Štátne nemocnice by mali zlepšiť využitie svojich personálnych kapacít a materiálno-technologického zabezpečenia. Zefektívniť nákup liekov a špecializovaného zdravotníckeho materiálu, štandardizovať dátovú základňu a zlepšiť efektivitu aj v ďalších oblastiach, napríklad pri využívaní lôžkového fondu a operačných sál. Ministerstvo zdravotníctva vo štvrtok 9. apríla na celonárodnej konferencii Zdravé nemocnice - silné zdravotníctvo predstavilo osem krokov pre ozdravenie finančnej situácie štátnych nemocníc, ktoré vyplynuli z ich auditu – jeho kľúčové závery sme v ozdravme publikovali v tomto článku. Zistenia však nepriniesli nič nové oproti tomu, čo roky opakujú inštitúcie ako Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) alebo Útvar hodnoty za peniaze. Opoziční poslanci a samotné nemocnice poukázali aj na ďalšie problémy.

Zdravotníctvo sa oddlžovalo v rokoch 2004, 2011, 2015, 2018, 2019, 2023 a posledné dva roky cez programovú vyhlášku. Výsledkom je opäť vyše miliardový dlh. Straty a dlhy štátnych nemocníc za celé obdobie presahujú 3,5 miliardy eur, čo priznáva aj samotný minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD). Problém je podľa neho aj to, že dáta Inštitútu zdravotných analýz na ministerstve, zdravotných poisťovní, ÚDZS a ďalších aktérov sa líšia. Na základe auditu Šaškov rezort predstavil osem konkrétnych opatrení, ktoré podľa ministra budú štvrťročne odpočtovať.

Musia sa implementovať finančné plány v štátnych nemocniciach, čo je podľa Šaška aj súčasťou ozdravného plánu dohodnutého s Európskou komisiou. Ako jedno z opatrení spomenul medzirezortnú spoluprácu, pričom na to, že je potrebná, na konferencii Zdravé nemocnice - silné zdravotníctvo poukázal aj prezident Peter Pellegrini. Ten dodal, že treba merať výkonnosť zdravotníctva podľa jednotlivých ukazovateľov. Lekári si však po protestoch iniciovaných Lekárskym odborovým združením v roku 2022 vybojovali pravidelnú valorizáciu platov bez akéhokoľvek naviazania na výkon.

Kontinuita? Nie vo vyjadreniach štátnych predstaviteľov

„Platový automat nezohľadňuje výkon ani dochádzku lekárov. Manažéri nemocníc však musia mať nástroje na kontrolu kvality,“ vyhlásil Pellegrini. Pokiaľ ide o fungovanie zdravotníctva, mali by podľa neho spolupracovať aj politickí oponenti. Poslanec a bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí (Slovensko) na to reagoval, že keď v roku 2020 rezort preberal, práve Pellegrini bol v tom čase premiérom a povereným ministrom zdravotníctva: „Tak veľmi mu záležalo na kontinuite, že ani neprišiel a ministerstvo mi odovzdal jeho generálny tajomník služobného úradu. Pre ministerstvo boli na ten rok alokované kapitálové výdavky 100 miliónov eur. Na konci marca mi tam zostalo 10 miliónov a predo mnou pandémia.“

Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas-SD) si tiež myslí, že o riešeniach v zdravotníctve treba diskutovať a merať výkon. „Ako lekári máme garantované platy, tak musíme byť schopní garantovať výkon,“ povedal Raši, ktorý pracuje ako úrazový chirurg.

