Prevencia zachraňuje životy a šetrí peniaze. Kto ale zatiahne účet za neplatičov, dlžníkov a ľudí bez domova?
Neexistuje však nič také, ako je obed zadarmo a aj zdravotnú starostlivosť pre týchto spotrebiteľov zdravotnej starostlivosti musí niekto zaplatiť.
Prevencia je vždy lacnejšia
Podľa Dôvodovej správy k zmenám v zákone 580/2004 z analýzy neziskovej organizácie Depaul Slovensko zameranej na pomoc ľuďom bez domova vyplýva, že priemerný človek bez domova navštívi ročne určitú formu urgentnej zdravotnej starostlivosti cca 4-4,4-krát tak často ako človek z bežnej populácie.
Ako ďalej uvádza Dôvodová správa, „cena hospitalizácií ľudí bez domova tvorí až 5% ceny všetkých hospitalizácií, napriek tomu, že ľudia bez domova tvoria iba 1,3% z celkovej populácie. V prepočte na počet ľudí v danej skupine stoja hospitalizácie na bežnú populáciu 256 eur na človeka a v prepočte na počet ľudí bez domova sú hospitalizácie tejto skupiny 986 eur na človeka bez domova, čo je 3,84-krát viac. To znamená, že ľudia bez domova tvoria cca 4% všetkých hospitalizácií, napriek tomu, že tvoria iba 1,3% celkovej populácie (cca 71 000)“.
Cieľom rozšírenia úhrady zdravotnej starostlivosti pre de facto všetkých obyvateľov, ktorí sa zdržujú na Slovensku, je zníženie nákladov na neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Prevencia je totiž lacnejšia ako neodkladná zdravotná starostlivosť.
{{suvisiace}}
Ako sa uvádza v doložke vplyvov k novele zákona 580/2004, nedochádza k zvýšeniu výdavkov verejného zdravotného poistenia, keďže neodkladná zdravotná starostlivosť je výrazne drahšia ako včas poskytnutá potrebná zdravotná starostlivosť.
Podľa všeobecného lekára Dušana Bráza je zdravotná starostlivosť v tomto segmente najlacnejšia a súčasne dokáže systému v budúcnosti z dlhodobého hľadiska najviac potrebných zdrojov ušetriť. Pravdepodobne práve preto sa zákonodarca rozhodol pre tento krok. Treba podotknúť, že v mnohých krajinách bežne fungujú rôzne/podobné variácie takého nastavenia systému.
Takéto nastavenie perspektívne šetrí zdroje v budúcnosti z dôvodu predpokladu skorého odhalenia ochorení, ktorých neodhalenie vo včasných štádiách vedie k omnoho vyšším výdavkom na liečbu, no aj celkovým výdavkom spoločnosti na zdravotnú starostlivosť ale i sociálnu v neskoršom období.
Bráz však dodal, že je nutné podotknúť, že celková starostlivosť nekončí len v ambulancii všeobecného lekárstva, veľmi často, aj kvôli celkovo nešťastnému nastaveniu systému, je potrebná následná zdravotná starostlivosť z dôvodu ďalšej diagnostiky a liečby stavu/ochorenia, avšak tieto dvere sú pre neplatičov zavreté a reálne hrozí nemožnosť doriešenia zdravotného stavu. Práve preto je podľa Bráza nevyhnutné legislatívne ošetriť i ďalšiu cestu takýchto pacientov.
Ako však v podcaste ozdravme uviedol exminister zdravotníctva Rudolf Zajac, „to, že by bezdomovec chodil na preventívku, považujem za dobrý vtip“. Legislatíva teda ráta s tým, že by ľudia bez domova mohli prísť na preventívnu prehliadku, no predstaviť si, že by ľudia bez domova, ktorí denne riešia potrebu najnákladnejších životných potrieb, chodili na preventívne prehliadky, je mimoriadne nepravdepodobné.
Platí skôr, že preventívna prehliadka, ergo všeobecný lekár by musel prísť do komunitných centier, ktoré poskytujú pomoc pre ľudí bez domova, kde by sa preventívna prehliadka realizovala.
Kto to zaplatí?
Pred novelou zákona 580/2004 mali ľudia bez domova ako i neplatiči poistného nárok na neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Zmeny v tomto zákone však umožnili, aby títo poistenci mohli čerpať zdravotnú starostlivosť aj u všeobecných lekárov.
Podľa tohto zákona sa upravil výpočet medicínskych služieb, na ktoré majú nárok ľudia bez domova.
„Zdravotnú starostlivosť za tieto osoby uhrádza zdravotná poisťovňa dlžníka, rovnako ako zdravotná poisťovňa dlžníka aj pred novelou uhrádzala neodkladnú zdravotnú starostlivosť poskytnutú dlžníkovi. Aj predtým, aj teraz - sa zdravotná starostlivosť uhrádza z prostriedkov verejného zdravotného poistenia,“ uviedlo v odpovediach na redakčné otázky tlačové oddelenie ministerstva zdravotníctva.
