Štátne nemocnice dostávajú za rovnaké výkony viac peňazí ako súkromné. Hovoria to dáta ÚDZS za rok 2024, za tri kvartály 2025 a v najbližších dňoch to potvrdia aj za rok 2025. Denník N tvrdí opak — a neoverí si ani to, čo je dostupné na jeden klik.

Filip Obradovič napísal 10. apríla 2026 vo svojom Newsfilteri v Denníku N vetu, ktorá znie autoritatívne, no zároveň je preukázateľne nepravdivá: „Obom súkromným hráčom — Agelu aj Pente — sa darí. Podčiarkuje to i skutočnosť, že ich nemocnice dostávajú z verejného poistenia viac peňazí ako štátne, na ktorých stojí kľúčová zdravotná starostlivosť.“

Nie je to prvý raz, čo sa táto téza objavuje v Denníku N. Denník N však pri tejto téme konzistentne v lepšom prípade zavádza, no pravdepodobnejšie vedome klame.

To, že sú štátne nemocnice v permanentných dlhoch v princípe len kvôli tomu, že na Slovensku operujú aj nemocničné skupiny Penta Hospitals a Agel, je naratív, ktorý redakcia recykluje dlhodobo — bez toho, aby ho ktokoľvek konfrontoval s verejne dostupnými dátami Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Dáta pritom hovoria presný opak.

Čo hovoria dáta, nie dojmológia

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zverejňuje analýzy financovania nemocníc pravidelne každý štvrťrok. A začal s tým ešte pred podpísaním Memorandu 2.0, ktoré vláda podpísala s Lekárskym odborovým združením Sú to verejné dokumenty dostupné na webe úradu vlády.

Celoročné dáta za rok 2024 (analýza z mája 2025, spresnená metodika): Štátne nemocnice dostali za jednotku produkcie (efektívnu základnú sadzbu) 3 103 eur. K tomu však treba pripočítať 191 miliónov eur z programovej vyhlášky, ktoré smerovali výlučne do štátnych nemocníc. Po zarátaní všetkých zdrojov z verejného zdravotného poistenia sa efektívna sadzba štátnych nemocníc dostáva na úroveň 3 601 eur za jednotku casemixu. Penta dostala 2 950 eur. Agel 3 300 eur. Súkromní poskytovatelia ako celok 3 151 eur. Iste, nájdu sa aj individuálne nemocnice, ktoré sú platené lepšie, no kľúčové je pozerať sa na koncového užívateľa výhod.

Štátne nemocnice teda dostali za rovnakú jednotku produkcie o 450 eur viac ako súkromné. Nie menej. Viac.

Dáta za tri kvartály 2025 (porovnávacia analýza ÚDZS): Štátne nemocnice mali efektívnu základnú sadzbu 3 605 eur. Penta 3 284 eur. Agel 3 487 eur. Súkromní spolu 3 358 eur. Verejní spolu 3 513 eur. Na prvý pohľad sa javí, že rozdiel sa zmenšil, avšak v kvartálnych dátach nie sú zohľadnené koncoročné zúčtovania. Na definitívne hodnotenie roku 2025 si tak budeme musieť ešte pár dní počkať.

To nie je otázka interpretácie. To sú čísla ÚDZS.

Koľko peňazí naviac dostali jednotlivé skupiny nemocníc?

Iný pohľad na tie isté dáta: koľko peňazí oproti referenčnej sadzbe CKS dostali nemocnice podľa vlastníka? Za celý rok 2024 dostali štátne nemocnice takmer 199 miliónov eur nad rámec referenčnej sadzby. Penta dostala nad rámec 10,3 milióna. AGEL 29,8 milióna.

Pente a AGELu sa nedarí vďaka vyšším platbám. Štátu sa nedarí napriek nim

Obradovičova veta obsahuje okrem faktickej chyby aj chybnú kauzalitu. Implikuje, že súkromným nemocniciam sa darí preto, lebo sú preplácame z verejného zdravotného poistenia. Realita je presne opačná: Pente a AGELu sa darí napriek tomu, že za rovnaké výkony dostávajú menej peňazí. A štátnym — predovšetkým univerzitným — nemocniciam sa nedarí napriek tomu, že dostávajú výrazne viac.