{{suvisiace}}

Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) poprel svoje niekdajšie tvrdenia a vyhlásil, že pacienta nezaujíma, kto je vlastník nemocnice. Chce dobrú a dostupnú zdravotnú starostlivosť. „Odložil som ideologické okuliare. Pacientovi je jedno, do akej nemocnice ide, pokiaľ ide o vlastníctvo. Ak pacient príde do nemocnice a nájde tam dobré prostredie a kvalitných lekárov, jeho vôbec nezaujíma, kto je vlastníkom, ako má táto nemocnica zabezpečené financovanie cez zdravotné poisťovne, jednoducho chce dobrú prístupnú zdravotnú starostlivosť," uviedol vo svojom príhovore Fico. Za jednu zo svojich úloh označil zabezpečiť potrebné financovanie. Druhou sú legislatívne návrhy súvisiace s právnou formou nemocníc. Pripomenul, že zdravotníctvo napriek konsolidácii dostalo v rokoch 2025 aj 2026 viac peňazí. Avšak situáciu v ňom nie je podľa Fica možné takto sanovať dlhodobo a treba hľadať iné formy financovania slovenského zdravotníctva. Navrhol prijať ústavný zákon o kritickej zdravotníckej infraštruktúre, ktorý sa bude týkať fakultných nemocníc a špecializovaných ústavov. Má zabezpečiť, aby po zmene ich právnej formy z príspevkových organizácií nebola možná ich privatizácia a ekonomický prenájom.

Poslanci Tomáš Szalay a Jana Bittó Cigániková (SaS) sa v súvislosti s avizovanými opatreniami sa pýtajú, prečo ich nikto neurobil doteraz, keď sa o zmene právnej formy nemocníc na akciové spoločnosti hovorí roky (viac v komentári Tomáša Szalaya). S týmto opatrením prišiel niekdajší minister Rudolf Zajac (SDKÚ). Transformovali sa však len tri slovenské kardioústavy a Nemocnica Poprad, pričom ďalší proces transformácie po svojom nástupe ukončila prvá Ficova vláda. Ako sme skonštatovali v spomínanom článku o výsledkoch auditu, u nemocníc, ktoré sú príspevkovými organizáciami, je kolobeh vždy rovnaký: vláda oddlží nemocnice, NKÚ skonštatuje zlyhanie, ministerstvo sľúbi nápravu, zmení sa minister, nový minister vymení ľudí a začne odznova. Medzitým nemocnice generujú nové dlhy a cyklus sa opakuje.

Čo sa má zlepšiť?

Audit realizovala spoločnosť PwC v piatich štátnych nemocniciach – UNB, Rooseveltova nemocnica, Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, Fakultná nemocnica Nitra a Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina.

Kamil Šaško v úvode konferencie avizoval, že ešte tento mesiac chce predstaviť nové nastavenie liekovej politiky. Čo sa týka nákupu liekov a špecializovaného zdravotníckeho materiálu, podľa výsledkov auditu treba zvýšiť konkurenčné prostredie a tak zlepšiť vyjednávaciu pozíciu nemocníc voči dodávateľom. Tiež zaviesť centrálne plánovanie spotreby, rámcové dohody a maximalizovať využitie dynamického nákupného systému pre lieky a zdravotnícky materiál. Zástupcovia ministerstva chcú zvýšiť využitie centrálnych nákupov a objemových zliav.

V oblasti využitia personálnych kapacít chcú zaviesť jednotné ukazovatele, ktoré zohľadnia výkony, kapacitné zaťaženie aj štruktúru služieb. Zdôraznili potrebu vytvoriť stabilný rámec pre dlhodobé plánovanie kapacít sestier. Ďalšou oblasťou je materiálovo-technické vybavenie. Dôležitá je jeho reálna využiteľnosť, medicínsky a ekonomický prínos kľúčových prístrojov a technologických kapacít. Ako ďalšie potrebné zlepšenia audit určil štandardizáciu dát, zlepšovanie a elektronizáciu evidencie dochádzky a evidencie výkonov, či efektívnejšie využívanie operačných sál.

Čo nemocnice robia zle?

Jana Bittó Cigániková pracuje ako zdravotná sestra a tvrdí, že keď sa rozpráva s riaditeľmi nemocníc, tí hovoria, že sa im neoplatí byť efektívni. „Čím viac sa zadlžujú, tým menej majú problémov. Nemusia vyhadzovať, robiť žiadne systémové zmeny, nie je okolo nich rušno a nakoniec aj tak  dostanú peniaze pri oddlžení. Aj riaditelia, ktorí sa snažia byť efektívni, sa chytajú za hlavu, prečo to vlastne robia, keď ich nikto neodmení,“ skonštatovala poslankyňa.