{{odporucane}}
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
Na zdravotnú starostlivosť pre tieto osoby sa teda poskladajú platcovia zdravotných odvodov. Dlh poistencov, ktorí sú dlžníkmi voči zdravotnej poisťovni, sa však poskytnutím zdravotnej starostlivosti nezvyšuje. Neplatí teda, že v prípade ak je niekto neplatičom/ dlžníkom* (*nepatria sem dlžníci, ktorí majú so svojou zdravotnou poisťovňou dohodnuté splátky a ďalšie skupiny, ktoré sú špecifikované v § 9 580/2004 Z.z). Neplatí teda, že ak poistenec dlží napríklad 1000 €, tak po poskytnutí zdravotnej starostlivosti u všeobecného lekára by bol dlh poistenca navýšený o náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
Všeobecná zdravotná poisťovňa to vysvetľuje nasledovne: „za dlžníka na účely zdravotného poistenia sa považuje poistenec alebo platiteľ poistného, voči ktorému príslušná zdravotná poisťovňa eviduje ku dňu zverejnenia zoznamu dlžníkov pohľadávku na preddavku na poistnom po lehote splatnosti najmenej za tri mesiace, na nedoplatku alebo pohľadávku na poistnom, ktorú bol povinný uhradiť odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia do dňa potvrdenia prihlášky príslušnou zdravotnou poisťovňou.“
Náklady na liečbu pre ľudí bez domova
Pri ľuďoch, ktorí sú bez domova, je situácia špecifickejšia, keďže nezriedka nie sú poistencami žiadnej konkrétnej poisťovne.
Za človeka, ktorý nemôže preukázať poistný vzťah preukazom poistenca, jeho poistný vzťah nemožno zistiť v centrálnom registri poistencov, nie je zdravotne poistený v inom členskom štáte a je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo má bydlisko v Slovenskej republike uhrádza zdravotnú starostlivosť v rozsahu podľa odseku 8 zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov (Všeobecná zdravotná poisťovňa).
Náklady, ktoré vznikli poisťovni, uhradí zdravotnej poisťovni ministerstvo zdravotníctva.
Cenovka za neplatičov a dlžníkov
Náklady na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti pre neplatičov/dlžníkov predstavujú u Všeobecnej zdravotnej poisťovne 30 miliónov € ročne.
Na to, aké náklady predstavovala úhrada zdravotnej starostlivosti za túto skupinu poistencov, sme sa pýtali aj ZP UNION.
UNION vo svojej odpovedi náklady na túto zdravotnú starostlivosť nevyčíslil. ZP Dôvera zatiaľ na otázku o nákladoch pre túto skupinu neodpovedala (v prípade odpovede budeme článok aktualizovať).
Morálny hazard?
Otázka, ktorá však z prijatia novely zákona o zdravotnom poistení vystala, je, či tým nevytvárame ďalší morálny hazard v slovenskom zdravotníctve.
Ako vo svojom stanovisku uviedla ZP UNION, „rozumieme zámeru ministerstva zdravotníctva, ktoré chcelo touto legislatívou zabezpečiť základnú zdravotnú starostlivosť, čo najširšej skupine poistencov, ale obávame sa, že takéto rozšírenie môže pôsobiť demotivujúco pre disciplínu platenia zdravotných odvodov“.
Zdravotné poisťovne sú entitami, ktorým sa darí efektívne vyberať poistné ako i vymáhať dlhy, ktoré voči poisťovniam dlžníci vytvoria. Jednou z efektívnych metód, ako sa zdravotným poisťovniam darilo vymáhať a vyberať poistné, je aj obmedzenie zdravotnej starostlivosti. Podľa ZP UNION je práve obmedzenie zdravotnej starostlivosti nástrojom, ako motivovať dlžníka k úhrade. UNION vo svojom stanovisku upozornil, že rozšírenie úhrady zdravotnej starostlivosti aj u všeobecného lekára (bez limitov) môže byť negatívne vnímaný platiteľmi, ktorí si svoje odvody riadne platia, a je voči nim nespravodlivý. Obmedzený nárok na zdravotnú starostlivosť je pre ZP UNION nástrojom, ktorý využíva častokrát pri komunikácii s dlžníkmi.
Všeobecný lekár Dušan Bráz na margo možného morálneho hazardu, ktorý tieto zmeny priniesli, uviedol, „akékoľvek nedodržiavanie či pokrivenie pravidiel je samozrejme morálny hazard. Žiaľ, žijeme v krajine, kde je obchádzanie, či rovno nedodržiavanie pravidiel normou“. Bráz zároveň ďalej uviedol, „napríklad i neplatenie odvodov a nielen zdravotných tu často praktizuje štát a organizácie pod jeho riadením. Z môjho pohľadu je absolútne nevyhnutné férové nastavenie a dodržiavanie pravidiel všetkými, vrátane štátu“.
Novelou zákona sme de facto rozšírili potichu nárok pacienta na úhradu zdravotnej starostlivosti, i keď platia slová Dušana Bráza, „nárok akéhokoľvek pacienta, žiaľ, za mnoho rokov nik nedefinoval a nielen u neplatičov“.