Odpoveď sa skrýva v nákladoch. Podľa dát Centra pre klasifikačný systém DRG a Útvaru hodnoty za peniaze stojí štandardizovaná hospitalizácia v nemocniciach Penty 2 735 eur, v nemocniciach VÚC 2 867 eur, vo fakultných nemocniciach 3 407 eur a v univerzitných 4 104 eur. Univerzitná nemocnica teda minie na ten istý výkon o 50 percent viac ako nemocnica Penty — a to po zohľadnení náročnosti cez DRG štandardizáciu. Ak teda univerzitná nemocnica dostane za jednotku produkcie 3 860 eur a minie 4 104 eur, končí v strate. Ak Penta dostane 3 188 eur a minie 2 735 eur, je v zisku. Problém nie sú príjmy, ale náklady.

Prečo sú náklady štátnych nemocníc také vysoké? Audit PwC z apríla 2026 to kvantifikoval: nadčasy vzrástli v Univerzitnej nemocnici Bratislava za päť rokov o 82 percent, kým počet hospitalizácií klesol o 7 percent. Operačné sály sú využívané na 40 percent kapacity. V troch auditovaných nemocniciach je nadstav 341 lekárov a podstav 425 sestier. Dve z piatich auditovaných nemocníc nemajú v roku 2026 ani elektronický dochádzkový systém. Príspevkové organizácie zaplatili na pokutách a penále 42 miliónov eur za rok 2024, kým v prípade jedinej akciovej spoločnosti medzi auditovanými nemocnicami (VÚSCH) to bolo 0,2 milióna.

PwC identifikovalo v piatich nemocniciach potenciálne úspory vo výške 91 miliónov eur ročne. V prepočte na celú sieť štátnych nemocníc hovoríme o 255 miliónoch — čo by pokrylo ich ročnú stratu, odhadovanú na 228 miliónov eur.

Štátne nemocnice teda nie sú v strate preto, že by boli horšie platené. Sú v strate preto, že horšie hospodária, hoci dostávajú  viac peňazí ako ktokoľvek iný v systéme. Ak by niekto chcel naozaj pomôcť štátnym nemocniciam, nemal by žiadať viac peňazí — mal by sa pýtať, kam sa tie peniaze strácajú.

AGEL má od VšZP vyššie platby

Férová námietka voči agregovaným číslam existuje: sieť AGEL má vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni vyrokované nadpriemerne sadzby, avšak týka sa to len vybraných nemocníc z portfólia skupiny AGEL. Dáta ÚDZS to potvrdzujú — v roku 2025 bol pri VšZP percentuálny rozdiel medzi efektívnou sadzbou a referenčnou sadzbou CKS v prípade AGEL-u +24 percent. Nemocnice ako AGEL Komárno (+45 %), AGEL Krompachy (+42 %) či AGEL Skalica (+39 %) sú VšZP platené štedro. No pre istotu ešte raz, Ide však len o časť nemocníc, ktoré sú v portfóliu siete AGEL. Zvyšné nemocnice nemajú takéto lukratívne platby od VšZP. AGEL ako sieť - pri zarátaní všetkých nemocníc - rozhodne nie je platený lepšie ako štátne nemocnice (ako celok).

Obradovič teda v svojom článku možno nevedome, no zrejme úplne cielene a vedome klame o tom,  že „súkromné nemocnice dostávajú viac ako štátne“.

Keby sa Denník N na dáta pozrel aspoň s príchuťou objektivity, musel by totiž napísať, že nemocnica, ktorá je na Slovensku najviac „preplácaná“,  je Univerzitná nemocnica Bratislava — štátna nemocnica — s rozdielom 30,4 milióna eur oproti referenčnej sadzbe za rok 2024. A tiež to, že fakultné nemocnice sú plošne podfinancované o 5 až 7 percent — nie však poisťovňami Dôvera a UNION, ale štátnou VšZP.

Skutočný problém teda je vnútri štátneho sektora: univerzitné nemocnice sú jednoznačne nadplácané a jednoznačne neefektívne. Fakultné nemocnice sú, naopak, podfinancované — a to je legitímna téma, o ktorej má zmysel písať. Riešením však nie je zobrať peniaze súkromníkom, ktorí za rovnaké výkony dostávajú menej. Riešením je opýtať sa, prečo UN Bratislava míňa na bežný výkon o 50 percent viac ako regionálna nemocnica a kam sa tie peniaze strácajú. Okrem iného sa topia v platoch, no slovenský „Robin Hood“, istý lekár z Nitry, je pre Denník N nedotknuteľnou osobou, keďže Denník N a odborový predák vedú v jednom šíku svätú vojnu proti dvom najväčším sieťam nemocníc na Slovensku.

