Predstavme si modelovú situáciu. Entita A, volajme ju štát, má na starosti zorganizovanie tendra, ktorý tendrom nie je. Celý proces totálne zbabre, napriek tomu, že ho de facto celý sektor zdravotníctva upozorňuje, že z toho bude „prúser". Nuž a dôsledkom má byť to, že tá entita (štát) má nielen prevádzkovateľov (záchraniek)  vyberať ale rovno ich všetky, ktoré si vyberie, prevádzkovať. Nuž, čo by sa mohlo pokaziť?

Asociácia nemocníc Slovenska odmieta tvrdenia niektorých politikov a najnovšie aj šéfa LOZ Petra Visolajského, že štátne záchranky sú automaticky lepšie ako súkromné. Práve naopak, relevantné argumenty ukazujú, že štátne vlastníctvo vedie k neefektívnosti a znižuje kvalitu poskytovaných služieb.

Počet pokút štátne vs. súkromné záchranky

Podľa údajov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, štátne záchranky za posledných 5 rokov dostali 12 pokút v celkovej výške 23 200 eur za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

Naopak, súkromné záchranky dostali len 7 pokút v celkovej výške 5 300 eur. Tieto čísla podľa Igora Pramuka, prvého viceprezidenta ANS, jasne ukazujú, že tvrdenie o automatickej kvalite štátnych služieb je neopodstatnené. Informáciu o množstve pokút priniesol think-thank INEKO a to na základe každoročne vyžiadaných údajov ÚDZS o pokutách voči všetkým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

„Ako môže niekto tvrdiť, že čo je štátne, je automaticky lepšie? Len si spomeňte na nákup štátnych sanitiek. Pre podozrenie z korupcie sa odvolávali riaditelia, pretože štát nakúpil vozidlá nižšej triedy, než je bežné, pričom jednotková cena za sanitku bola takmer dvojnásobná. Nevidím dôvod, prečo by to malo byť lepšie, keď to bude mať štát alebo župy,“ hovorí Igor Pramuk.

{{odporucane}}

Zavádzajúce sú aj tvrdenia o neprimeraných ziskoch súkromných záchraniek. Platby pre záchranky stanovuje ministerstvo financií, a teda štát. „Rovnaké platby dostávajú štátne aj súkromné záchranky podľa posádky. Štátne záchranky navyše dostali autá, ktoré kúpilo ministerstvo, pritom štátne záchranky majú rovnaké peniaze od poisťovní ako súkromné. Je toto fér?,“ dodal Igor Pramuk.

{{suvisiace}}

Asociácia nemocníc Slovenska už viac ako 15 rokov žiada zmenu fungovania záchrannej zdravotnej služby, aby ich prevádzkovali nemocnice s urgentným príjmom I. a II. typu. „Je to logické riešenie, pretože nemocnice sú predĺženou rukou urgentnej pohotovosti a ich prepojenie so záchrannou službou je kľúčové pre efektívnu zdravotnú starostlivosť,“ uzavrel Igor Pramuk.