„Udržateľnosť ambulancií je dnes veľkou výzvou – finančnou aj personálnou,“ konštatuje Trnavský kraj. Na začiatku bolo podľa neho potrebné investovať do úprav priestorov, prístrojového vybavenia a zabezpečiť kvalifikovaný personál. „To je čoraz náročnejšie. Pri niektorých projektoch, ako mobilný hospic, agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti či psycho-sociálne centrum, nám výrazne pomohli prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti SR,“ zhrnuli zástupcovia kraja.

Podotkli, že skutočné náklady na zdravotnú starostlivosť sú aktuálne vyššie ako úhrady od zdravotných poisťovní. Je to spôsobené tým, že župa prevádzkuje nedostatkové typy ambulancií a starostlivosti, a zároveň drží cenníky pre pacientov na minimálnej úrovni vzhľadom na to, že starostlivosť poskytuje vo verejnom záujme. „Ak má byť systém stabilný a bez negatívnejších finančných vplyvov na pacientov, je nevyhnutné, aby sa reálne ceny výkonov premietli aj do ich financovania,“ zdôraznili. Podľa ich slov vnímajú pozitívne, že ministerstvo zdravotníctva už túto tému otvára aj na základe ich podnetov a postupne reflektuje na potrebu spravodlivejšieho nastavenia úhrad.

„Personálna udržateľnosť sa nateraz javí ako možná. Kraju sa darí vytvárať finančné aj nefinančné podmienky pre ordinujúcich lekárov, medzi ktoré patria napríklad nové priestory,“ uviedla trnavská samospráva. Zabezpečuje administratívu a manažment ambulancií, čo je pre mnohých lekárov atraktívne, lebo sa môžu naplno venovať pacientom a nemusia znášať podnikateľské riziko.

Riaditeľka žilinského odboru zdravotníctva tiež hovorí, že prevádzková rentabilita sa líši od typu ambulancie. „Zvyčajne praktické ambulancie, v ktorých máme dostatok kapitovaných pacientov, sú rentabilné, no špecializované ambulancie sú významne podfinancované zo strany zdravotných poisťovní,  čím sa stávajú pre nás ako zriaďovateľa nevýhodnými,“ tvrdí Pekarčíková. Lepšie úhrady majú napríklad gastroenterologické ambulancie, ale  napríklad psychiatrické ambulancie sú významne stratové. Mnohé súkromné ambulancie podľa Silvie Pekarčíkovej vyberajú neoprávnené poplatky, čím si vykryjú nedofinancovanie v sektore. To si však ambulancie zriaďované krajom nedovolia, pretože si nemôžu dovoliť nezabezpečiť poskytovanie absentujúcej služby pre obyvateľov kraja. Stále bojujú s problémom nájsť lekárov a etablovať ambulancie tam, kde je reálne vážny problém.

Zaplátavajú nedostatky

Napríklad okres Námestovo nie je nemocnica, ostatné nemocnice kapacitne nie sú schopné prijať navýšený počet lekárov pre pokrytie siete potrebných ambulancií a Žilinský kraj tak podľa Pekarčíkovej musí presviedčať lekárov z iných lokalít Slovenska, aby prišli pracovať do okresu s nedostatkom ambulantných lekárov v danej špecializácii. Tak sa stalo, že v okrese absentuje neurológ na plný úväzok. Ďalší lekári sa po riešení nedostatočného financovania zo strany poisťovní rozhodli odzmluvniť a tak znížiť tlak zo strany pacientov na ich služby. „Naposledy tak spravil psychiater, čo je pri jednom psychiatrovi na celý okres neprijateľné,“ skonštatovala riaditeľka krajského odboru zdravotníctva.