Peniaze v systéme sú. Len sa rozdeľujú spôsobom typickým pre Karpatskú guberniu

‍Prečo na tom záleží

Denník N si zakladá na tom, že pracuje s faktami. Ich redakčný kódex hovorí o overovaní informácií. A predsa v téme financovania nemocníc redakcia rokmi recykluje naratív, ktorý je v rozpore s verejne dostupnými dátami regulátora.

Nejde o ojedinelú chybu. Ide o systematické ignorovanie čísel, ktoré nezapadajú do preferovaného príbehu. Ten príbeh znie: súkromné nemocnice parazitujú na verejnom poistení a štátne nemocnice sú ich obeťami. Je to príbeh politicky pohodlný, emocionálne rezonujúci, no fakticky nesprávny.

Samotný ÚDZS vo svojej celoročnej analýze za rok 2024 napísal, že „súkromné nemocnice dostali v roku 2024 zhruba o 56 miliónov eur viac, ako by dostali, keby ich produkcia bola uhrádzaná podľa základnej sadzby CKS.“ Túto vetu je možné vytrhávať z kontextu — a niekto to aj robí. Ale tá istá analýza ukazuje, že štátne nemocnice dostali až o 199 miliónov eur viac. A ÚDZS zároveň dodáva, že pri hodnotení efektivity sa zvyknú analyzovať len zdroje z verejného poistenia, čo „môže skresľovať reálne výsledky, keďže štátne nemocnice dostávajú viac dodatočných zdrojov“ — napríklad vo forme opakovaného oddlžovania.

Za posledných dvadsať rokov boli štátne nemocnice oddlžené šesťkrát v celkovej hodnote takmer dvoch miliárd eur. Ani euro z toho nešlo do súkromných nemocníc — tie dlhy netvoria, pretože fungujú v režime tvrdých rozpočtových obmedzení. Ak k dátam o financovaní z verejného poistenia pripočítame oddlžovanie, programovú vyhlášku a ďalšie transfery, tvrdenie o zvýhodňovaní súkromníkov sa rozpadne úplne.

Fico ideologické okuliare zahodil (možno)

Premiér Fico už vraj ideologické okuliare zahodil. Denník N však cez prizmu etatizmu a svätú vojnu proti všetkému, čo sa len obtrie o skupiny Penta a AGEL, nazerá na všetko, čo sa týka financovania zdravotníctva. Robí to vedome, cielene a roky, pričom takéto konanie hraničí s posadnutosťou. Jeden príklad za všetky, keď postrelili premiéra Fica, Denník N mal titulku: Šéf štátnej ochranky bol funkcionár Hlasu, pracoval pre Pentu a strážil aj Haščáka.

Obradovič vo svojom článku zavádzal a ani niekoľko dní po publikovaní toho nezmyslu svoje tvrdenie nekorigoval. Bolo by celkom vhodné, aby mienkotvorný denník písal o zdravotníctve skôr s kalkulačkou v ruke než s horiacou fakľou.

Dáta sú verejné. Sú na webe ÚDZS. Sú na webe Centra pre klasifikačný systém DRG. Sú na webe ÚHP. Nevyžadujú žiadne špeciálne prístupy, žiadne tajné zdroje, ani úniky. Stačí si ich prečítať.

Slovenské zdravotníctvo má dosť skutočných problémov. Miliardový dlh štátnych nemocníc. Operačné sály prázdne po tretej popoludní. Nadčasy rastúce o 82 percent pri klesajúcich výkonoch. Platový automat bez väzby na výkon. Lekári zarábajúci 3,2-násobok priemernej mzdy, a budúci rok až 3,5-násobok, v krajine, kde polovica nemocníc nemá dostatok sestier. A k tomu riaditelia, ktorí sú menení podľa politického cyklu, nie podľa výsledkov.

Pravda sa nestane pravdou ani vtedy, ak ju niekto bude verklikovať a písať na stránkach mienkotvorných webov a pravda sa pravdou dokonca nestáva ani vtedy, ak si to niekto veľmi želá. A nie, dokonca pravda nie je pravdou ani vtedy, ak sa svojou činnosťou snažím zvaliť všetko negatívne na tých, ktorých úprimne nenávidíme. A nie, ani vtedy, ak je antipatia voči konkrétnym aktérom súčasťou DNA predmetného média.