Ľudské telo tvorí viac ako 37 triliónov buniek a každá z nich potrebuje na svoje správne fungovanie vyvážené množstvo tekutín tak vo svojom vnútri, ako aj mimo neho. Keď bunka prichádza o tekutinu, podobne ako špongia ju nasáva zvonka. Pokiaľ by to takto nefungovalo, došlo by k zníženiu jej schopnosti vykonávať základné funkcie. Pitie tekutín dokáže doplniť potrebný objem.

Pitný režim

Čo ale v prípade, ak je človek stále smädný napriek tomu, že pije pravidelne a dostatočne, vysvetľuje všeobecná lekárka pre dospelých z bratislavského Preventívneho centra AGEL Clinic MUDr. Petra Šelmeciová, PhD.

„Smäd je obranný mechanizmus tela, preto ho bežne pociťujeme v dôsledku dehydratácie. Tú môže spôsobiť hnačka, zvracanie, nadmerné potenie, cvičenie, ale aj prehrievanie,“ povedala Šelmeciová.

Človek by mal podľa nej denne vypiť približne dva až tri litre tekutín, ale pitný režim je individuálna záležitosť. Ako ďalej Šelmeciová uviedla, vplýva naň vek, hmotnosť, zdravotný stav, charakter práce, životný štýl, ale aj počasie

Pod zvýšenú potrebu pitia sa môže podpísať aj strava s vysokým obsahom soli, ktorá sa nedostane len do žalúdka, ale aj do krvného obehu. Potom odčerpáva tekutinu z tkanív a zároveň dochádza k nadmernej tvorbe moču, keďže telo sa snaží znížiť hladiny sodíka v krvi. A pocit smädu je len reakcia na dehydratáciu buniek.

„Zvýšený smäd zvyčajne pociťujú ľudia s nastupujúcim diabetom 2. typu. Zároveň ho sprevádza aj zvýšené močenie. Ide o obranný mechanizmus tela, ktoré sa snaží zbaviť nadmerného cukru. Keďže choroba prebieha dlho nepozorovane, je to dôležitý signál,“ hovorí Šelmeciová.

O smäde by preto ľudia mali povedať svojmu lekárovi.

Diagnózy a lieky

Okrem cukrovky môžu byť za ním aj iné diagnózy. Pri hypertyreóze, teda stave vyvolanom nadmerne aktívnou štítnou žľazou, sa ľudia viac potia, a tak priveľa pijú.

Existujú však aj špecifické a menej časté diagnózy ako je napríklad psychogénna polydipsia, čiže túžba piť napriek tomu, že nedochádza k dehydratácii. Intenzívny pocit smädu zažívajú tiež pacienti so systémovým zápalovým ochorením Sjögrenov syndróm. 

Ďalšia kategória, ktorá môže ovplyvniť pitný režim, sú lieky. Niektoré majú tendenciu spôsobiť sucho v ústach, preto má človek snahu prijímať viac tekutín. Ide najmä o antipsychotiká, antidepresíva, antikonvulzíva či anticholinergiká, ale napríklad aj o kortikosteroidy. Zvláštnu kategóriu predstavujú lieky s obsahom lítia, ktoré vedú k nadmernému vylučovaniu moču, a tým k zvýšenému smädu.