčasnosti.

Ministerstvo a vtedajší štátny tajomník týmto ťahom „vyšachovalo“ všetky pripomienkujúce subjekty z možnosti pripomienkovať. Môže to byť pekná inšpirácia pre všetky ministerstvá – do MPK dajte nejakú vymyslenú verziu právneho predpisu a dohodnite sa s niekým, nech vám dá pripomienku, akú potrebujete. Tú zakceptujete a máte vybavené.

Na príprave návrhu novely zákona v roku 2022 je pozoruhodná ešte jedna vec. Dostalo sa do nej ustanovenie (§ 7 ods. 5), že lieky na ojedinelé ochorenia a inovatívnu liečbu budeme hradiť, aj keď nebudú nákladovo efektívne (nesplnia prahovú hodnotu). Táto možnosť v návrhu novely predloženej do MPK vôbec nebola. Dostala sa do nej na základe návrhu Platformy Orphan - Slovenskej asociácie výrobcov liekov na zriedkavé choroby podaného ako pripomienka v pripomienkovom konaní. Áno, čítate správne. Ustanovenie zákona, podľa ktorého niektoré lieky vôbec nemusia byť nákladovo efektívne máme v zákone, lebo to tak chceli konkrétne farmaceutické spoločnosti.

Niektoré farmaceutické spoločnosti sú aktívne aj pri podpore pacientskych organizácií, ktoré dnes vehementne vystupujú proti návrhu vyhlášky. Najmä jednej konkrétnej „pacientskej“ organizácie. Nie rakovine dostalo v roku 2023 od MSD 74 850 eur. Pre porovnanie – Asociácia na ochranu práv pacientov v tom istom roku od MSD získalo 2500 eur. Nie rakovine sa darí aj s inými farmaceutickými spoločnosťami. Napríklad Novartis jej v roku 2023 dal 67 800 eur. Viesť takúto organizáciu môže byť pekné živobytie – podľa výročných správ si v Nie rakovine v roku 2023 vyplatili na manažérskych službách 32 807 eur a na honorároch ďalších 70 420 eur. V roku 2024 sa na honorároch vyplatilo až 105 145 eur a ďalších 19 261 eur boli ich náklady na reprezentáciu.

Tí, ktorí boli za vyhlášku zodpovední, dnes okrem iného pracujú aj na analýzach celospoločenskej hodnoty o „inovatívnych“ liekov, v ktorých preukazuje, že investície do liekov sa štátu oplatia, lebo občania sa po drahej liečbe vracajú do pracovného procesu.

Tie isté farmaceutické spoločnosti potom v pripomienkovom konaní k novej vyhláške namietajú, že prahová hodnota pre vstup liekov na ojedinelé ochorenia do systému sa nesmie zvýšiť, lebo žiaden z ich liekov neprináša viac ako šesť rokov kvalitného života. A není to málo, Antone Pavloviči?

© ozdravme s.r.o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.