Najväčším prínosom ambulancií zriadených krajmi je pre občanov lepšia dostupnosť zdravotnej starostlivosti, najmä v odboroch, ktoré v regióne chýbali. „Ambulancie sme zriaďovali tam, kde bol nedostatok špecialistov – napríklad neurologická ambulancia v Trnave pomáha aj pacientom zo Skalice a Senice, kde táto odbornosť úplne absentovala,“ dali príklad zástupcovia Trnavského kraja. Pri domácej ošetrovateľskej a hospicovej starostlivosti je zasa podľa nich veľkou výhodou spolupráca s Fakultnou nemocnicou Trnava, vďaka čomu môže pacient po hospitalizácii plynule pokračovať v liečbe v domácom prostredí.

Bratislavský krajský lekár Tomáš Szalay pripomenul, že otváranie ambulancií pod hlavičkou kraja je reakciou na problém nedostatku všeobecných lekárov, pediatrov či špecialistov v niektorých regiónoch. Nie je to však systémové riešenie, len forma krízového manažmentu. Bratislavský samosprávny kraj prevádzkuje vlastné zdravotnícke zariadenie – Polikliniku Karlova Ves – v rámci ktorého zriaďuje aj nedostatkové ambulancie. V minulých rokoch pribudli ambulancie prvého kontaktu pre utečencov z Ukrajiny a Bratislavský kraj pre nich vybudoval aj psychiatrickú ambulanciu. Župa rovnako otvorila svoju pľúcnu ambulanciu, keďže v kraji je týchto ambulancií málo a najmä po pandémii Covid-19 bol po nich vyšší dopyt.

Szalay vysvetľuje, že kraj to robí, pretože „samé sa to nespraví“, ak systém nenastaví správne motivácie. „Štyri roky od začiatku vojny na Ukrajine stále nie je plne vyriešené vykazovanie a preplácanie starostlivosti o ukrajinských pacientov. Poskytovatelia sa preto tejto starostlivosti prirodzene vyhýbajú. Trvalo nám viac ako rok, kým sa naše ambulancie dokázali finančne stabilizovať cez zdravotné poisťovne. Dovtedy ich rozpočet významne podporovali zahraniční darcovia,“ priblížil problémy s preplácaním výkonov. Pokiaľ ide o pľúcnu ambulanciu, tá podľa krajského lekára z výnosov z poisťovní pokryje mzdy, ostatné náklady však dotuje župa.

Žilinský kraj ako prvý na Slovensku už v roku 2019 podporil vznik šiestich ambulancií dotačným programom vo výške 150 tisíc. „Trváme však sa stanovisku, že uvedené nemajú suplovať vyššie územné celky (VÚC), ale štát prostredníctvom zdravotných poisťovni, ktoré sú v zmysle zákona povinné zabezpečiť pacientovi lekára pre poskytnutie zdravotnej starostlivosti. VÚC má byť regulátor, tvorca a dozor nad regionálnou zdravotnou politikou,“ skonštatovala Pekarčíková.

Zriaďovanie ambulancií prostredníctvom organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja podľa nej prináša významnú výhodupre obyvateľov v sprístupnení zdravotných služieb. Pre kraj je to z pohľadu ekonomiky zriadenia a prevádzky ambulancií pri súčasnom financovaní skôr nevýhodné.

Problém so špecialistami

Košický samosprávny kraj ambulancie nezriaďuje ani nezazmluvňuje poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. „V tejto oblasti vykonáva prenesený výkon štátnej správy a vydáva rozhodnutia (povolenia) na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení,“ uviedla hovorkyňa predsedu kraja Katarína Strojná. Podobne to robia aj ostatné kraje.

S cieľom aktívne prispieť k riešeniu nedostatku zdravotníckeho personálu a posilneniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti však kraj založil Zdravotnícku agentúru KSK. Ide o neziskovú organizáciu, ktorej úlohou je systematicky vyhľadávať a podporovať odborníkov v zdravotníctve, vrátane náboru lekárov zo zahraničia.