Súčasný riaditeľ Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) Alexander Mayer po svojom nástupe urobil zmeny napríklad v oblasti hospodárenia, spotreby liekov a zaviedol elektronický dochádzkový systém. „Zatiaľ som za to len kritizovaný. Na zariadeniach ľudia aj prestrihávali káble,“ priblížil Mayer na konferencii.

Poslankyňa SaS na základe tohto príkladu hovorí, že riaditelia nemocníc aj chcú robiť opatrenia, ale nemajú politickú podporu. „Len čo sa ozvú odborári, riaditeľ zostáva na zmeny sám. Lekárski odborári si vyrokovali vyššie platy za kratší pracovný čas, neviažu sa na žiadny výkon a pacient nepociťuje zlepšenie. Sestier je málo, trávia s pacientmi enormne veľa času, ale peniaze idú lekárom, ktorých je dosť. Potom nemáme dostatok sestier napríklad na to, aby sa operovalo, a pacienti čakajú,“ kritizuje. Dodala, že treba mať odvahu podporiť manažmenty nemocníc v robení zmien. Je pochopiteľné, že ľudia vo vedení nemocníc vedia, čo potrebujú, lepšie ako niekto zhora.

Fakultná nemocnica F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici je podľa auditu najlepšie digitalizovaná zo všetkých štátnych nemocníc. „Určite je to aj príprava na novú nemocnicu,“ hovorí jej riaditeľka Miriam Lapuníková o aktuálne stavanej nemocnici z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti. „Aj veľa dát ale môže byť problém, ak ich nevieme interpretovať,“ podotkla. Zástupcovia nemocníc na predstavení výsledkov auditu tiež povedali, že nie všetky dáta sedia. Asi každý riaditeľ štátnej nemocnice sa borí s investičným dlhom. Obrovský má aj Fakultná nemocnica Nitra. „Jeden problém začneme riešiť a zosype sa ďalších desať,“ poznamenal jej riaditeľ Ondrej Šedivý.

Náklady piatich auditovaných štátnych nemocníc stúpli  za päť rokov o 59 percent, čo medziročne predstavuje 112 miliónov eur. No počet hospitalizácií sa nezvýšil. Nemocnice vysvetlili, že hoci lekárov je dosť a sú nadštandardne zaplatení, dlhodobo nízku obložnosť nemocníc nie je možné zvýšiť práve pre nedostatok sestier. Kolektívne zmluvy v štátnych nemocniciach sú nastavené veľkorysejšie ako hovorí zákon, čo je logické, keďže nemocnice si chcú udržať personál. Produkcia nemocníc však klesá a nedokážu za svojich zamestnancov platiť odvody. Medzi najväčších dlžníkov Sociálnej poisťovne patria práve štátne nemocnice.

Kam lekári miznú poobede?

Tomáš Szalay (SaS) v reakcii po konferencii vyhlásil, že netreba robiť mikromanažment z ministerstva zdravotníctva, ale z nemocníc by sa mali stať štátne akciové spoločnosti. Tie totiž majú rozpočtové obmedzenia. Nemocnica by sa tak musela zaoberať svojimi nákladmi a výnosmi a snažiť sa ich optimalizovať. „Súkromná nemocnica Bory v Bratislave je platená výlučne cez DRG (teda podľa výkonov)  a má operačné sály využité na 90 percent. Je to motivačné,“ hovorí Szalay.

Nemocnice podotkli, že keď musia dávať väčšinu peňazí na platy, ani transformácia na akciové spoločnosti im veľmi nepomôže. Ďalšou vecou, ktorá vie ušetriť desiatky miliónov ročne, je centrálne obstarávanie liekov a zdravotníckeho materiálu. „Roky sa o tom rozpráva, ale nikto to zatiaľ neurobil, preto som veľmi skeptický či niečo dokáže spraviť súčasný minister,“ hovorí Szalay. Hocijaká továreň má elektronickú evidenciu dochádzky, ktorá v nemocniciach chýba. „Zapisujú sa na papiere a človek môže pokojne cez pracovnú dobu odísť a ísť pracovať ku konkurencii,“ tvrdí Szalay a dokladá to príkladom, „60 percent lekárov z UNB má svoje súkromné praxe.“ V tých bežne pracujú poobede, keď ich už nenájdete na oddelení nemocnice.

