Chrípková sezóna na severnej pologuli každoročne trvá približne od októbra do apríla, Aktuálne ešte máme polovicu pred sebou. Ako ale počas chrípkovej sezóny čo najlepšie chrániť zdravie seba aj svojich blízkych?

V 3. kalendárnom týždni tohto roka lekári nahlásili 44 100 akútnych respiračných ochorení, čo predstavuje vyše 1 700 chorých na 100 000 osôb v starostlivosti všeobecných lekárov.  Informoval o tom Úrad verejného zdravotníctva SR. Chorobnosť teda oproti predchádzajúcemu týždňu stúpla o vyše 11 percent. Najvyššiu chorobnosť zaznamenali v Nitrianskom kraji, najnižšiu v Banskobystrickom kraji. Najviac chorých bolo medzi deťmi do piatich rokov. U niektorých ľudí sa navyše vyskytli aj komplikácie, najčastejšie zápaly sliznice dutín okolo nosa, zápaly kože ušnice a vonkajšieho zvukovodu alebo zápaly pľúc.

Deti sú choré častejšie ako dospelí

Chrípka je veľmi časté a vysoko infekčné vírusové ochorenie, upozorňujú epidemiológovia. Prvé príznaky sa objavujú do jedného až troch dní od nakazenia. Vírus sa ľahko šíri priamym kontaktom, najčastejšie kvapôčkovou infekciou pri kýchaní, kašľaní, ale aj rozprávaní. Prenos je možný aj kontaminovanými predmetmi, ktoré chorý používa, ako sú napríklad taniere a poháre. Prípadne povrchmi, ktorých sa dotýka, ako sú napríklad kľučky, rúčky nákupných vozíkov, držadlá v autobusoch a podobne. Ideálne prostredie na šírenie ochorenia sú preľudnené a nevetrané priestory. Deti ochorejú o niečo častejšie ako dospelí. Najmä kvôli nedostatočne vyvinutému imunitnému systému, pobytu v detských kolektívoch a zároveň slabším hygienickým návykom.

{{suvisiace}}

Príznaky chrípky nastupujú náhle a sú intenzívne, pričom môžu pretrvávať až dva týždne. Líšia sa od príznakov bežného prechladnutia. Členovia Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva vysvetlili, že nástup prechladnutia je pozvoľný a telesná teplota zväčša nepresiahne 38 stupňov Celzia, no teploty pri chrípke sú obvykle vyššie. Človek môže mať nádchu, bolesti hrdla, kašeľ a byť unavený, podobne ako pri prechladnutí. Avšak únava je intenzívnejšia, pridáva sa horúčka alebo zimnica, triaška, bolesti hlavy, svalov a kĺbov, strata chuti do jedla, prípadne aj vracanie či hnačka.

Chrípku v žiadnom prípade nie je vhodné „prechodiť“ , treba ju vyležať doma a postupovať podľa pokynov lekára. Liečba pozostáva predovšetkým z tlmenia príznakov. Antibiotiká sa používajú, iba ak je chrípka komplikovaná bakteriálnou infekciou. Antibiotiká totiž neúčinkujú na vírusy, len na baktérie.

Nechránime sa zďaleka tak, ako by sme mohli

Minulý týždeň najviac akútnych respiračných ochorení nahlásili lekári v Prešovskom kraji. Najmenej ich bolo v Bratislavskom kraji. Kvôli zvýšenému výskytu týchto ochorení zakázali návštevy vo viacerých nemocniciach v rôznych regiónoch a prerušili výchovno-vzdelávací proces v 24 školách a škôlkach.

Inštitút zdravotných analýz (IZA) ministerstva zdravotníctva vyzýva ľudí, aby sa nechali proti chrípke zaočkovať. Má to zmysel kedykoľvek počas sezóny. Ide o jednoduchý spôsob ochrany, ktorým sa možno chrániť proti vážnym následkom chrípky, najmä u starších ľudí. Z údajov zo zdravotných poisťovní vyplýva, že zaočkovanosť proti chrípke v chrípkovej sezóne 2024/2025 dosiahla v celej populácii hodnotu 5,2 percenta. To je oproti sezóne 2023/2024 o 0,3 percenta (vyše 14-tisíc ľudí) viac, ale stále veľmi málo.

{{odporucane}}

Spomedzi seniorov nad 60 rokov, ktorí sú rizikovou skupinou, bolo navyše v sezóne 2024/2025 zaočkovaných celkovo len 4,4 percenta ľudí. Analytici IZA uviedli, že zaočkovanosť stúpala s vekom a pacienti s chronickými ochoreniami sa dávali očkovať častejšie (12 percent diabetkov, 9 percent pacientov so srdcovým zlyhávaním a po infarkte myokardu). Ale celkovo sme na Slovensku  stále veľmi ďaleko od cieľa Svetovej zdravotníckej organizácie – 75 percent zaočkovaných v tejto rizikovej populácii Neočkovaní seniori pritom zomierali 1,6-krát častejšie ako tí, ktorí očkovanie podstúpili. „Aj malé rozhodnutie – dať sa zaočkovať proti chrípke – môže mať obrovský vplyv na zdravie, život a rodinu,“ konštatuje IZA.

Zloženie očkovacích látok aktualizuje Svetová zdravotnícka organizácia pred každou chrípkovou sezónou na základe výsledkov sledovania cirkulácie vírusov chrípky v populácii a analýzy ich antigénnych vlastností. Robí sa to v rámci Globálneho programu surveillance chrípky, do ktorého je zapojené aj Slovensko.

Vitamín D a žiadny cigaretový dym

Obranyschopnosť, špeciálne u detí, je okrem toho možné zvyšovať aj pravidelným pobytom vonku, bez ohľadu na počasie, ale v primeranom oblečení. Pravidelné prechádzky prekrvujú sliznice dýchacích ciest, očí a uší, čo podporuje ich funkciu. Slnečné žiarenie tiež ovplyvňuje tvorbu vitamínu D, ktorý je dôležitý pre správne fungovanie imunitného systému. Ako sme uviedli v tomto článku, ten tiež ovplyvňuje tvorbu serotonínu – hormónu dobrej nálady a má významný vplyv aj na kožu. „Pri psoriáze, ktorá sa v zime často zhoršuje, môže vitamín D zmierniť prejavy ochorenia. Rovnako pomáha regenerovať sliznice dýchacích ciest, čo je v období chrípok mimoriadne dôležité,“ povedal farmaceut Jakub Ďurčík. Až 70 percent Slovákov má v zime hladinu vitamínu D pod optimom, čo sa prejavuje únavou, zníženou imunitou a vyšším rizikom ochorení. Kvôli nedostatku slnka je vhodné dopĺňať vitamín D v syntetickej forme – tabletách, kapsulách alebo kvapkách.

Rovnako dôležitá je zdravá strava zahŕňajúca aj ďalšie vitamíny, pravidelné umývanie rúk a odpočinok. Deti treba chrániť pred pasívnym fajčením, keďže rôzne ochorenia, napríklad zápal priedušiek, bronchitída, alergia, astma alebo aj zápal ucha, môžu tkvieť aj v pasívnom prijímaní cigaretového dymu. Ten totiž obsahuje toxické látky, ktoré dráždia alebo poškodzujú bunky v tele a znižujú obranyschopnosť.

‍