Košický kraj podľa Strojnej pripravuje spustenie krajského rezidentského programu a budovanie stabilizačných mechanizmov, ktoré majú prispieť k dlhodobej personálnej udržateľnosti zdravotnej starostlivosti v regióne. V budúcnosti by Zdravotnícka agentúra KSK mala pôsobiť aj ako interný poskytovateľ ambulantnej starostlivosti. „Podrobnosti k tomuto zámeru budú predstavené v najbližších týždňoch. Okrem všeobecných lekárov sa kraj plánuje prioritne zamerať najmä na špecialistov, ktorých nedostatok je v regióne dlhodobo problémom,“ uviedla pre ozdravme Katarína Strojná. Okrem posilnenia dostupnosti starostlivosti pre ľudí je dôležité aj vytvoriť stabilné podmienky pre zdravotníkov v regióne.

Pomôže slovensko-ukrajinský projekt

Prešovský kraj tiež zatiaľ nemá zriadenú vlastnú ambulanciu, ale podľa vedúcej oddelenia komunikácie v kraji Daše Jeleňovej plánuje na jeseň tohto roka otvoriť tri novozriadené všeobecné ambulancie a následne plánuje zriadiť ďalších sedem na území celého kraja, najmä v odbornostiach, ktoré sú dlhodobo nedostatkové. „Cieľom kraja je systematicky zlepšovať dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov regiónu, osobitne v lokalitách s obmedzeným pokrytím ambulantnej siete,“ tvrdí Jeleňová.

Aktuálne Prešovský kraj rozbehol investíciu na vznik moderných zdravotníckych pracovísk. V rámci projektu DigiTech Healthcare – Podpora rovnakého prístupu k zdravotnej starostlivosti a rozvoj digitálnych technológií v zdravotníctve začali pripravovať výstavbu nových ambulantných priestorov v Centre sociálnych služieb Vita vitalis v Prešove. „Cieľom je vytvoriť moderné pracovisko s dvomi všeobecnými ambulanciami pre dospelých a jednou ambulanciou pre deti a dorast, vybavené špičkovými diagnostickými prístrojmi a možnosťou telemedicíny,“ uviedla Daša Jeleňová. Ambulancie budú slúžiť klientom zariadenia aj širokej verejnosti.

Výstavbu pripravujú vďaka európskym zdrojom a cezhraničnému slovensko-ukrajinskému projektu s rozpočtom 950 tisíc eur, pričom Prešovský samosprávny kraj prispeje spolufinancovaním vo výške 44 tisíc. Ekonomická a personálna udržateľnosť ambulancií má byť zabezpečená moderným vybavením, efektívnou prevádzkou a dostupnosťou kvalifikovaného personálu. Aby kraj postupne zlepšil dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre všetkých obyvateľov regiónu, pokračuje v príprave ďalších ambulancií.

Ako treba nastaviť systém?

Ako poznamenal lekár Bratislavského samosprávneho kraja Tomáš Szalay, župné ambulancie dokážu preklenúť výpadok dostupnosti, nie sú však náhradou za funkčný systém. „Ten má byť nastavený tak, aby sa poskytovanie zdravotnej starostlivosti oplatilo robiť súkromným poskytovateľom aj bez núdzových zásahov kraja,“ povedal. Ak kraj musí zakladať ambulancie, znamená to, že štát zlyhal v plánovaní siete a motiváciách.

Podobne sa pre ozdravme vyjadril aj analytik INEKO Dušan Zachar. O tom, že župy chod týchto ambulancií dotujú, hovorí, že ak s tým súhlasia obyvatelia krajov, ktorí sa na činnosť ambulancií skladajú, tak je to v poriadku: „Je to ich voľba a legitímna snaha krajskej samosprávy podporovať poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti v oblastiach, kde je to podľa ich názoru a dopytu verejnosti potrebné.“

Ale určite sa to nedá považovať za systémové opatrenie, ktoré by sa dalo uplatňovať masovo a dlhodobo. Podľa Zachara je to skôr zaplátavanie nejakých slabších miest v poskytovaní ambulantnej starostlivosti, „o ktorých má župa vedomosti a snáď aj dáta.“ Systémovým riešením je podľa analytika nastavenie, diferencované financovanie a kontrolovanie naplnenosti verejnej minimálnej siete zo strany štátu.