{{odporucane}}

Poslanec Oskar Dvořák (PS) prisvedčil, že informácie z auditu nie sú ničím novým. „Prezentovali opäť len nejasné riešenia bez jasných termínov a záväzkov. Venovali sa iba výdavkovej stránke, pričom správy ÚDZS a NKÚ už dlhšie hovoria, že sú aj nejaké nerovnosti v príjmoch. Informujú napríklad, že okresné nemocnice finančných skupín boli zvýhodňované oproti ostatným nemocniciam o 10% vyššími platbami,“ tvrdí Dvořák. „Tento rok sa štátnym univerzitným a fakultným nemocniciam odobralo 20 miliónov. Keď bratislavská nemocnica dostane 21 miliónov, z ktorých musí 19 miliónov minúť na fixné náklady, priestor na zvyšovanie efektivity je malý,“ doplnil.

Marek Krajčí audit považuje za obyčajné divadlo, na ktoré sa zbytočne minuli peniaze. „V marci 2025 samotná vláda, konkrétne Útvar hodnoty za peniaze na ministerstve financií, predstavil komplexnú analýzu revízie výdavkov v nemocniciach. Bolo v nej to isté, čo v tomto audite, a ešte viac. Prečo ju neimplementovali?“ pýta sa poslanec.

Ako nemocnice dokončiť?

Vládni politici vyzvali, aby sa opozícia zaviazala, že aj po zmene vlády bude pokračovať v stavbe rozostavaných nemocníc. Dvořák kontruje, že vláda by teda mala zabezpečiť stabilné financovanie aj do budúcnosti. V súčasnosti nikto nevie, ako má výstavba pokračovať, keď sa minú prostriedky z plánu obnovy. „Nechávajú tu vybrakovaný rozpočet. Máme historicky najvyššie dlhy a deficity. Vyzerá to, že výstavbu nemocníc chce sabotovať práve vládna koalícia svojím nešetrným hospodárením,“ hovorí Dvořák.

„Očakávame, že súčasná vláda, ktorá zdedila prostriedky z plánu obnovy vybavené predchádzajúcou vládou, nám povie, ako tieto nemocnice postupne dostavať,“ povedal aj poslanec Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Peter Stachura. Preto hnutie podáva žiadosť o zvolanie zdravotníckeho výboru, na ktorom má vláda predstaviť plán, ako zabezpečiť peniaze na dostavanie nemocníc.

Čo z toho bude mať pacient?

Predseda parlamentného zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer-SD) na konferencii pri predstavení výstupov auditu povedal, že k nim má nejaké pripomienky, ktoré ale nekonkretizoval. Správu z auditu však považuje za veľmi potrebnú. Poslanec František Majerský (KDH) sa pýta, čo z auditu bude mať pacient, lebo prezentované vyhodnotenie o pacientovi nehovorí nič.

Riaditelia štátnych nemocníc zopakovali, že v súčasnosti veľkú väčšinu peňazí, ktoré dostanú z verejných zdrojov, minú na platy lekárov a ďalších zamestnancov. Zostane im minimum prostriedkov na rozvoj a skvalitňovanie zdravotnej starostlivosti.

Kroky predstavené ministerstvom, ktoré majú ozdraviť štátne nemocnice konkrétne zahŕňajú:

1. Centrálne verejné obstarávania liekov na základe riadenia centrálneho skladu liekov

2. Rámcové zmluvy na obstarávanie hlavných typov zdravotníckej techniky

3. Zavedenie elektronickej evidencie dochádzky

4. Riadenie investícií cez cost-benefit analýzu (každá investícia musí mať preukázanú návratnosť alebo medicínsky prínos)

5. Optimalizácia využitia zdrojov v nemocniciach (lôžkového fondu, operačných sál, zobrazovacích zariadení)

6. Centralizovaná cenová mapa a centralizované nákupy špeciálneho zdravotníckeho materiálu

7. Ozdravný plán pre každú nemocnicu, ktorá dosiahne za hospodársky rok stratu

8. Nútená správa každej štátnej nemocnice, ktorá dosiahne stratu aj za ďalší hospodársky rok, a to napriek implementácii ozdravného plánu