Zima na Slovensku znamená nedostatok slnečného svetla – a s ním aj nedostatok vitamínu D. Tento „slnečný hormón“ je kľúčový nielen pre zdravé kosti, ale aj pre imunitu, psychiku a dokonca kožné ochorenia. Prečo je jeho hladina v zime kritická a ako ju správne dopĺňať poradí Jakub Ďurčík, farmaceut z lekárne Dr. Max v Martine?

Skrátené dni, nízke teploty a menej slnečného žiarenia – to všetko spôsobuje, že naše telo nedokáže prirodzene vytvárať dostatok vitamínu D. V lete stačí 15 - 30 minút slnenia denne s odhalenou tvárou a rukami, no v zimných mesiacoch je syntéza prakticky nulová. Výsledok? Až 70 % Slovákov má v zime hladinu vitamínu D pod optimom, čo sa prejavuje únavou, zníženou imunitou a vyšším rizikom ochorení.

„Vitamín D predstavuje výnimočný vitamín. Ide v podstate o hormón, ktorý produkuje naše telo pôsobením slnečného svetla Vitamín D nie je len o kostiach, aktivuje imunitné bunky, pomáha bojovať s infekciami, znižuje riziko zápalov ciev a dokonca ovplyvňuje tvorbu serotonínu – hormónu dobrej nálady,“ vysvetľuje PharmDr. Jakub Ďurčík, farmaceut z martinskej lekárne Dr. Max.

{{odporucane}}

Okrem imunity a psychiky má vitamín D významný vplyv aj na kožu. „Pri psoriáze, ktorá sa v zime často zhoršuje, môže vitamín D zmierniť prejavy ochorenia. Rovnako pomáha regenerovať sliznice dýchacích ciest, čo je v období chrípok mimoriadne dôležité,“ dodáva Ďurčík.

Prečo je vitamín D dôležitý?

Nedostatok vitamínu D zvyšuje riziko osteoporózy, depresie, sezónnej afektívnej poruchy, ale aj civilizačných ochorení, ako sú hypertenzia či diabetes 2. typu. Zmierniť môže problémy so spánkom a únavou. Taktiež pôsobí ako antioxidant, chráni nervové bunky pred starnutím a znižuje aj riziko rozvoja sklerózy multiplex či Alzheimerovej choroby.

{{suvisiace}}

Ako na to v zime?

Dávkovanie vitamínu D ovplyvňuje viacero faktorov - vek, hmotnosť, rasa, zemepisná šírka - u nás teda aj ročné obdobie. Rovnako je dôležitý aj typ stravy. „Naša strava je chudobná na vitamín D v porovnaní napr. s prímorskou stravou. Aby sa strava dala označiť ako bohatá na vitamín D, mala by obsahovať tučné ryby, vajcia, pečeň a mliečne výrobky. Vegánska strava je prirodzene najchudobnejšia - bez doplnkov sa nedosahuje ani 10 % dennej potreby vitamínu D,“ vysvetľuje odborník.

• Dávkovanie: Medzinárodné odporúčania uvádzajú referenčný denný príjem pre bežnú populáciu na úrovni 400 IU. Ak však nemáme dostatok slnka – čo je v zime bežné – odporúča sa dávku zvýšiť na 800 IU denne. Pre zdravého dospelého je bezpečný rozsah 400 až 1 000 IU denne, pri výraznom nedostatku slnka často 1 000 až 2 000 IU denne. Maximálny bezpečný limit je 4 000 IU denne.
• Dávkovanie u detí: 400 –1 000 IU podľa veku a hmotnosti
• Pri vyšších dávkach hrozí hyperkalciémia a s ňou súvisiace problémy, najmä gastrointestinálne, a v závažných prípadoch aj poškodenie obličiek.
• Forma: Kvapky, kapsuly, žuvacie tablety. U detí najčastejšie kvapky pod dohľadom lekára (Schéma užívania je rôzna - volí sa buď každodenné kvapkanie do mlieka alebo stravy obsahujúcej tuk, alebo kvapkanie 1x do týždňa vo vyššej dávke.)
• Rizikové skupiny: Seniori, obézni, tehotné ženy – často vyššie dávky podľa lekára. Obézni ľudia potrebujú 2-3x vyššie dávky. Dávku vitamínu D je určite potrebné riešiť individuálne aj vtedy, ak máte známy jeho deficit, trpíte osteoporózou, chronickým ochorením pečene alebo obličiek, máte stavy malabsorpcie alebo užívate lieky, ktoré ovplyvňujú metabolizmus vitamínu D. Vtedy sa zvyčajne stanovuje plazmatická hladina vitamínu D.

„Najlepšie je užívať vitamín D pravidelne v odporúčaných dávkach. Pri vyšších dávkach sa ukladá do tukového tkaniva, preto sa vyhnite extrémnym jednorazovým dávkam,“ upozorňuje Ďurčík.

‍