Útoky pribúdajú aj v ambulanciách a lekárňach: Niektorí ľudia si myslia, že ich kedykoľvek vybavia bez čakania a že po liek na predpis si môžu prísť bez predpisu
Pacienti na zdravotníkov prenášajú svoju frustráciu. Agresivita narastá.
V ambulanciách často vznikajú konflikty, keď sa pacient dožaduje niečoho, na čo objektívne nemá nárok – napríklad konkrétneho vyšetrenia alebo predpisu liekov, ktoré mu všeobecný lekár nemôže indikovať. „Existujú zákonné a odborné limity, ktorým pacienti často nerozumejú. Svoju frustráciu potom prenášajú na lekára,“ povedal pre ozdravme všeobecný lekár z Námestova Rastislav Zanovit, ktorý je prezidentom Združenia všeobecných lekárov pre dospelých SR (ZVLD).
Vo verejnom priestore občas počuť o prípadoch agresívneho správania pacientov alebo ich blízkych v zdravotníckych zariadeniach. Avšak, ako sme uviedli v článku Nadávky, fyzické útoky na zdravotníkov aj vyhrážky smrťou: Niektorí pacienti a ich príbuzní sú ako odtrhnutí z reťaze, na urgentných príjmoch v nemocniciach sú takéto situácie na dennom poriadku. V článku Ste svedkom nehody? Toto určite nerobte sme konštatovali, že podobne neslávne je neraz správanie ľudí voči záchranárom v teréne. Svoje skúsenosti s agresivitou pacientov a ich sprevádzajúcich osôb ale majú aj ambulancie a lekárne.
„Vyplýva to aj z charakteru našej práce – sme ambulancie prvého kontaktu. V slovenskej spoločnosti stále pretrváva predstava, že pacient môže prísť k lekárovi kedykoľvek bez objednania a bude okamžite vybavený,“ tvrdí doktor Zanovit. V praxi sa podľa neho stáva, že pacient príde bez rešpektovania nastaveného epidemiologického režimu či objednávkového systému, musí čakať a tak narastá napätie. Niekedy stačí málo, aby došlo k výbuchu emócií. Takýchto incidentov podľa neho bude čoraz viac.
Agresívni sú aj k ženám
Riaditeľka kancelárie Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) Lenka Vasiľová hovorí, že podobne sa s konfliktami a agresívnym správaním pacientov stretávajú aj farmaceuti a farmaceutickí laboranti. Najčastejšie v situáciách, keď ľudia žiadajú liek, ktorý je viazaný na lekársky predpis, ale predpis nemajú a lekárnik im ho odmietne vydať. Alebo keď liek, ktorý pacient požaduje, z nejakého dôvodu nie je dostupný. Častým spúšťačom negatívnych emócií sú aj zmeny doplatkov či prepadnutý e-recept.
{{suvisiace}}
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Momentálne nemáte aktívne žiadne predplatné.
Osobitnú skupinu tvoria pacienti s psychickými poruchami, napríklad s manickými črtami alebo poruchami myslenia. Podľa všeobecného lekára môže byť v takýchto prípadoch situácia nepredvídateľná. „Aj vo svojej praxi som zažil situáciu, keď som musel privolať políciu, pretože som si nebol istý, či komunikácia s pacientom neskončí fyzickým útokom,“ spomína Rastislav Zanovit.
Pripomína, že významnú časť ambulantných lekárov prvého kontaktu tvoria ženy, pre ktoré je obrana voči agresívnemu správaniu ešte náročnejšia. „Poznám prípady, keď príbuzní zosnulého pacienta vtrhli do ambulancie lekárky a obviňovali ju zo smrti ich blízkeho, hoci to nebola pravda. Takéto situácie môžu zanechať dlhodobé psychické následky,“ upozornil. Samostatnou kapitolou je agresivita na sociálnych sieťach, kde podľa Zanovita zdravotníkov verejne očierňujú a oni nemajú možnosť efektívnej obrany.
Vyhorení lekári aj slabá ochrana
Ako takýmto situáciám predchádzať? Zdravotníci môžu najmä zlepšovať svoje komunikačné zručnosti, schopnosť zvládať konflikty a nenechať sa vyprovokovať. Podľa Zanovita však v realite mnohí lekári nemajú čas ani priestor na systematické školenia či psychologickú podporu. „Významným problémom je aj syndróm vyhorenia, ktorý postihuje veľké množstvo kolegov, často bez toho, aby si to sami uvedomovali,“ povedal.
Dodal, že z dlhodobého hľadiska možno očakávať nárast podobných incidentov: „Podľa dostupných údajov napríklad z Českej republiky stúpa – dvojnásobne – počet adolescentných pacientov, ktorí vyžadujú psychiatrickú starostlivosť, pričom mnohí z nich prechádzajú najskôr ambulanciami všeobecných lekárov."
Je preto podľa neho potrebné systémové riešenie. Diskutuje sa napríklad o priznaní statusu verejného činiteľa pre zdravotníkov, podobne ako sa o to usilovali záchranári. „Ak štát neprijme konkrétne kroky na zlepšenie bezpečnosti a pracovných podmienok v ambulanciách, bude čoraz ťažšie motivovať mladých lekárov, aby vstupovali do primárnej zdravotnej starostlivosti,“ uzavrel prezident ZVLD.
{{odporucane}}
Zdravotník nemôže urobiť hocičo, čo chce pacient
Ani agresivita voči farmaceutom nie je špecifikom Slovenska. Lenka Vasiľová z lekárnickej komory konštatuje, že podľa zahraničných výskumov sa s ňou väčšina farmaceutov stretla aspoň raz. „Štúdia z roku 2020, publikovaná v časopise Pharmacy Practice, uvádza, že takmer 93 % farmaceutov už agresivitu zažilo. Ide najmä o verbálnu agresivitu,“ spresnila.
Niektoré lekárne kvôli agresívnym návštevníkom pristúpili k montáži núdzového tlačidla alebo k iným bezpečnostným opatreniam. Mnohé sú vybavené kamerovým systémom. Pacienti si často neuvedomujú, že zdravotnícki pracovníci, vrátane farmaceutov, sa musia riadiť istými pravidlami, nie konať svojvoľne. „Preto je veľmi dôležité nielen chrániť personál, ale aj posilňovať dôveru medzi pacientom a farmaceutom,“ uzavrela Vasiľová.
