Veľa sa na Slovensku hovorí o tom, že nám chýbajú lekári. To je síce pravda, ale ešte akútnejšie nám chýbajú zdravotné sestry, ktorých počet sa znižuje nielen v relatívnych (voči množstvu potrebnej zdravotnej starostlivosti), ale aj v absolútnych číslach.

Nedávno sme v súvislosti s týmto trendom uverejnili komentár, v ktorom sme sa zamerali na vzostup sesterských agentúr – jeden z dopadov nedostatku sestier, ktorý pozorujeme vo viacerých západných krajinách. V tomto texte voľne nadväzujeme na koniec spomínaného komentára a zameriavame sa na stratégie, ktorými je možné navýšiť počet sestier v systéme.

{{suvisiace}}

Nemecko patrí medzi krajiny EÚ s najvyšším počtom zdravotných sestier vzhľadom na populáciu. Personálny nedostatok sa však týka – a bude týkať – aj tejto krajiny, keď sa očakáva, že v roku 2030 bude Nemecku chýbať približne 500 000 zdravotných sestier. Na rozdiel napríklad od Slovenska, ktoré hrozivé predpovede zatiaľ statočne ignoruje, vznikajú v Nemecku iniciatívy, ktorých cieľom je personálnej katastrofe predísť. Založené sú na snahe prilákať zdravotné sestry z iných krajín.

Geograficky sa pritom tieto snahy neobmedzujú na jednu časť zemegule. Nemecko sa usiluje získať zdravotné sestry napríklad z Indie, Brazílie, Filipín a Južnej Afriky. To, čo programy v jednotlivých krajinách spája, je proaktivita a čo najefektívnejšia podpora pri zvládnutí celého procesu – od vybavenia potrebných povolení a certifikátov až po asistenciu pri praktických aspektoch presunu z domovskej krajiny do Nemecka.

Zoberme si napríklad program Triple Win („trojitá výhra“), ktorý bol založený Nemeckou spolkovou agentúrou pre zamestnanosť (ZAV) a Nemeckou spoločnosťou pre medzinárodnú spoluprácu (GIZ) v roku 2013. Jeho názov odráža princíp prospešnosti pre všetky zapojené strany: zdravotné sestry benefitujú z príležitosti pre kariérny a osobnostný rast; ZAV a GIZ spolupracujú len s krajinami, v ktorých je nadbytok zdravotných sestier (takže krajine pôvodu nebude uškodené), pričom v dlhodobom hľadisku má program pomôcť prenosu vedomostí medzi zapojenými krajinami; a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti v Nemecku profitujú z vyššieho množstva dostupných sestier.

GIZ záujemcom poskytuje podporu počas jazykovej a profesijnej prípravy ešte v ich domovskej krajine a po príchode sestier do Nemecka monitoruje ich integračný proces a poskytuje podporu v prípade potreby.

{{odporucane}}

Účastníci v programe samozrejme miesto v Nemecku nedostanú len tak – v rámci procesu musia dodať všetky potrebné dokumenty (vrátane motivačného listu a akademických záznamov). Účasť v programe  a teda využívanie podporných služieb a kariérnej asistencie je však bezplatná.

Presun zdravotného personálu, samozrejme, nemusia zabezpečovať len štátne programy. Sesterské agentúry, ktorým sme venovali komentár spomínaný v úvode, môžu vyvíjať snahy o prilákanie sestier zo zahraničia tiež.

Potenciál získavať zdravotnícky personál z iných častí sveta pre západné krajiny skrátka existuje. Len Južná Afrika má okolo 20 000 nezamestnaných sestier. Zároveň nemusíme vymýšľať koleso, programy na prilákanie zahraničných zdravotníkov už vo viacerých krajinách existujú. To, čo slovenské zdravotníctvo dnes potrebuje, je kontinuita a vôľa robiť systémové kroky, ktorých horizont presahuje jedno volebné obdobie.

Autor je analytikom INESS.