Sestier bude menej, budú nás stáť viac
Spojené štáty napríklad očakávajú, že do roku 2032 v priemere ročne vznikne 193 100 voľných pracovných miest pre zdravotné sestry, pričom však do zdravotného systému v celom období 2022-2032 pribudne len 177 400 sestier. Ešte raz, nie ročne – za 10 rokov. Tento problém sa pritom týka aj Slovenska, na kriticky klesajúci počet sestier sme v minulosti upozorňovali aj my v INESS. Takýto vývoj nevyhnutne povedie rôznym zmenám v zdravotníckom ekosystéme.
Prvé lastovičky pritom v zahraničí môžeme sledovať už dnes. V krajinách ako Austrália, Anglicko, Kanada alebo Severné Írsko sa v posledných rokoch totiž čoraz rozšírenejšími stávajú sesterské agentúry. Ide o organizácie, ktoré „dodávajú“ zdravotné sestry nemocniciam v prípade personálneho nedostatku.
Zmluvy uzatvárané na takúto výpomoc sú špecifické predovšetkým v ich dĺžke, ktorá sa zvyčajne pohybuje medzi niekoľkými týždňami a jedným rokom, a finančnej náročnosti. Plat sestier sprostredkovaných agentúrou je totiž vyšší ako u klasických nemocničných sestier. Do celkových nákladov pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti je navyše potrebné prirátať aj províziu pre samotnú agentúru.
{{suvisiace}}
Z pohľadu sestier je motivácia vymeniť stabilnú prácu v jednej nemocnici za kontrakty sprostredkované agentúrami pomerne jednoznačná. Agentúry im vedia zabezpečiť výrazne vyššie platy a väčšiu časovú flexibilitu. Pri spolupráci s agentúrami totiž zdravotné sestry majú väčšiu kontrolu nad pracovným časom, keď môžu vyjadriť svoje preferencie ohľadom dĺžky služieb, ale napríklad aj ohľadom toho, či chcú pracovať cez deň alebo v noci. Pre niektoré sestry zároveň môže byť zaujímavý prospekt častejšieho striedania prostredia, keďže ich agentúra môže vysielať do rôznych nemocníc.
Takýto mód práce so sebou samozrejme prináša aj špecifiká, ktoré niektoré sestry môžu vnímať ako nevýhody. Striedanie nemocníc napríklad znamená opakované oboznamovanie sa s novými nemocnicami a ich procesmi. Časovo obmedzené kontrakty zároveň implikujú istú mieru neistoty. Napriek tomu, že vo všeobecnosti pretrváva vysoký dopyt po zdravotných sestrách, môžu nastať obdobia, počas ktorých dopyt dočasne poklesne. Sestra spolupracujúca s agentúrou vtedy môže dočasne ostať bez práce alebo byť prinútená za prácou cestovať väčšie vzdialenosti.
A v neposlednom rade práca prostredníctvom sesterskej agentúry so sebou prináša menšie sociálne benefity – agentúry za nich napríklad nemusia platiť odvody a nemusia im zabezpečovať platenú dovolenku.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov
{{odporucane}}
Agentúry v každom prípade rozširujú možnosti pre zdravotné sestry, ktoré si v čase vysokého dopytu po ich službách môžu prispôsobiť mód práce. Vzostup agentúr však prináša aj nové výzvy pre národné zdravotnícke systémy.
Jednoznačne najčastejšie spomínanou výzvou je zvyšovanie výdavkov pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a následne aj zdravotnícky rozpočet. Ak sesterské agentúry dokážu pritiahnuť sestry – či už čerstvé absolventky a absolventov alebo prostredníctvom prechodu z trvalých zmlúv v nemocniciach – dokážu si v kontexte širšieho personálneho nedostatku účtovať vysoké sumy, čo následne zaťažuje zdravotný systém viac, ako keby boli tie isté sestry zamestnávané „tradičným“ spôsobom. Napríklad britský zdravotný systém NHS len v roku 2023 sesterským agentúram zaplatil 1,4 miliardy libier, pričom sa tieto náklady za posledných 5 rokov zvýšili o 60%.
Niekomu by mohlo napadnúť, že sesterské agentúry je potrebné zakázať – musíme predsa chrániť verejný rozpočet! Lenže takýto krok by bol metaforickým odseknutím hlavy drakovi, ktorému miesto nej narastú ďalšie dve. Problém by sme totiž nevyriešili, len skryli jeden jeho dôsledok.
Prechod sestier z tradičného zamestnania do agentúr je minimálne z časti reakciou na pracovné podmienky, s ktorými sa u tradičných zamestnávateľov stretávajú. Rapídne zvyšovanie výdavkov na sesterské agentúry v Británii prichádza v čase, keď zdravotnícke profesie zažívajú zvýšenú mieru vyhorenia. Viac ako 30% zamestnancov NHS si v roku 2023 zobralo voľno kvôli problémom s (nielen) mentálnym zdravím. Zdravotné sestry a iné zdravotnícke profesie hlásili panické záchvaty, vysoký tlak, bolesti hlavy a na hrudníku, pričom niektorí reportovali aj depresie a problémy so spánkom.
Lepšie platená a flexibilnejšia práca môže pre mnohé sestry byť odpoveďou na takéto problémy. Vyššie finančné ohodnotenie a (naň naviazaná) väčšia možnosť rozhodovať o svojej práci a živote sú benefity, ktoré pracovné preťaženie môžu odstrániť alebo aspoň zmierniť. Sesterské agentúry tak nie sú tvorcom problému, ale jeho logickým trhovým vyústením. Zákaz agentúr by neznamenal, že by všetky sestry ostali v nemocniciach. Reálnou možnosťou by sa stal odchod do iného odvetvia alebo do zahraničia. To, mimochodom, potvrdzuje aj slovenská skúsenosť – podľa niektorých zdrojov len 4 z 10 sestier, ktoré na Slovensku doštudujú, aj ostanú v tejto profesii na Slovensku pracovať.
Agentúry pritom dokonca podľa niektorých zdrojov môže byť schopné pritiahnuť aj tie zdravotné sestry, ktoré už profesiu opustili. Kanadské médium CBC píše, že „vyhorené zdravotné sestry, ktoré húfne opustili kanadské zdravotníctvo, sa teraz vracajú do práce prostredníctvom súkromných agentúr.“
Na Slovensku je fenomén sesterských agentúr ešte v plienkach. Ak sa však takéto riešenie rozvinie aj u nás, riešením nebude agentúry zakázať. Potrebné bude upraviť sesterskú profesiu tak, aby zdravotné sestry mali menšiu motiváciu odísť od svojho aktuálneho zamestnávateľa alebo opustiť sesterské povolanie.
Zatraktívnenie sesterskej práce môže čiastočne spočívať aj v navýšení miezd, len tento krok však nebude postačovať. Možnosťou je aj rozšírenie pyramídy zdravotných pracovníkov tak, aby sa na „nižšie úrovne“ mohla presunúť časť kompetencií zdravotných sestier. Naopak, sestry by mohli prebrať niektoré kompetencie od lekárov, čo by posilnilo ich status v celkovej hierarchii. A kreatívne samozrejme môžu byť aj jednotlivé zdravotnícke zariadenia – prácu môže zatraktívniť čokoľvek od zabezpečenia škôlky alebo jaslí až po preplácanie konferencií a vzdelávania. Podobné kroky nám môžu pomôcť predísť problému nedostatku sestier (alebo ho aspoň zmierniť), ktorému v najbližších rokoch nevyhnutne budeme čeliť.
Autor je analytikom INESS.
